Podľa dlhodobých prieskumov väčšina klientov druhého penzijného piliera veľmi nesleduje vývoj svojich investícií. Ak sa aj do toho v ostatnom čase pustili, môžu byť spokojní. Hodnoty dôchodkových jednotiek sústavne rastú, i keď pomaly. No pohár sa zároveň môže javiť ako poloprázdny: zhodnotenie mohlo v súčasnosti letieť nahor oveľa rýchlejšie, keďže akciové trhy zažívajú rast. No dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) v ostatnom polroku akcie vypredali. Namiesto nich nakúpili krátkodobé dlhové papiere, prípadne bankové úložky, ktorých výnosy naopak pre vysoký dopyt padajú.
Správcov fondov k tomuto napohľad iracionálnemu správaniu dotlačil nový zákon platný od prvého júla. Práve do jeho platnosti potrebovali akcie vypredať, ak nechceli riskovať, že v dôsledku výkyvov na trhoch prídu o časť poplatkov. „Vzhľadom na krízu došlo k predaju pri historicky nízkych cenách, čím sporitelia stratili šancu získať na ich budúcom raste,“ hovorí Peter Goliaš z ekonomického think-tanku INEKO. „Vláda tak prinútila DSS investovať bezpečnejšie, no cenou za vyššiu bezpečnosť budú takmer iste nižšie dôchodky z druhého piliera,“ dodáva.
Okrem nádeje na odvážnejšie investovanie s potenciálne vyšším zhodnotením vláda v zásade zrušila i druhý princíp, ktorý mal klientom zabezpečovať optimálne výnosy: konkurenciu medzi DSS. Tá síce bola i predtým čiastočne obmedzovaná benchmarkingom (vzájomným porovnávaním výkonnosti), ale vládne zmeny fakticky súťaž ešte viac skresali. Tým, že zakázali investovanie do viacerých rizikovejších druhov cenných papierov, ktoré mohli dlhodobo priniesť vyššie výnosy. Od začiatku tohto roka sa už DSS neoplatí kupovať indexové cenné papiere zvané ETF (Exchange traded funds – fondy, ktorých zloženie je identické so zloženým dôležitých burzových indexov). Nedostávajú z nich poplatky. A ostatná novela takmer vylúčila možnosť investovať i do obyčajných akcií, prinajmenšom v časoch neistoty, keď ich ceny možno padajú, no zároveň sú lacné a dlhodobo môžu priniesť výnosy.
Lenže predstava dlhodobého investovania dôchodkových úspor sa vládnej koalícii zrejme nepozdáva, inak by nezaviedla porovnávanie výnosov na polročnej báze. Portfóliá DSS sa tak v súčasnosti podobajú ako vajce vajcu. A podobnosť postihla i fondy v rámci jednotlivých DSS: majú takmer identické zloženie bez ohľadu na to, či sa formálne označujú ako rastové, vyvážené či konzervatívne.
Záchrana proti pravidlám
Zatiaľ je privčas hodnotiť, či súčasný rastový trend svetových trhov pretrvá dlhodobejšie. Ak áno, v každom prípade to znamená, že investície v druhom pilieri to nahor nepotiahne. Čo sa dá povedať s istotou, je, že ak by sa akcie z portfólií vypredávali až teraz, stav na účtoch budúcich dôchodcov by bol potešiteľnejší. A tu možno jednoznačne hovoriť o vine vládnej moci: ak by sa zmena zákona schvaľovala poctivo – prebehlo by riadne pripomienkové a rozporové konanie a novela by prešla riadnou cestou v parlamente –, mohla by platiť najskôr od septembra. Takže akcie by sa vypredávali práve teraz.
No koalícia sa rozhodla platné legislatívne pravidlá porušiť. Novela nezažila pripomienky, a to napriek zásadnému nesúhlasu centrálnej banky či odporu zo strany rezortu financií. DSS v tom dokonca vidia pomstu premiéra – ten na stretnutí s ich akcionármi žiadal, aby sa v mene krízy vzdali zhruba tristotisíc klientov, ktorí tak mali pomôcť prvému, priebežnému pilieru. Keď odmietli, v priebehu dvoch dní dal Robert Fico dopracovať zákon, ktorý bol v prvej podobe takmer likvidačný – ponúkal DSS poplatky, ktoré nepokryjú ani réžiu, pričom na novú zložku, podiel na výnosoch, by museli čakať päť rokov.
