Firmy, ktoré sa na Slovensku púšťajú do väčšieho biznisu, sa musia pripraviť na zdolávanie netradičných prekážok. Obchádzať ich alebo preskočiť cez ne je takmer nemožné. Pre úspech je dôležitá dohoda.

Novinka: oligarchovia

Vládna koalícia hneď po svojom nástupe naštartovala systém, ktorý sa osvedčil v jeľcinovskom postkomunistickom Rusku. Model oligarchov. Ľudí, ktorí prepájali biznis s politikou. Našťastie pre Slovensko, oproti Rusku, je ich vzhľadom na veľkosť krajiny menej.

Po parlamentných voľbách v roku 2006 sa do slovenského biznispriestoru dostali mená, ktoré boli spájané so zakladaním politickej strany Smer. Okrem najvplyvnejších straníkov, ku ktorým patrí minister vnútra Róbert Kaliňák či patrón slovenského zdravotníctva Pavol Paška, tak biznis s politikou spájajú najmä mená Juraja Širokého, Jozefa Brhela či Vladimíra Poóra.

No nie sú to iba mená spájané so Smerom--SD. Podobne sa v rezortoch pod kontrolou Slovenskej národnej strany ocitli ľudia, ktorí majú bližšie k politike ako k stráženiu efektivity. Ak sa politikom vymkne biznis z rúk, vznikajú kauzy podobné predaju slovenského teplého vzduchu.

Ako pre TREND potvrdilo viacero vplyvných slovenských manažérov, pre niektoré projekty, napríklad v oblasti energetiky, nie je čas. Aj keď sú podstatne efektívnejšie ako napríklad veľké solárne elektrárne, pre ktoré niekoľkým podnikateľským skupinám vydávala štátna Slovenská elektrizačná a prenosová sústava špeciálne povolenia. Požiadavky na „externé financovanie“ sú príliš vysoké.

Firmy z IT brandže, kedysi silné v štátnej správe, sa zasa spoliehajú už iba na privátnu sféru. Napriek tomu, že kríza podstatne sťažila prístup k súkromným zákazkám, vedia, že do štátnych tendrov je zbytočné sa hlásiť. Prax, s ktorou sa stretávajú, je odporučenie, aby za subdodávateľa pribrali vplyvným lobistom navrhnutú firmu. Tú síce v zákazke priamo nebude vidieť, o to viac jej však budú musieť platiť.

Jediný uchádzač aj víťaz

Americká obchodná komora v ČR minulý týždeň oznámila, že navrhne zmeny vo verejnom obstarávaní, aby bol proces transparentnejší. Podobná iniciatíva bude potrebná aj na Slovensku.

Verejné obstarávanie sa v období súčasnej vlády stáva alternatívou, ako obhájiť drahšie nákupy štátnych firiem. Na odstavenie konkurentov v súťažiach sa používajú argumenty typu, že ponuka bola neprimerane lacná. Najkrikľavejším príkladom je obstarávanie elektronického výberu mýta.

Najčastejšou metódou, ako zaistiť víťazstvo vopred vybranej spoločnosti, je odstaviť konkurentov hneď na začiatku. Detail zadania nasadí obstarávateľ tak, že ho dokáže splniť iba jediný uchádzač. Ako príklad možno uviesť nákupy vysokozdvižných plošín pre Ministerstvo vnútra SR. Parameter, určujúci nosnosť koša vysunutého do určitej výšky, si pýtali o niekoľko kilogramov vyšší, ako dodáva väčšina európskych výrobcov. Vyhovel mu iba jediný producent z Fínska a jeho košický dodávateľ.

Podobne si manažéri štátnych tendrov zaviažu aj IT zákazky. Jediný záujemca má poistku do biznisu prichystanú napríklad tým, že už v minulosti pre rezort pracoval a k zariadeniu má špeciálne autorské práva. Alebo sa v zadaní vyžaduje unikátny rozsah referencií v istých rokoch.

