Lepšiu „reklamu“ si nový film bývalého amerického viceprezidenta a laureáta Nobelovej ceny za mier Ala Gora ani nemohol priať. Koncom júla malo americkú premiéru pokračovanie jeho snímky An Inconvenient Truth (Nepríjemná pravda) spred 11 rokov.
V utorok film Nepríjemná pravda 2 (An Inconvenient Sequel) vybraným divákom premietalo aj slovenské ministerstvo životného prostredia v spolupráci s organizáciou Climate Conference Slovakia. Snímka s podtitulom „hovoriť moci pravdu“ (podľa hesla „speak truth to power“) nadväzuje na varovné posolstvo vplyvného prvého filmu z roku 2006. Zároveň však dodáva nádej, že ľudstvo otepľovanie planéty a s ním súvisiace problémy dokáže zastaviť.
Optimizmus vo filme predstavujú hlavne dva trendy posledných rokov: pokles cien výroby energie z obnoviteľných zdrojov, najmä solárnych panelov, a celosvetová klimatická konferencia v Paríži, kde sa koncom predvlaňajška 195 krajín sveta dohodlo na postupnom znižovaní emisií skleníkových plynov.
Dohoda takmer všetkých krajín planéty však nebola jednoduchá. Hlavný spor sa niesol o tom, do akej miery majú do snáh o znižovanie emisií prispieť rozvojové a rozvinuté krajiny. Rozvinuté ako USA a Európska únia totiž už vypúšťanie skleníkových plynov znižujú, avšak Zem nimi v minulosti zaťažili oveľa viac, ako to v súčasnosti robia rozvojové krajiny ako India a Čína.
Práve India bola na konferencii hlavným protivníkom záväzku znižovať emisie, s argumentom, že prvoradé je zvyšovanie životnej úrovne jej chudobných obyvateľov. Film preto spomína v rámci rokovaní aj tému práv duševného vlastníctva, keďže súčasťou finálnej dohody bol aj dar licencií na zelené technológie.
Gorovo posolstvo je teda aj v tom, že riešenia globálneho problému už existujú. Len ich treba implementovať. Príkladom môžu byť záväzky zakázať spaľovacie motory áut a zvyšovať objem energie vyrobenej z čistých zdrojov. Ale ani parížska reakcia medzinárodného spoločenstva nebude dostatočná na to, aby výrazné otepľovanie úplne zastavila.
Klimatické zmeny sú pritom pre mnohé krajiny reálnou katastrofou. Najmä pre oblasť poľnohospodárstva, nehnuteľností, ale aj súvisiacej migrácie ľudí z postihnutých oblastí. Problém so zásobovaním potravinami môže byť najmä v Afrike, kde sa veľké oblasti pastvín i ornej pôdy pomaly menia na púšť. Suchá a požiare pritom majú s časom len pribúdať. Problémom sú aj rastúce hladiny morí. Najviac majetku je podľa odhadov ohrozeného vo floridskom Miami, ktorého časti bývajú pri vysokom prílive zaplavované už dnes. Ohrozené sú aj celé ostrovné krajiny ako Maledivy či Kiribati.
Priemerná globálna teplota rastie Zdroj: Climate Reality Project
Emotívne najsilnejšou scénou filmu je záber z povodne po tajfúne Haiyan na Filipínach v roku 2013, kde muž vyťahuje ženu zo zatopeného auta. Pri tejto scéne si môže divák pripomínať racionálne argumenty, že počet obetí poveternostných katastrôf dlhodobo klesá, avšak silným pocitom spolupatričnosti a hnevu sa nevyhne.
Hnev vyvoláva aj politika amerického prezidenta Donalda Trumpa, jeho nedôvera v závery vedcov a odstúpenie od spomínanej Parížskej dohody. To je, samozrejme, veľkým sklamaním aj pre samotného Ala Gora. Avšak podobne ako pri iných politických hnutiach v histórii, napríklad za zrušenie otroctva alebo práva Afroameričanov, krátkodobé kroky späť určite nezastavia nevyhnutný pokrok, verí bývalý viceprezident USA.
Napriek tomu, že od portálu iMDB dosahuje film An Inconvenient Sequel hodnotenie len 5,5 hviezdičiek z 10, aktivistický dokument sa určite oplatí vidieť. Dlhodobé kolektívne problémy ľudstva, ktorých riešenia si vyžadujú spoluprácu väčšiny krajín sveta, totiž potrebujú osvetu viac, než kedykoľvek predtým.
Plagát k filmu An Inconvenient Sequel Zdroj: Paramount Pictures