Rýchle schválenie vo vláde a v parlamente odôvodnil premiér krízou a potrebou čo najrýchlejšej ochrany klientov. V skutočnosti im tým štát spôsobil škodu, ktorú aktuálne zlepšenie investičnej situácie nemá ako nahradiť, pretože akcií sa už správcovia zbavili. Daniela Rodinová z mediálneho odboru ministerstva práce má pravdu, keď tvrdí, že novela zákona nezaviedla žiadny prísnejší benchmarking či investičné pravidlá. No základná ekonomická poučka hovorí, že ľudia reagujú na motivácie. A tie vláda zásadne zmenila.
Motiváciou DSS sa stalo, aby hodnoty dôchodkových jednotiek neklesali, pretože by to znamenalo, že nedostanú podiel na výnosoch. To znamená, že sa radšej uspokoja s nižším, no stabilným výnosom, než by mali riskovať výkyv. Ten by dokonca v prípade konzervatívnych fondov museli celý uhradiť z vlastného, kým z prípadného polročného výnosu dostanú len 5,6 percenta z výnosu. „Možnosti investovania DSS zostali zachované a je len na nich, akú stratégiu si zvolia,“ odkazuje po hovorkyni sociálne ministerstvo. DSS s tým nesúhlasia. „Skrátenie investičného horizontu na šesť mesiacov podľa mňa absolútne nezodpovedá charakteru dôchodkového sporenia. Ale spoločnosti museli túto zmenu prijať ako fakt a prispôsobiť jej investičné stratégie,“ vysvetľuje prezident Asociácie DSS Peter Socha
Nezarobia si
Jediný, kto si v súčasnom stave zachoval výraznejšiu – no i tak malú – akciovú zložku v rastovom fonde, je trhová trojka VÚB Generali. Jej šéf Viktor Kouřil upozorňuje, že zatiaľ je krátka doba na komplexnejšie hodnotenie vplyvu novely, no zároveň priznáva, že pri súčasnom stave trhov by bez nej bolo akcií v portfóliu zhruba desaťnásobne viac. „Vo fondoch by bolo tak 15 až 20 percent akcií, ktoré za posledný mesiac stúpli o 20 percent. Sporitelia by tak za mesiac zarobili zhruba dve až tri percentá. Namiesto toho sú dnes vo fondoch dlhopisy a iné bezpečné aktíva, ktoré vynášajú tak pol až 2,5 percenta ročne,“ zhŕňa V. Kouřil.
Dvoj- až trojpercentný nárast hodnoty dôchodkovej jednotky by vymazal zhruba polovicu straty, ktoré rastové fondy počas krízy utŕžili. Po nútenom odpredaji akcií to však už nie je možné. Aj P. Socha je pri odhadovaní teoretického zloženia fondov bez vplyvu novely opatrný, no určite by v nich podľa neho v súčasnosti neabsentovala akciová zložka.
Problém zákonnej úpravy – ktorá podľa gestorského rezortu práce žiadnym spôsobom neovplyvňuje investičné stratégie DSS – tak je, že v čase krízy síce ochráni úspory pred prepadom, no v čase rastu, ktorý – zdá sa – sa práve začína, ich zase ochráni pred prílišným vzostupom. „Ochrana pred krízou sa dá považovať za krátkodobé pozitívum, ale dôchodkové fondy sú produkt na niekoľko desaťročí a z tohto pohľadu je ich konzervatívne nastavenie kontraproduktívne,“ dodáva P. Socha.
Pravda je, že výpredaje akciových zložiek fondov sa naštartovali ešte pred ostatnou novelou. Prvý impulz na opatrnosť mal podobu otvárania druhého piliera. Riziko prepadu hodnoty práve v čase jeho otvorenia mohlo viesť k väčším výstupom. Niektoré DSS tak preventívne časť portfólia predali, nechceli dať vládnej propagande dôvod na útok.
