Absencia reálnych skúseností s veternými elektrárňami na Slovensku sa pretransformovala do mnohých mýtov, ktoré často nebývajú pravdivé. Tvrdí to Slovenská asociácia fotovolitckého priemyslu a OZE (SAPI), ktorá zorganizovala seminár na tému vplyvu veternej energetiky na vtáctvo.
SAPI upozornila na fakt, že na Slovensku sa už 18 rokov nerealizoval projekt veterného parku. Potenciálni investori podľa organizácie narážali na množstvo problémov, pričom okrem legislatívneho a administratívneho prostredia sa do veľkej miery pri projektoch diskutovalo aj o ochrane vtáctva pred kolíziami s veternými turbínami.
„Technológia vo výstavbe veterných elektrární sa za posledné roky posunula významne dopredu. Výrazne sa predĺžila dĺžka tubusu, ako aj rozpätie rotorov. Zároveň sa však zväčšili rozostupy medzi jednotlivými turbínami. Takto nadizajnované veterné elektrárne uľahčujú vtákom prelet a znižujú riziko kolízií, ktoré sa za posledné roky znížilo z 20 percent na tri až päť percent,“ priblížila Lucia Palmanová, koordinátorka SAPI pre politiku OZE.
Top udalosti v energetike: Energetici z EPH zvažujú IPO a na Slovensku pribudnú veterné parky
Pri plánovaní nového projektu veterných elektrární je z pohľadu ochrany vtáctva kľúčovým aspektom skúmanie daného územia ornitológmi, pričom súčasným štandardným obdobím sú jeden až dva roky. Takto je možné zistiť, aké druhy sa v danej lokalite vyskytujú, v akej miere, v akom čase a za akých poveternostných podmienok. Platí to osobitne pre netopiere.
Podľa toho je možné vyhodnotiť realizovateľnosť výstavby, prípadne nastaviť projekt tak, aby spôsoboval minimálne až nulové dopady na vtáctvo a neropiere. V susednom Rakúsku sa napríklad osvedčilo aj vytváranie kompenzačných oblastí, kde sa na podporu miestnej fauny nechá časť pôdy pri veterných parkoch ležať ladom.
Vtáctvo má väčších nepriateľov ako turbíny
Z radov kritikov sa často ozýva argument podložený fotografiami mŕtvych netopierov ležiacich pod veternou turbínou. Veterné turbíny nepochybne predstavujú pre netopiere riziko. SAPI ale upozorňuje, že na základe miestneho zisťovania aktivity netopierov, počasia a rýchlosti vetra je možné vypočítať, kedy je najväčšie riziko, že netopiere budú v danej lokalite prelietavať.
„Na mortalitu vtáctva majú veterné elektrárne minimálny dopad, zvlášť v porovnaní so škodami, ktoré spôsobujú sklenené plochy, mačky, pesticídy či cestná doprava,“ hodnotí ornitológ Radim Kočvara, ktorý spolupracoval na dopadových štúdiách výstavby veterných elektrární v Českej republike.
Spotreba prírodných zdrojov rastie. Ľudstvo od štvrtka žije na ekologický dlh
Na Slovensku bude počet turbín malý
„Plánovaná výstavba na Slovensku, ktorá počíta so zhruba 100 turbínami, je oproti Rakúsku, kde je v prevádzke cez 1 400 veterných elektrární, zanedbateľný počet. Vplyvy turbín na prirodzený habitat vtáctva sú minimálne, na území Rakúska dokonca ročne stúpa výskyt dravcov," konštatoval ornitológ Andreas Traxler, ktorý spolupracoval na dopadových štúdiách výstavby veterných elektrární v Rakúsku.
„Ak teda správne určíme lokalitu výstavby, nemusíme sa obávať nárastu mortality vtáctva a netopierov. V Európe sú zaužívané osvedčené postupy na minimalizáciu kolízií, ktoré na Slovensku stačí len uplatniť,“ konštatoval A. Traxler.
SAPI tvrdí, že obnoviteľné zdroje energie sú dokázateľne menej škodlivé pre človeka i prírodu, než tradičné fosílne palivá a upozorňuje na to, že aj slovenská vláda naprieč ministerstvami avizuje podporu pre čistú energetiku.
