Štúdia uskutočnená v 72 krajinách zistila, že priemerné IQ populácie stúpalo medzi rokmi 1948 a 2020 o 2,2 bodu za desaťročie. Táto ohromujúca zmena je známa ako „Flynnov efekt“ a meno dostala podľa vedca Jamesa Flynna, ktorý si ju všimol ako prvý. Jeho nový objav spočiatku vedcov zmiatol, keďže mozog sa do dnešnej podoby vyvíjal milióny rokov. Ako je teda možné, že sa inteligencia ľudí tak veľmi zlepšila iba v priebehu pár desaťročí?
Sčasti za to môže skutočnosť, že strava dnešných ľudí je oveľa výživnejšia a zároveň sa im dostáva dostatočne veľa mentálnych stimulov. Rovnako ako svaly potrebujú jedlo a cvičenie, tak aj mozog potrebuje správne živiny a aktivitu, aby sa rozvíjal. Oproti minulým desaťročiam dnes väčšina detí – s výnimkou chudobných krajín – chodí do školy a nehrozí im podvýživa. Zle nastavená strava a nedostatok stimulácie pritom môžu viesť až k 15-bodovému poklesu IQ, čo malo podľa vedcov súvis s 25-percent nižšími príjmami, dodal Economist.
IQ v ohrození
Vo svete sa vypestuje dostatok plodín pre všetkých, no existuje niekoľko prekážok, ktoré bránia tomu, aby sa potrebné živiny dostali do mladých mozgov. Jednou z nich je vojna. Rodiny, ktoré sa ukrývajú pred šrapnelmi, nemôžu len tak vyjsť von a sadiť či zbierať úrodu. Niektoré vlády sa dokonca snažia úmyselne vyhladovať obyvateľov regiónov zmietaných nepokojmi, aby si tieto územia ľahšie podrobili.
Ďalšou prekážkou je choroba. Hladné deti sú častejšie choré a energiu, ktorú vynakladajú na boj s infekciami, nemôže telo použiť na rast šedej hmoty mozgu. Kľúčové pre vývoj mozgu sú aj správne stravovacie návyky. Mnoho rodičov zvykne deťom dávať stravu plnú sacharidov a na bielkoviny a mikroživiny zabúda.
Plodnosť je najvyššia v krajinách, kde je podvýživa najrozšírenejšia. Pokiaľ sa kvalita a dostupnosť stravy nezlepší, ďalšia generácia bude čeliť väčším kognitívnym výzvam než tá súčasná. Išlo by o veľmi nešťastný vývoj situácie, keďže mu možno relatívne ľahko predísť.
Jednoduché riešenie
Svetová banka odhaduje, že boj proti podvýžive by v širokom meradle stál len 12 miliárd dolárov ročne. To je niečo vyše tretiny sumy, ktorú Spojené štáty míňajú na poľnohospodárske dotácie.
Najjednoduchšie by bolo obohacovať základné potraviny, akou je múka, dôležitými mikroživinami vrátane železa, zinku a kyseliny listovej. Ide o lacný krok, ktorý môže mať veľký vplyv. Vďaka pridávaniu jódu do soli napríklad vymizol kedysi bežne rozšírený kreténizmus, t. j. ťažká forma mentálnej retardácie.
Ďalšou možnosťou je dávať chudobným rodinám s dojčatami alebo tehotným matkám malé sumy peňazí. Je to jednoduchšie a výhodnejšie než rozdávať jedlo. Peniaze totiž môžu byť použité nielen na nákup jedla, ale aj liekov. Okrem toho by išlo z hľadiska distribúcie o menej nákladnú možnosť, keďže finančnú pomoc možno posielať digitálne. Dá sa navyše ľahšie monitorovať, keďže kamióny s obilím pre chudobných často padnú do rúk zlodejov.
Ďalšie dôležité správy
