Aktualizované 9.3. 2012 o 23:23 o násilnosti pred parlamentom
Polícia nestihla vyšetriť hárky strany 99 percent
Nie je obvyklé, aby sa posledný deň pred voľbami s napätím očakávalo, čo povie polícia. Pre sobotné predčasné voľby je to však celkom príhodné. Vedenie Policajného zboru dnes malo zodpovedať dve otázky – aké sú fakty z vyšetrovania podpisov strany 99 percent a či naozaj hrozia vážne provokácie počas hlasovania, o ktorých hovoril predseda Smeru-SD Robert Fico.
Koľko podpisov na registračných hárkov strany 99 percent bolo pravých, sa verejnosť pred voľbami nakoniec nedozvie. Policajný prezident Jaroslav Spišiak oznámil, že sa jednoducho nepodarilo skontaktovať dostatok ľudí, ktorých mená boli na hárkoch napísané. Nemohli preto ani overiť, či strana mala dosť podpisov pre svoj vznik. Ďalší signatári zas nechceli odpovedať.
Žiadne neúplné čísla o hárkoch šéf polície uviesť nechcel, aby neovplyvnil voľby.
Aj keby sa podarilo dokázať, že strana 99 percent nepredložila pri registrácii dostatok pravých podpisov, jej odstránenie z politického života by bolo problematické. Zapisovateľka Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) Lívia Škultétyová dnes poznamenala, že ministerstvo vnútra by stranu nemohlo zrušiť.
Vľavo policajný prezident Jaroslav Spišiak, Foto - SITA / Jozef Jakubčo
Veľké excesy sa neočakávajú
Polícia neočakáva výraznejšie narušenie poriadku počas volieb. Napriek tomu však policajti mali informácie o možnej nepovolenej agitácii či volebnej korupcii. Okrskové volebné komisie preto dostali listy s upozornením. "V rámci volieb, mimo bežného výkonu služby, ktorý predstavuje 2 027 policajtov, bude v deň volieb nasadených do služby 5 112 policajtov v dvoch zmenách," povedal policajný viceprezident Ľubomír Ábel. Policajti z Úradu boja proti korupcii by zas mali byť plne nasadení v regiónoch, aby sa snažili zabrániť možnému podplácaniu voličov.
Paradox kresťanských demokratov
Ak KDH získa výraznú dôveru občanov vo voľbách, pokúsi sa zostaviť vládu, povedal dnes predseda kresťanských demokratov Ján Figeľ. A zároveň vyzval voličov, aby nehlasovali za malé strany. „Z každého prepadnutého hlasu polovica pôjde Ficovi. Každý hlas, ktorý získa strana pod päť percent, je hlas pre stranu Smer,“ vyhlásil J. Figeľ.
Paradoxne, ak by KDH chcelo zostaviť vládu bez Smeru-SD, potrebovalo by mať v snemovni čo najviac stredopravých strán. Inak by, aspoň podľa prieskumov, strana Roberta Fica mohla vládnuť sama. Ankety zatiaľ neukázali ani takú možnosť, že by stredopravé strany mohli zostaviť vládu napríklad bez Obyčajných ľudí a nezávislých osobností Igora Matoviča.
Podobne aj trojica poslancov KDH Daniel Lipšic, Jana Žitňanská a Radoslav Procházka na jednej strane postavili oproti sebe alternatívy, že vládu zostaví Smer-SD alebo KDH, a zároveň varovali pred prepadnutím hlasov.
Most-Híd reaguje
„Ako závažnejší dôvod vidím, že Most–Híd jednoznačne nevysvetlil svoj postoj k možnej koalíci so Smerom. A tá je podľa mojich poznatkov pre maďarských voličov ťažko predstaviteľná.“ Takto vysvetľoval riaditeľ agentúry MVK Pavel Haulík pre denník Sme možnú príčinu, prečo jeho anketa namerala SMK viac ako päť percent. Keď okrem toho vyšiel dnes denník Sme s titulkom „KDH a Most na pravicu zabudli“, dôvod na rýchle mediálne vystúpenie šéfa Mosta-Híd Bélu Bugára bol na svete.
A vyslal takýto odkaz: „Most-Híd nepôjde do žiadnej vlády, ktorá by ohrozila práva menšín, ktorá by nehospodárila zodpovedne, teda ani do troj- , štvor- alebo hocijakej koalície, teda ani do koalície so Smerom.“ B. Bugár však už nechcel odpovedať na to, či by mohla vzniknúť taká vláda so Smerom, ktorá by práva menšín neohrozovala.
Otázky neboli povolené
Most-Híd ani SDKÚ-DS radšej na svojich dnešných vystúpeniach pred novinármi nepovolili žiadne otázky. Strana Mikuláša Dzurindu však aspoň odkázala, že lídrom pravice sa nestane ten, kto by vládol so Smerom.
Politici SDKÚ-DS sa tvárili po posledných prieskumoch verejnej mienky sebavedomejšie, Foto - SITA / Jozef Jakubčo
Voliči to vidia beznádejne
Viac ako polovica voličov si sobotné voľby spája s obavami až beznádejou. Vyplýva to z posledného prieskumu MVK. Najviac to platí o prívržencoch SMK (64,7 percenta), KDH (63,6 percenta) a strany 99 percent. Optimistickí sú naopak sympatizanti SNS, Smeru-SD a SDKÚ-DS, vždy ale len necelá tretina z nich. Najľahostajnejších priaznivcov majú liberáli zo SaS, vyše 44 percent z nich si nespája volebnú sobotu so žiadnymi emóciami.
