Nový Zéland a Írsko sa do novembra minulého roku stretli spolu v 23 ragbyových zápasoch. Prevaha „All Blacks“, ako sa národný tím Nového Zélandu medzi fanúšikmi nazýva, bola zdrvujúca. S výnimkou jediného zápasu, keď sa Írom podarilo remizovať, vždy zvíťazili protinožci.

No ako ukazuje štúdia Erica Hanusheka zo Stanfordskej univerzity a Ludgera Wößmanna z Mníchovskej univerzity, Novozélanďania by lepšie urobili, keby šišatú loptu vymenili za učebnice. Kým priemerný rast hrubého domáceho produktu (HDP) Írska sa medzi rokmi 1960 až 2000 pohyboval na úrovni štyroch percent, ostrovný štát na opačnej strane zemegule dosiahol priemerný rast len na úrovni 1,23 percenta. Podľa ekonómov za to môžu aj rozdielne výsledky vo vzdelávaní obyvateľov spomenutých krajín.

„Pravdepodobne najlepšími kandidátmi, ktorí zásadne vysvetľujú rozdiely v raste ekonomík, sú kvalita inštitútov ako ochrana vlastníckych práv či otvorenosť ekonomiky,“ píše sa v štúdii. Svoju rolu v rozdielnom výkone jednotlivých ekonomík, ktorý je napríklad medzi Veľkou Britániou a Južnou Kóreou takmer štvornásobný (v prospech Kórey), zohráva aj úroveň regulácie trhu. Podľa E. Hanusheka a L. Wößmanna ale nie sú hlavným vysvetlením odchýlok v dlhodobej ekonomickej výkonnosti členských štátov OECD. „Najmä preto, že všetky krajiny OECD zdieľajú podobnú štruktúru, ktorá zaručuje funkčnosť trhovej ekonomiky,“ píšu ekonómovia v analýze.

Zásadnejší vplyv na rozdielnu výkonnosť krajín má podľa nich úroveň poznávacích zručností. Ekonómovia svoje závery opierajú o množstvo dát, ktoré sa im podarilo zhromaždiť. Napríklad výsledky v testovaniach, ktoré sa od roku 1963 v sledovaných krajinách realizovali na skupine 15-ročných žiakov. Nadpriemerné skóre dosahovalo takmer osemnásť percent juhokórejských tínedžerov, pričom medzi žiakmi z britských ostrovov to bolo len necelých deväť percent. V južnej časti Kórejského polostrova sa tiež od roku 1960 výraznejšie zvýšila priemerná doba školskej dochádzky, čo sa podľa autorov štúdie muselo prejaviť.

Ekonómovia neostávajú iba pri pomenovávaní príčin rozdielnej dlhodobej ekonomickej výkonnosti krajín OECD, ale idú ďalej. Podľa nich rozumnými opatreniami vo vzdelávacej politike môžu vlády významne ovplyvniť rast HDP v budúcnosti. V tejto časti sa opierajú najmä o výsledky množstva vlastných výskumných štúdií z minulosti. E. Hanushek sa už dávnejšie prezentoval teóriou, podľa ktorej tradičný prístup k zlepšovaniu školských systémov, t.j. štedrejšie financovanie či dôraz na triedy s menším počtom žiakov, neprinášajú uspokojivé výsledky. A to najmä s ohľadom na objem vynaložených finančných prostriedkov. Podľa neho by sa vlády a zriaďovatelia škôl mali podstatne viac venovať kvalite učiteľov. Na tú nevplýva až tak dosiahnuté vzdelanie a prax, ale hlavne vrodené predispozície učiteľa.

Lepšie výsledky vo vzdelávaní je podľa autorov štúdie možné dosiahnuť podporou súťaže medzi školami a zodpovednosti za dosiahnuté výsledky či decentralizáciou systému a zvýšením autonómie škôl v rozhodovaní.

V prípade, že by sa každej z krajín pomocou rozumných opatrení vo vzdelávacej politike podarilo zlepšiť svoje skóre v testovaní PISA len o 25 bodov, podľa A. Hanusheka a L. Wößmannaa by kumulované prírastky HDP krajín OECD dosiahli do roku 2090 sumu 90-123 biliónov amerických dolárov. V prípade ambicióznejšieho cieľa, ktorým by bolo zvýšenie čitateľskej a matematickej gramotnosti žiakov na úroveň Fínska, by sa jednalo až o 152 biliónov vyššiu sumu.

Suma prírastkov HDP, o ktoré by sa slovenská ekonomika posilnila do roku 2090, ak by krajina realizovala druhý načrtnutý scenár, predstavuje 661 percent súčasného HDP.  Podľa prepočtu autorov štúdie to činí 787 miliárd dolárov (608 miliárd eur).

Otázke, či najvyšší možný rast HDP má byť primárnym cieľom pomalšie rastúcich krajín, sa už autori v štúdii nevenujú. Za zmienku stojí, že podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie sú práve krajiny s najvyšším priemerným rastom hospodárstva v druhej polovici 20. storočia (Južná Kórea a Japonsko) na čele rebríčka štátov s najvyšším počtom samovrážd na 100-tisíc obyvateľov (31, resp. 24,4 osôb). Ragby  a chovu oviec oddanému, no pomalšie rastúcemu Novému Zélandu, patrí až 27. priečka s výrazne nižším počtom samovrahov (13,2 osoby) na 100-tisíc obyvateľov.

Ilustračné foto na titulke - SITA / AP