Aktivisti z iniciatívy Zastavme hazard odovzdali v stredu mestu Bratislava novú petíciu za zákaz hazardu v hlavnom meste s viac ako 104 000 podpismi Bratislavčanov. Veria, že vedenie hlavného mesta pristúpi k vybaveniu petície zodpovedne a dodrží všetky zákonné lehoty a postupy, aby ju nikto nemohol napadnúť na súde. Podpisy pod petíciu aktivisti zbierali najmä 29. februára, počas volieb do Národnej rady SR. Ľudí oslovovali pred budovami s volebnými miestnosťami. V stredu spresnili, že v deň volieb sa podpísalo viac ako 104 390 Bratislavčanov.
Pod petíciu bolo potrebné podľa aktivistov vyzbierať minimálne 57 000 podpisov, teda najmenej od 15 percent dospelých obyvateľov Bratislavy. Iniciatíva považuje vyzbieranie toľkých podpisov za úspech a potvrdenie, že Bratislavčania nechcú hazard vo svojom meste. Veria, že úplný zákaz kasín a herní v Bratislave nadobudne právoplatnosť.
E. Heger: Rozpočet na tento rok sme museli opraviť a zareagovať na krízu
Novú petíciu za zákaz hazardu v Bratislave spustili aktivisti ešte na jeseň 2019. Podporu jej vyjadrili aj primátor Bratislavy Matúš Vallo, viacerí bratislavskí starostovia i mestskí poslanci. Hlavné mesto avizovalo, že ak bude mať petícia dostatok podpisov, chce jej vyhovieť. Vallo nedávno vyhlásil, že neregulované rozšírenie hazardných hier negatívne mení tvár mesta a spôsobuje tiež závažné negatívne spoločenské a ľudské dôsledky. Mesto Bratislava avizovalo, že ak petícia získa potrebný počet hlasov, pripraví návrh VZN o zákaze umiestnenia herní v zákonom stanovených budovách vrátane kasín a predloží ho na rokovanie mestského parlamentu. Súčasne vydané licencie na prevádzkovanie hazardných hier majú zaniknúť uplynutím ich platnosti.
Magistrát pre TASR v stredu potvrdil, že od iniciatívy prebral petíciu za zákaz hazardu. Podpisy bude overovať. „Keďže ide o prípad s nadmerným počtom dát, lehota na overenie množstva podpisov sa predlžuje na 60 dní. V prípade, že bude petícia obsahovať dostatočný počet platných podpisov, bude zaradená do programu septembrového zasadnutia mestského zastupiteľstva," povedala hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová.
V Bratislave prebiehal počas februárových volieb do Národnej rady SR pri budovách s volebnými miestnosťami aj zber podpisov pod petíciu proti zákazu hazardu. Podľa hovorkyne Asociácie zábavy a hier (AZAH) Dominiky Lukáčovej podpisy zbierali zamestnanci herní. Dostupnosť hazardu sa v hlavnom meste už vďaka regulácii podľa asociácie znížila o dve tretiny. Riešením podľa AZAH tak nie je zákaz, ale regulácia hazardu.
Skepsa namiesto záujmu. Štát sa v odhadoch o ochrane kopol
Lukáčová v stredu pre TASR uviedla, že po koronakríze sa situácia v oblasti ich podnikania tak dramaticky zmenila, že vôbec neuvažujú hlavnému mestu ponúkať ďalšie obmedzenie hazardu, ktoré pôvodne chceli deklarovať ich petíciou. „Tri mesiace sme mali zatvorené všetky prevádzky, bez pomoci štátu s odkladom zaplatenia miliónových poplatkov by neboli viaceré spoločnosti schopné prežiť a ich existencia aj v budúcom roku je stále veľmi otázna," spresnila hovorkyňa AZAH. Súčasný finančný stav firiem podľa jej slov aj tak neumožňuje ponechať v prevádzke toľko herní, ako pred ich núteným zatvorením. Ponuku ešte viac zregulovať hazard v Bratislave preto považuje za bezpredmetnú. „Momentálne je v Národnej rade SR opäť na stole zákon o zrušení povinnosti petície na zákaz hazardu. Združenie miest a obcí Slovenska žiada poslancov, aby takýto zákon nepodporili. Postoj obcí a miest v otázke ďalšieho nezmyselného a nebezpečného zákazu legálneho hazardu je teda jasný," tvrdí Lukáčová.
Absolútny zákaz herní v Bratislave už platil, avšak len od mája 2017 do 28. decembra 2018. Herne sa po vypršaní licencií už nemali nachádzať v hoteloch, penziónoch, bytových domoch, pohostinstvách, v budovách na obchod, kultúru či verejnú zábavu. Návrh celoplošného zákazu herní vychádzal z petície, ktorú spustili v máji 2015 vtedajší primátor Ivo Nesrovnal a starostovia bratislavských mestských častí. Petíciu podporilo celkovo 136 139 obyvateľov, platných bolo 98.118 podpisov. Podľa Krajskej prokuratúry v Bratislave však následne prijaté VZN nebolo v súlade so zákonom. S jej argumentmi sa v júni 2018 stotožnil aj Krajský súd v Bratislave, ktorý konštatoval nesúlad so zákonom.
