Nech bola ruská invázia na Ukrajinu akokoľvek šokujúca, nikto nemohol povedať, že prišla bez varovania.
Vojaci sa pozdĺž hraníc zhromažďovali mesiace. A ešte dlho predtým Rusko roky vysielalo signály – nielen vo východnej Ukrajine, ale aj v Gruzínsku, na Kryme a – najmä v Sýrii, kde ruská činnosť narazila na beztrestnosť, ba priam ľahostajnosť, píše Politico.
Západné spoločenstvo sa dnes zomklo vo svojej podpore Ukrajiny. Rusko od vyvrcholenia studenej vojny nečelilo takémuto ráznemu múru odporu. Spojené štáty a ich západní spojenci si za to zaslúžia uznanie. No mali by sme takisto vziať na vedomie, že Rusko cítilo oprávnenosť, pokiaľ ide o inváziu na Ukrajinu. Roky bola reakcia medzinárodnej spoločnosti na ruskú agresiu prinajlepšom mierna. Cestu k ruskej invázii na Ukrajine z veľkej časti vydláždila naša vlastná nečinnosť.
Konflikt sa ani zďaleka neskončil a ambície ruského prezidenta Vladimira Putina nie sú ani vôbec uhasené. Zatiaľ čo sa Západ zamýšľa nad tým, ako Rusko skrotiť a ako sa postaviť ďalšej ofenzíve, mali by sme pochopiť signály, ktoré už vyslalo, a z jeho tragického a smrtiaceho sedemročného pôsobenia v Sýrii by sme sa mali čo najviac poučiť.
Toto nie je celá vojna
Zdá sa, že konflikt na Ukrajine vstupuje do novej fázy. Zatiaľ čo náš spoločný front s Ukrajinou možno vyhral prvé kolo, nesmieme predbiehať. Čoho sme boli svedkami mohlo pravdepodobne byť len otváracou salvou toho, čo by mohlo byť – a už vlastne aj je – dlhotrvajúcou vojnou, z ktorej Kremeľ stále môže vyjsť víťazne.
Sýria ilustruje rozsah, v akom sa Kremeľ dokáže prispôsobiť vo svetle nepriazne a rozohrať dlhú hru.
Tak ako aj nedávno na Ukrajine, prvotná fáza ruskej vojenskej intervencie v Sýrii narazila na veľké prekážky. Pod vedením generála Aleksandra Dvornikova Rusko najprv na Sýriu zaútočilo zo vzduchu, pričom sa vydalo cestou brutálnej vzdušnej kampane proti sýrskym opozičným silám, ktoré ohrozovali prežitie Baššár al-Assadovho režimu. Viacfrontový konflikt naprieč Sýriou sa nakoniec ukázal byť neudržateľný a Rusko bolo nútené sa prispôsobiť.
Dvornikov, ktorý v súčasnosti velí ruským jednotkám na Ukrajine a je takisto známy ako „mäsiar zo Sýrie“, je súčasťou starej vojenskej školy, pričom jeho záľuba v neľútostnej taktike viac zodpovedá stredoveku než 21. storočiu. No aj napriek svojej tendencii k bezhlavému bombardovaniu a obliehaniu sa Dvornikov ukázal byť odolným a prispôsobivým.
Jedným takýmto prispôsobením sa bolo to, keď sa obzeral po dodatočných pozemných partneroch. Rusko začalo do predných línií vysielať malé Specnaz jednotky. Vo veľkej miere spolupracovali nie so Sýrčanmi, ale s libanonským Hizballáhom, ktorý si počas prvých rokov sýrskej krízy vybudoval reputáciu účinnej útočnej sily.
Rusko takisto začalo s celkovou reštrukturalizáciou sýrskej armády, pričom založilo úplne nové jednotky. Do Sýrie takisto nasadilo svojich vojenských zmluvných partnerov s úzkymi väzbami na Kremeľ s cieľom bojovať v predných líniách, ako aj trénovať sýrske jednotky. Niektorí z nich začali pravidelne lietať do Ruska za účelom absolvovania špeciálneho výcviku.
Rusko vie, že Západ sa môže prestať sústrediť
Zatiaľ čo ruské lietadlá zo vzduchu aj naďalej bombardovali civilistov, ruskí diplomati sa začali skrývať za bežný slovník OSN a osvojili si rétoriku postavenú na „deeskalácii“. Náhla a nepretržitá ruská podpora „deeskalácie“ sa stala najužitočnejším hráčom, ktorý stojí za rozdelením medzinárodného spoločenstva v otázke Sýrie a jej rozdelenia na „zóny deeskalácie“.
Vyhliadka na pokoj po rokoch krvavého chaosu, ako aj údajná záruka prílevu humanitárnej pomoci do konfliktom sužovaných oblastí, boli pre medzinárodné spoločenstvo lákavou ponukou. Ponuka Ruska bola následne prijatá s otvorenou náručou. V skutočnosti sa Spojené štáty priamo zapojili do rokovaní o jednej zo štyroch zón deeskalácie na juhu Sýrie.
Ako sa väčšina Sýrčanov a mnoho analytikov obávalo, schéma zón deeskalácie bola iba trikom, ktorý mal Rusku zaistiť dostatok času a priestoru na to, aby sa mohli sýrsky režim a jeho ruskí a iránski partneri znovu po jednom zmocniť jednej zóny za druhou. Tri zo štyroch boli následne obliehané, zrovnané so zemou a obsadené prostredníctvom hromadných kapitulácii v roku 2018. Štvrtá zóna deeskalácie v Idlibe stojí dodnes iba vďaka výraznému vojenskému investovaniu Turecka do ochrany pred útokmi režimu.
