Skôr než si moderátorky TA3 pozvali na debatu predsedov štyroch strán, ktoré pred rokom povalili vlastnú vládu, spýtali sa „padlej“ premiérky, čo stredopravé subjekty za uplynulý rok neurobili. Podľa expremiérky nevykonali strany žiadnu sebareflexiu, neprišli s novou agendou a neurobili ani personálne zmeny. To, čo potom v debate zaznelo od šéfov SDKÚ-DS, KDH, SaS a Mostu – Híd, môže slúžiť ako dôkaz, že im Iveta Radičová ani trochu nekrivdila.
Štyri strany zotrvali v postojoch, ktorých zrážka spôsobila, že zvrhli vlastný kabinet. Hoci v debate odznelo, že európska téma je zásadnou vnútropolitickou otázkou, traja predsedovia predstierali, že nepočujú, keď im Richard Sulík pripomínal, že jeho strana sa v európskej téme bude správať ako pred rokom. Spor, ktorý vládu povalil v októbri 2011, by sa tak objavil aj v každej ďalšej spoločnej koalícii.
Štyria predsedovia napriek tomu snívajú, že spolu sú „schopní uchopiť vládne kormidlo už po najbližších parlamentných voľbách“. Hoci Béla Bugár otvorene priznal, že pád Radičovej vlády bol len otázkou času, lebo padnúť mohla aj na hocičom inom, systémovou nefunkčnosťou spoločnej zostavy sa páni vôbec nezaoberali. Otázku, prečo by mali voliči uveriť tomu, že „opozícia je teraz v stave, aby vládla po roku 2016“, keď jej štyri strany neboli v stave dovládnuť po roku 2010, si predsedovia ani nepoložili. Nieto, že by na ňu odpovedali.
Na zmienku o personálnych zmenách, ku ktorým nedošlo, podráždene reagoval Ján Figeľ, ktorý povedal, že tu dva roky prebieha „poľovačka na moju osobu“. Táto veta je smiešna, aj keď ju vysloví ktorýkoľvek politik, nieto ešte ten, kto v každej druhej vete vzýva „zodpovednosť“, a pritom je zodpovedný za také trápne kauzy, ako bol jeho byt, zlaté padáky v rezorte či akademický titul za kolektívnu prácu o niečom inom. S tým, čo strany teraz ponúkajú ako svoju agendu, nechcú mať nič spoločné už ani niektorí opoziční poslanci. Súťaž, kto príde s radikálnejším a populistickejším protirómskym návrhom, ktorú rozpútali SDKÚ a SaS, je desivá, lebo od alternatívy sa očakáva zásadný programový koncept pre krajinu, a nie „agenda“ v štýle Mariána Kotlebu či Anny Belousovovej.
Zdroj: Danglár
Všetky Danglárove kresby v rubrike Res publica
Pavol Frešo hovorí, že tak ako v roku 1992, 1994 či 2006, keď utrpeli porážku, aj po prehre v marci 2012 stredopravé strany predstavujú „ešte stále alternatívu“. Lenže medzi porážkou z tohto roka a všetkými predchádzajúcimi je podstatný rozdiel. Marcová porážka bola dôsledkom toho, že ako alternatíva totálne zlyhali. A odvtedy sa nič nezmenilo.
Ilustrácia - Danglár
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 41/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
