Ako Ženevčania bojujú s chudobou. Odobrili si minimálnu mzdu skoro 4-tisíc eur

S príchodom prvého novembra sa obyvatelia švajčiarskeho kantónu Ženeva majú na čo tešiť. V nedávnom referende odklepli minimálnu mzdu, aká inde na svete nemá obdobu.

Až 58 percent voličov podporilo iniciatívu stanoviť minimálnu mzdu na 23 švajčiarskych frankov za hodinu (necelých 21,5 eura). Za mesiac to vyjde na 3 900 eur. Sumu navrhla tamojšia koalícia odborových zväzov. Jej cieľom bolo „bojovať proti chudobe spôsobenej pandémiou koronavírusu, podporiť sociálnu integráciu a prispievať k rešpektovaniu ľudskej dôstojnosti.“

Obavy z koronakrízy

Zmena má mať priamy dosah asi na 30-tisíc pracovníkov, z ktorých dve tretiny sú ženy. „Táto nová minimálna mzda sa bude od 1. novembra vzťahovať na šesť percent pracovníkov v kantóne,“ uviedol vo vyhlásení pre CNN ženevský štátny radca Mauro Poggia, ktorý má na starosti zamestnanosť a zdravie.

Za vyjadrením verejnej mienky stoja podľa médií obavy z dopadov ekonomickej krízy spôsobenej koronavírusom. Michael Grampp, hlavný ekonóm spoločnosti Deloitte vo Švajčiarsku, je presvedčený, že pandémia mala vplyv na počet voličov, ktorí boli za prijatie iniciatívy za vyššiu minimálnu mzdu. Zamestnanci s nízkym príjmom v tamojšom sektore služieb boli totiž najviac zasiahnutí zavedenými reštriktívnymi opatreniami.

Ťažko zasiahnutý sektor

Mesto Ženeva má 200-tisíc obyvateľov, kantón pol milióna. Hospodárstvo regiónu je značne závislé na turistoch a hosťoch zo zahraničia cestujúcich za obchodom, ochromený je tak cestovný ruch, doprava aj hotelierstvo. „Myslím si, že veľa ľudí si uvedomilo, koľko ľudí pracuje v týchto odvetviach. Nie je to tak, že by tu všetci pracovali pre banku alebo čokoládovňu. Máme tiež široký sektor služieb, ktorý bol ťažko zasiahnutý blokádami,“ uviedol M. Grampp pre CNN.

Michel Charrat, prezident Groupement transfrontalier européen, nezávislej organizácie, ktorá podporuje ľudí žijúcich a pracujúcich na francúzsko-švajčiarskej hranici, označil výsledok hlasovania za „známku solidarity“ s chudobnými obyvateľmi mesta.

„Covid ukázal, že určitá časť švajčiarskeho obyvateľstva nemôže žiť v Ženeve. 4-tisíc švajčiarskych frankov je minimum na to, aby neklesli pod hranicu chudoby a neocitli sa vo veľmi zložitej situácii,“ uviedol M. Charrat.

Ženeva je drahá

Podľa prieskumu životných nákladov The Economist Intelligence Unit’s 2020 Worldwide Cost of Living Survey je Ženeva 10. najdrahším mestom na svete. Švajčiari patria medzi najbohatšie národy, no aj ich ekonomika utrpela koronakrízou. Skupina ekonomických expertov pracujúcich pre švajčiarsku vládu očakáva pokles HDP v roku 2020 o 6,2 percenta a priemernú nezamestnanosť okolo 3,8 percenta, čo je najhorší hospodársky prepad od roku 1975.

Ak sa pozrieme na príjem domácnosti s dvoma dospelými a dvoma deťmi mladšími ako 14 rokov, suma necelých 4-tisíc frankov nie je až tak ohromujúca. Podľa švajčiarskeho federálneho štatistického úradu v roku 2018 predstavuje hranicu chudoby 3 968 švajčiarskych frankov.

Dva ďalšie kantóny, Jura a Neuchâtel, už zaviedli podobnú hodinovú mzdu – 20 švajčiarskych frankov. Zvyšok krajiny takéto opatrenie nemá.

V minulých hlasovaniach neprešla

Švajčiarsky systém priamej demokracie umožňuje voličom, aby využili svoje právo na referendum štyrikrát ročne. Zvyčajne sa hlasuje o rôznych „ľudových iniciatívach“. V prípade Ženevy sa už podobné hlasovanie o zavedení hodinovej minimálnej mzdy konalo dvakrát – v rokoch 2011 a 2014. V druhom prípade šlo o zárobok 22 švajčiarskych frankov za hodinu – proti bolo 76 percent voličov. Návrhy neboli schválené.

Na porovnanie, u nás nedávno vláda odobrila minimálnu mzdu vo výške 623 eur mesačne, suma za hodinu vychádza na 3,58 eura.

V Spojenom kráľovstve je minimum vyplácané pracovníkom vo veku nad 25 rokov 8,72 libry. Minimálna mzda pre mladších ľudí a učňov sa pohybuje od 4,15 do 8,2 libryza hodinu. Vo Francúzsku je hodinová minimálna mzda 10,15 eura. V USA majú federálnu minimálnu mzdu stanovenú na 7,25 dolára za hodinu.