V Albánsku prekvitá čierny trh s pôžičkami za pomoci organizovaného zločinu a skorumpovaných politikov, píše spravodajský portál Balkan Insight. Odvoláva sa na dokumenty, ktoré má k dispozícii, a svedectvá ľudí.
Firmy v Albánsku často nedokážu plniť prísne podmienky stanovené bankami, keď potrebujú ihneď peniaze. Sú tak zlákané na neformálny trh s pôžičkami, hoci trestný zákonník zakazuje poskytovanie pôžičiek bez licencie od centrálnej banky.
Úroky, ktoré dvíhajú obočie
Albánsky novinár Artan Hoxha už vlani v novembri v diskusnej relácii v televízii ABC News bil na poplach v súvislosti s masívnym zapojením organizovaného zločinu do pôžičiek na čiernom trhu, pričom sú ľuďom vo finančných ťažkostiach ponúkané pôžičky prostredníctvom zjednodušených postupov a s takými úrokovými sadzbami, ktoré dvíhajú obočie, napísal Balkan Insight.
„Dieťa istého podnikateľa dostalo pôžičku desaťtisíc eur. Teraz splatilo 800-tisíc,“ povedal Hoxha a dodal, že obete splácajú pôžičky svojimi nehnuteľnosťami, ako sú vily alebo kaviarne.
Podľa novinára má zločinecká skupina zapojená do tejto konkrétnej schémy členov s bohatou kriminálnou minulosťou, ktorá sa datuje od občianskych nepokojov v krajine v roku 1997.
„Polícia o nich vie... Korumpujú jednotlivcov v polícii, a preto je situácia taká, aká je,“ dodal Hoxha.
Dôvera v hlavni revolvera
Okrem organizovaného zločinu sú do nelegálneho podnikania zapletení aj notári a skorumpovaní politici.
„V každom meste sú dvaja alebo traja (veritelia), ktorí fungujú ako v stredoveku a ponúkajú peniaze na požiadanie bez akéhokoľvek papierovania, pričom dôvera spočíva v hlavni revolvera,“ opísal situáciu Zef Preci, riaditeľ Albánskeho centra pre ekonomický výskum.
„Ďalšou viditeľnou kategóriou je množstvo politikov, ktorí zbohatli vďaka peniazom získaným počas svojho minulého pôsobenia, keď boli pri moci, alebo vďaka účasti na zločine,“ dodal Preci.
Ľahostajná polícia
Balkan Insight ďalej cituje Fabiana Zhillu, odborníka na kriminológiu, podľa ktorého právny rámec boja proti tomuto fenoménu už existuje. Problémom je to, že orgány činné v trestnom konaní nie sú veľmi proaktívne pri jeho vymáhaní.
„Musíme vyšetriť financie organizovaného zločinu a tých, ktorí vlastnia veľké množstvo hotovosti a spravujú peniaze v hotovosti,“ povedal. Úrady by mali podľa neho vytvoriť priame komunikačné kanály s podnikmi, aby získali včasnejšie informácie.
„Potrebujeme silnejšiu reakciu zo strany orgánov činných v trestnom konaní v boji proti tomuto javu a jeho prevencii,“ dodal Zhilla.
Ďalšie dôležité správy