Obmedzený rozsah pozornosti medzinárodného spoločenstva a jeho sklon k čomukoľvek, čo predstavuje zmiernenie konfliktu, mali za následok prijatie jednostranných ruských prímerí, „prerušení bojov“, „humanitárnych okien“, „humanitárnych koridorov“, lokalizovaných procesov „zmierenia“ a diplomatických iniciatív, akým je napríklad ústavný výbor zriadený OSN. Všetky tieto snahy sa ukázali byť len rozptyľujúcimi prvkami, ktorých cieľom bolo získať čas, rozdeliť a panovať.
Rusko bolo takisto prizvané k mechanizmu OSN pre odstraňovanie konfliktov, v rámci ktorého vlády priamo zapojené v Sýrii poskytli presné súradnice desiatok nemocníc v oblastiach opozície s cieľom zaistiť ich ochranu pred vojenskými činnosťami. Ruská armáda zneužila tieto súradnice, aby jednu po druhej zbombardovala nemocnice a detské kliniky. Keď bolo OSN nútené spustiť vyšetrovanie tohto bombardovania, generálny tajomník António Guterres opakovane podľahol ruskému tlaku o odklad. Zapojenie sa Ruska do bombardovania sa nakoniec vo verejnom zhrnutí ani nespomína.
Putin vie, že Západ nie je ochotný riskovať
Aj napriek tomuto všetkému Rusko nečelilo žiadnym dôsledkom – ani jednej jedinej sankcii. Musíme sa naučiť dve navzájom prepojené lekcie: že Rusko nemožno potupiť a tým ho prinútiť k ústupkom, a že vnímanie beztrestnosti slúži iba na živenie agresie.
Iba zopár zločinov v Sýrii odhalilo geopolitickú spoluvinu Ruska viac ako použitie chemických zbraní Assadovým režimom počas viac než 340 chemických útokov od roku 2012. Keď bolo počas útoku vo Východnej Ghúte, ktorý sa odohral v blízkosti Assadovho prezidentského paláca v auguste 2013, nervovým plynom sarín zavraždených minimálne 1 400 civilistov, diplomatická olivová ratolesť Ruska presvedčila prezidenta Baracka Obamu, aby sa neuchýlil k represívnej reakcii. Ponuka týkajúca sa odstránenia a zničenia sýrskych zásob chemických zbraní bola šikovným prvkom rozptýlenia a Obamova administratíva naň skočila.
Čo to znamená pre Ukrajinu
Rusko si je vedomé konzistentnej histórie Západu, pokiaľ ide o jeho obmedzený rozsah pozornosti a neochotu riskovať. V kontexte doterajšieho úspechu politiky v oblasti pomoci Ukrajine by sebavedomie a nedávne reči o „vyhrávaní“, ktoré sa rozvinuli, mohli viesť k nedbanlivosti a mohli by ešte viac skrátiť naše okno pozornosti.
Táto vojna sa odohráva na zadnom dvore Ruska, nie na našom. Moskva tu hrá dlhú hru, nie my, pretože toto je vojna, ktorá začala pred ôsmimi rokmi a nie vo februári 2022. Budú sa tvorcovia politík z Washingtonu sústrediť na Ukrajinu a mikrodynamiku konfliktov v predných líniách o šesť mesiacov rovnako, ako sa sústredia dnes? Pravdepodobne nie.
Pokiaľ ide o Ukrajinu, tak by sa Rusko mohlo prispôsobiť rôznymi spôsobmi a bude ťažké ich predpovedať. Kremeľ pravdepodobne nasadí ťažšie ruské rezervy a možno dokonca aj zahraničných žoldnierov. Čo je najdôležitejšie, Rusko sa bude snažiť zmraziť predné línie, ktoré nie sú naliehavé, a sústrediť zdroje do miest s najväčšou prioritou. Moskva sa takisto môže pokúsiť vytvoriť konflikt na nečakaných miestach, akým je odtrhnutý región Podnestersko, s cieľom rozptýliť pozornosť a vytvoriť novú neistotu.
Západ musí vystupovať rozhodne
Ak sa Ukrajine podarí úspešne sa ubrániť a spôsobiť Rusku väčšie straty, možno od Moskvy očakávať, že začne hovoriť o lokalizovaných prímeriach – no budú porušované, poprepletané nejasnosťami a dezinformáciami a v prvom rade sa použijú na to, aby Rusko získalo čas na preskupenie sa. Nakoniec sa použijú ako zámienka pre opätovné vystupňovanie konfliktu.
Ak Rusko úspešne upevní rozšírenú kontrolu na Donbase, tak sa jeho schopnosť investovať do ofenzívnej kampane na jednej prednej línii v danom čase výrazne zvýši.
Nech sa budúce volanie po deeskalácii môže zdať akokoľvek lákavé, musíme si byť vedomí ruských zámerov a neopakovať chyby zo Sýrie. Za predpokladu, že bude konflikt pokračovať mesiace, na nižšej úrovni možno aj roky, by sme mali začať verejne signalizovať, aké máme ciele, pokiaľ ide o Ukrajinu. Z nejasností na našej strane má oveľa väčší osoh Rusko než Ukrajina.
Ďalšie dôležité správy
