Turecko-izraelský plynovod by mohol byť pre Európu jednou z alternatív k ruským dodávkam energie. Táto myšlienka sa zrodila už pred rokmi a podľa agentúry Reuters sa o tejto možnosti teraz rokuje v zákulisí. Podľa vládnych a priemyselných predstaviteľov Turecka a Izraela však na dosiahnutie akejkoľvek dohody budú potrebné zložité rokovania.
Podmorský plynovod
Hlavná myšlienka plynovodu spočíva v tom, že by bol vybudovaný podmorský plynovod z Turecka k najväčšiemu izraelskému ložisku zemného plynu v poli Leviathan. Plyn by odtiaľto prúdil do Turecka a ďalej k juhoeurópskym susedom, ktorí sa chcú odkloniť od Ruska.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan minulý týždeň vyhlásil, že je pripravený vyslať do Izraela ministrov, aby oživili myšlienku plynovodu, o ktorej sa hovorí už niekoľko rokov. Vysoko postavený turecký predstaviteľ agentúre Reuters povedal, že rokovania pokračujú od návštevy izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga v Ankare tento mesiac a v nadchádzajúcich mesiacoch by mohli padnúť konkrétne rozhodnutie o navrhovanej trase a zúčastnených subjektoch.
Zástupcovia priemyslu sú však opatrnejší a uvádzajú, že obmedzenia ťažby a geopolitický vývoj by mohli tento plán zhatiť.
Z poľa Leviathan sa už dodáva plyn do Izraela, Jordánska a Egypta. Vlastníkom poľa sú Chevron a izraelské spoločnosti NewMedEnergy a Ratio Oil. Firmy plánujú zvýšiť ťažbu na 21 miliárd metrov kubických ročne z terajších 12 miliárd metrov kubických. Na porovnanie Európska únia vlani doviezla 155 miliárd metrov kubických ruského plynu, čo pokrylo 40 percent jej spotreby.
Rad diplomatických nezhôd
NewMedEnergy uviedol, že veľká časť z dodatočnej produkcie plynu bude skvapalnená a vyvezená loďami do Európy alebo na Ďaleký východ. Generálny riaditeľ firmy minulý mesiac povedal, že Turecko by sa mohlo stať cieľovou destináciou, musí sa však zaviazať, že vystaví plynovod.
Izraelská ministerka pre energetiku Karin Elharrarová v nedeľu uviedla, že ohľadom plynovodu treba prerokovať ešte mnoho aspektov, vrátane financií.
Izrael a Turecko sa snažia zabudnúť na rad diplomatických nezhôd z posledného desaťročia, ktoré sa týkali väčšinou izraelsko-palestínskych vzťahov. Energetické partnerstvo oboch krajín by mohlo byť dôležité, najmä po invázii Ruska na Ukrajinu, ktorá prinútila Európu zvýšiť úsilie v hľadaní alternatívnych dodávateľov energií.
„Nedávno došlo k zblíženiu s Izraelom a my chceme, aby Turecko bolo tranzitným miestom pri ceste jeho plynu do Európy," uviedol jeden z tureckých úradníkov. „Izrael sa na to pozerá pozitívne, už sa uskutočnili nejaké rozhovory a je tu vôľa to urobiť."
Plyn dováža
Turecko spotrebuje zhruba 50 miliárd metrov kubických zemného plynu ročne a takmer všetok plyn dováža. Väčšinou plynovody z Ruska, Iránu a Azerbajdžanu. Má dobrú pozíciu na to, aby stalo prepravným uzlom v regióne.
Energetická politika však môže byť aj dôvodom pre zhoršenie napätej situácie v regióne. Agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľov Iraku a Turecka uviedla, že plán na prepravu plynu z irackého Kurdistanu do Turecka a Európy za pomoci Izraela bol jedným z dôvodov, ktoré vyvolali tento mesiac iránsky raketový útok na kurdské hlavné mesto Irbíl.
Podľa jedného z vedúcich pracovníkov izraelského plynárenského sektora má Turecko veľký záujem o zabezpečenie plynu pre domácu spotrebu a o to stať sa miestom pre tranzit plynu do južnej Európy. Problém však spočíva v tom, že na prepravu dodatočných dodávok z Leviathanu už boli navrhnuté dve trasy - jedna prostredníctvom existujúceho závodu na skvapalnený zemný plyn (LNG) v Egypte a druhá cez plánované plávajúce zariadenia na LNG. Ak by Turecko zareagovalo rýchlo, mohla by táto trasa byť treťou alternatívou.
Komplikácie výstavby
Podľa izraelských predstaviteľov by plynovod mohol mať dĺžku 500 až 550 kilometrov a jeho výstavba by stála 1,5 miliardy eur. To by bolo výrazne menej ako v prípade navrhovaného plynovodu EastMed, ktorý má prepojiť Izrael s Cyprom, Gréckom a Talianskom a ktorého náklady majú byť šesť miliárd eur.
Akékoľvek podmorské vedenie by však muselo prechádzať vodami Cypru, ktorý Ankara neuznáva, alebo Sýria, s ktorou Ankara nemá diplomatické vzťahy a podporuje tunajších povstalcov. To by mohlo skomplikovať výstavbu a financovanie, ak by Turecko malo na plynovode priamy podiel.
Ďalšie dôležité správy