Na reklamovanie postupov štátnych firiem či úradov veľká šanca nie je. Vyskúšali si to firmy, ktoré chceli vedieť, prečo neuspeli v tendri na prevádzku sanitiek. Nedozvedeli sa nič. Pokus reklamovať postup štátnych firiem cez Úrad pre verejné obstarávanie je podobne problematický s rozdielom, že sťažovateľ príde o veľké peniaze, ktoré k sťažnosti musí priložiť.

Za sudcami za hranice

Jedno pravidlo si už na Slovensku osvojilo mnoho zahraničných firiem a slovenskí žraloci, ktorí svoje firmy vyvážajú na Cyprus, do Holandska či do Veľkej Británie. Keďže na slovenské súdy sa spoliehať nedá, do dôležitých zmlúv štandardne píšu klauzuly, kedy sa spory z veľkých kontraktov budú riešiť minimálne na súde rakúskej obchodnej komory. A ešte častejšie vo Švajčiarsku či Francúzsku.

Spomenúť treba veľké medzinárodné arbitráže so štátom, ktoré spúšťa Penta a holandská spoločnosť Eureko v súvislosti so zmenou zákona, ktorý zakázal tvoriť zisk v zdravotných poisťovniach. Spory sa budú riešiť za hranicami Slovenska.

Slovenským súdom neverili ani veľkí slovenskí stavební dodávatelia. Napríklad Doprastav sa súdil s Národnou diaľničnou spoločnosťou vo Francúzsku. Podobne slovenskému právnemu systému neverí ani záhadný investor Ibertax, ktorí má rozhodujúce slovo v megazákazke na elektronický výber mýta na slovenských cestách. Ten sa chce pri eventuálnych sporoch pravotiť podľa pravidiel Medzinárodnej obchodnej komory.

Dokonca aj biznis, ktorý rozbiehali ľudia bývalého bratislavského župana Vladimíra Bajana, tlačeného politickou stranou Smer-SD, výstavbu športovej Danube Arény, sa rozhodli poradcovia vysunúť do zahraničia. Prípadné spory sa majú rozhodovať podľa právneho poriadku Anglicka a Walesu. Za zmenky, ktoré vydala vnučkina firma samosprávneho kraja, sa bývalý gubernátor majetkom kraja zaručil s tým, že garancia sa v budúcnosti bude posudzovať podľa švajčiarskych zákonov.

Problémom, ktorým trpia slovenské súdy, sú nielen extrémne dlhé termíny, kým sa dá dostať k definitívnym rozhodnutiam, ale najmä nepredvídateľnosť rozhodnutí. Slovenskú justíciu zahanbujú prípady, keď pri takmer totožných sporoch dokážu rôzne senáty rovnakých súdov rozhodnúť so stoosemdesiatstupňovým rozdielom.

Upratať slovenské súdnictvo sa nepodarilo ani predchádzajúcej vláde. Napriek snahe bývalého ministra bojovať napríklad s takzvanou konkurznou mafiou. Firmy, ktoré sa pri veľkých kauzách nedokážu vyhnúť pravoteniu na Slovensku, si tak musia dobre zvážiť, koho si najmú na zastupovanie svojich záujmov. Viac ako vzdelaní právnici, schopní poskytnúť dokonalý právny rozbor či analýzu prípadu, sú na Slovensku užitočné advokátske firmy s dokonalým „súdnym manažmentom“.

Vybrané pravidlá úspešného biznisu

- Čakať na zmenu systému alebo rozloženia síl politických strán.

- Nájsť si čo najlacnejšiu cestu k oligarchovi.

- Vypracovať si súťažné podklady do tendra, v ktorom chcete zvíťaziť.

- Najať advokátsku firmu, ktorá je popri právnických vedomostiach schopná fungovať aj ako „vybavovač“.

(Tento text je súčasťou témy čísla aktuálneho vydania TRENDU o kvalite podnikateľského prostredia, ktorou sa zároveň otvára päťdielny seriál bilancujúci končiace funkčné obdobie súčasnej vlády.)

Foto na titulke - Miro Nôta