Druhé otvorenie prišlo počas krízy, zároveň však už existovali skúsenosti so správaním ľudí. Tí negatívny vývoj dôchodkových jednotiek jednoducho veľmi nesledujú. I keď na prelome rokov 2008 a 2009 prišiel zvýšený presun do konzervatívnych fondov, ktoré v tom čase jediné nemali akciovú zložku. Momentálne sú všetky fondy všetkých DSS konzervatívne, bez ohľadu na ich oficiálny názov. Cieľom konzervatívnych fondov pritom pôvodne bolo len uchovať hodnotu investície tých klientov, ktorí majú pár rokov pred dôchodkom a úspory si dovtedy zhodnocovali v rizikovejších fondoch.
Bez konkurencie
Okrem diverzity fondov sa podarilo eliminovať i súťaž medzi DSS. Začalo sa to predtým obmedzením investičných možností. Tým, že DSS nemohli vyberať poplatky z aktív uložených v ETF, došlo k ich odpredaju. Pre klienta to malo i pozitívne dôsledky: „Pretože sme ETF museli vypredať, zmiernil sa dosah krízy na rastové fondy. S nimi by boli straty vyššie,“ myslí si šéf DSS Allianz Jozef Paška. Zároveň by však v súčasnosti mohli vyrovnávať straty nárastom hodnoty.
Bez ETF ostali možnosti rizikovejších investícií a konkurenčného boja prakticky len v nákupe individuálnych akcií. A práve to vylúčila ostatná novela, ktorá skôr než riziko s možnosťou vyššieho výnosu zdôraznila bezpečnosť. Čo pre všetky DSS znamená nákup tých istých štátnych dlhopisov, prípadne nástrojov peňažného trhu. Navyše s krátkou dobou splatnosti, keďže výnosy na účely čerpania poplatkov sa porovnávajú na polročnej báze.
Konkurencia sa tak končí. Pritom ešte zhruba pred rokom malo význam uvažovať o zmene DSS. Prestup bol pre väčšinu bezplatný a niektoré menšie DSS ponúkali zhodnotenia výrazne nad priemer trhu. Príkladom bol Aegon, ktorý zároveň ponúkal mierne nižšie poplatky než konkurencia. V súčasnosti už nejestvuje ani súťaž o klienta cez poplatkovú politiku – základný poplatok je taký nízky, že ho žiadna z DSS znížiť neplánuje.
Koniec súťaže, časť prvá
O zrušenie tohto súťažného prvku sa tiež postarala súčasná vláda, hoci dávnejšie. Pred jej príchodom boli z poplatkového hľadiska veľmi zaujímavé konzervatívne fondy. Štyri zo šiestich DSS v nich ponúkali nulové poplatky. Dôvod bol jednoduchý: v tom čase ešte platilo automatické rozdeľovanie nových účastníkov trhu práce, ktorí okamžite vstupovali aj do druhého piliera. Ak si nevybrali vlastnú DSS, Sociálna poisťovňa ich pridelila do konzervatívneho fondu niektorej z DSS s najnižším poplatkom. Nulový poplatok v tomto fonde tak znamenal automatický prísun nových klientov.
Keď ministerstvo práce od roku 2007 automatický vstup do druhého piliera zrušilo, DSS zaviedli v konzervatívnych fondoch poplatky. Kvôli spravodlivosti treba dodať, že na druhej strane ministerstvo súťaž i posilnilo, keď zrušilo 500-korunový poplatok za prestup medzi DSS. Momentálne platí 16 eur za prestup len ten, kto mení správcu viac ako raz ročne.
Problém je akurát ten, že pri súčasnom nastavení druhého piliera stráca zmena DSS opodstatnenie. Vláda sa postarala o to, aby poplatky i výnosy naprieč fondmi i DSS boli na nerozoznanie. Druhý pilier po prvom júli 2009 sa zásadne odlišuje od toho, do ktorého ľudia v roku 2005 vstupovali
Foto na titulke - Flickr.com
