Systém zemepisnej ochrany potravín Európskej únie nepokrýva vína a liehoviny. Pre ne má Brusel vlastné registre. A tradičné neduhy úradníckeho rozhodovania. severským krajinám únia „zobrala“ rum, lebo ho nevyrábali z cukrovej trstiny.

Preto sa, trebárs, slovenský rum musel premenovať na um. S vodkou to bolo inak. Tá pravá sa vyrába z obilnín, zemiakov alebo repnej melasy. No Brusel rozhodol, že názov vodka môžu používať aj tí, čo ju vyrábajú z iných plodín. Len musia uviesť, z čoho tá iná vodka vlastne je.

Pri vínach zasa bruselskí úradníci presadzujú ochranné zemepisné názvoslovie aj v tých členských krajinách, kde to vinárom vôbec nechýba. Doteraz vína podľa domovských regiónov pomenovávali iba južanské štáty EÚ.

Francúzi potom po celom svete sledovali, kto kopíruje ich Burgund, Champagne či Bordeaux. Obdobne Portugalci Portské, Španieli Jeres a Taliani Vermut. V Nemecku, Rakúsku, Česku či na Slovensku o názve vína rozhodovala odroda hrozna.

Nedávno schválenou reformou vinárskeho trhu Brusel zemepisnú ochranu vín nadiktoval aj severanom. Menej kvalitné stolové vína nový regionálny názov ani po novom nosiť nebudú. Ale vína vyššej kvality – akostné a s prívlastkom – majú mať na fľaši veľkým písmom, odkiaľ presne pochádzajú.

Česko si pre lepšie vína zvolilo dva názvy: České a Moravské víno. Slovenskí vinári sa ešte nedohodli. Podľa predsedu Zväzu vinohradníkov Slovenska Igora Manzela sa diskutuje o dvoch alternatívach. O jednotnom Slovenskom víne a o osobitných názvoch pre každú vinársku oblasť.

Slovenským vinárom novinka z Bruselu neprekáža. I. Manzel si myslí, že spotrebiteľom to pomôže: „Keď si kúpia víno s označením nejakej krajiny alebo regiónu, bude to len víno vyššej kvality.“ Navyše, pri registrácii nevzniknú medzi vinármi z rôznych krajín žiadne trenice: „Vinári môžu a musia vína nazvať podľa toho, kde presne žijú.“

Naďalej však trvá spor Slovensko s Maďarskom o vôbec najcennejšie víno Tokaj. Vinice, z ktorého sa vyrába, sa rozprestierajú na území oboch štátov.

Maďari so šesťtisíc hektármi tokajských viníc sú ochotní Slovákom uznať len niečo vyše päťsto hektárov. Slovensko trvá na takmer dvojnásobku zo svojho staršieho vinárskeho zákona.