Rok 2020 v školstve hodnotí predseda Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Richard Vašečka (OĽANO) ako ,,zaberák" nielen pre ministerstvo školstva, ale aj pre učiteľov, riaditeľov a zamestnancov škôl, rodičov i pre samotných žiakov. Podpredseda školského parlamentného výboru Ľubomír Petrák (Smer-SD) pre TASR uviedol, že tento rok bol jeden z najhorších rokov v histórii školstva, pokiaľ neberie do úvahy vojnové roky.
,,Väčšinu kalendárneho roka boli deti doma, nebol pripravený systém dištančného vzdelávania. Zaostávanie vo vedomostiach bude enormné," povedal Petrák. Poukázal aj na tisícky detí, ktoré nemali prístup k online vzdelávaniu a nemohli sa poriadne učiť. ,,Tento rok hodnotím ako krízový rok, ktorý bude mať následky pre budúce obdobie niekoľkých rokov," uviedol.
V dôsledku koronakrízy nechodí do školy 320 miliónov detí
Vašečka v súvislosti s ťažkým rokom v školstve vyjadril uznanie a veľkú vďaku najmä učiteľom a rodičom, ktorí niesli z veľkej časti na svojich pleciach improvizované podmienky, v ktorých sa školstvo ocitlo. ,,Nestačí však len slovne ďakovať, je potrebné premietnuť to do zlepšenia pracovných a platových podmienok pre učiteľov," poznamenal. Rok 2020 bol podľa neho aj v školstve nesmierne náročný. ,,Žiadna vláda, ani žiaden minister školstva, nepreberali svoje rezorty v takej kritickej situácii. Preto som vo svojom hodnotení ministra Branislava Gröhlinga (SaS) zhovievavý a prípadnú kritiku si nechávam na osobné rozhovory s ním," povedal Vašečka.
Poslankyňa parlamentu a členka školského parlamentného výboru Mária Šofranko (OĽANO) uviedla, že pandémia nového koronavírusu ovplyvňuje nielen zdravie obyvateľstva, ale zasahuje aj do ekonomiky krajiny, či vzdelávania našich detí. ,,Z minúty na minutú sa prijímali nové opatrenia, prezenčná forma vzdelávania bola nahradená dištančnou, ktorá bola u nás doposiaľ neznámou. Pri výchovno-vzdelávacom procese sa museli pedagógovia popasovať s modernou technikou a z rodičov sa zo dňa na deň stali učitelia. Avšak, zatváranie škôl bolo spoločným nástrojom väčšiny vlád na celom svete v boji proti ochoreniu Covid-19," uviedla pre TASR.
Nepodarilo sa zrealizovať zjednotenie financovania školstva, hovorí Gröhling
Poukázala pritom, že celoštátne zatvárania ovplyvňujú stovky miliónov žiakov a študentov. ,,Podľa OSN je teraz postihnutých asi 95 percent svetovej školskej populácie, čo predstavuje najväčšie narušenie vzdelávania v histórii. Aké veľké budú straty najmä u detí zo zraniteľnejšieho a znevýhodneného prostredia, alebo naopak benefity, zostávajú zatiaľ do veľkej miery neznáme," skonštatovala.