Podrobnejšie výsledky prieskumu nájdete tu.
Politikov vypískali, polícia pred parlamentom použila slzný plyn
Posledný predvolebný protest Gorila v Bratislave bol dnes otvorený aj vystúpeniam politikov. Pokusy Martina Poliačika zo SaS, zástupcov KSS či strany 99 percent však príliš úspešné neboli a z pódia ich vyprevadilo pískanie. Šéfka strany Robíme to pre deti – SF (predtým Slobodné fórum) Zuzana Martináková radšej pred dav ani nepredstúpila. Ľudia si vypočuli len predsedu Strany občanov Slovenska Petra Marčeka, ktorý bol v minulosti popredným predstaviteľom Hnutia za demokraciu založeného Ivanom Gašparovičom.
K protestujúcim prehovoril novinár Tom Nicholson. Tvrdil, že na budúci týždeň podľa jeho informácií polícia vznesie prvé obvinenia v kauze Gorila. „"Podľa mojich informácií sú takéto informácie nazhromaždené, ale zároveň vedeli, že ak to má vyjsť týždeň pred voľbami, budú spochybnení, lebo ľudia by hovorili, že je to Lipšicova volebná kampaň," vyhlásil. Každopádne, informácia sa takýmto spôsobom do médií dostala ešte pred voľbami, na portáli Sme.sk bola zaradená ako hlavná správa. T. Nicholson naznačil, že pôjde o štátneho zamestnanca, nie člena finančnej skupiny.
Sme.sk odhadlo, že na bratislavské Námestie slobody prišla tisícka ľudí, portál denníka Nový čas uvádzal dve tisícky. Protestovalo sa aj v Trnave, kde sa medzi 250 demonštrantmi zúčastnili aj prívrženci extrémistu Mariana Kotlebu. V Banskej Bystrici či Nitre vyšli podľa Sme do ulíc len desiatky ľudí, v Košiciach zhruba stovka. Odhady organizátorov neboli k dispozícii.
Ťahákom bratislavskej demonštrácie bol Islanďan Hörður Torfason, ktorý v minulosti viedol protivládne protesty vo svojej krajine. Vyzval demonštrantov, aby nepoužívali násilie a sňali si masky. "My sme na Islande boli úspešní preto, lebo sme nikdy nepoužili násilie," povedal.
Záver protestu však so slovami Islanďana prudko kontrastoval. Približne 300 demonštrantov sa podľa agentúry SITA po skončení oficiálnej časti programu vydalo k parlamentu. Polícia im zablokovala cestu a prepukli potýčky. Protestujúci hádzali kamene a delobuchy, poriadkové sily použili slzný plyn. Podľa portálu Čas.sk viacero ľudí utrpelo zranenia. Niekoľko ľudí policajti predviedli, vrátane organizátorky protestu Lucie Gallovej.
Hörður Torfason
Protest v Bratislave, Foto - SITA / Jozef Jakubčo, SITA / AP
Násilie pred parlamentom po oficiálnej časti protestu, Foto - SITA / Jozef Jakubčo, SITA / AP
Protest v Trnave, Foto - SITA / Ivan Kopčáni
Nitra, Foto - SITA / Martin Havran
Petícia za referendum o referende či imunite
Dnešné protesty proti kauze Gorila organizátori využili aj na podpisovanie petície. Tá má tri body. V prvom žiadajú obmedzenie trestnoprávnej imunity poslancov len na výroky v parlamente. Ďalší sa týka referenda – petícia žiada zníženie počtu podpisov občanov potrebných na vypísanie plebiscitu (z 350-tisíc na 150-tisíc) a zrušenie podmienky nadpolovičnej účasti na jeho platnosť. Výsledky ľudového hlasovania by navyše mali byť záväzné a zrušiť by sa dali len iným referendom. Posledným bodom petície sú protikorupčné opatrenia.
Aktivisti sa budú snažiť najprv sa obrátiť na parlament. Ak by poslancom doniesli aspoň 100-tisíc podpisov, budú sa musieť ich petíciou zaoberať. Ak požiadavky neodhlasujú, organizátori petície sú odhodlaní vyzbierať 350-tisíc podpisov. Prezident by potom musel vyhlásiť o ich požiadavkách referendum.
Rušňovodiči odložili štrajk
Vedel o tom len málokto, ale na dnešok plánovali rušňovodiči štrajk, ktorý by obmedzil osobnú i nákladnú železničnú dopravu. Svoju protestnú akciu však radšej odložili, aby neovplyvnili voľby. „Federácia strojvodcov po zvážení všetkých okolností a vedomá si svojej zodpovednosti a politickej nestrannosti včera rozhodla, že upúšťa od štrajku, ktorý bol štrajkovým výborom pripravovaný na dnešný deň v popoludňajších až večerných hodinách,“ uviedol pre agentúru SITA prezident Federácie strojvodcov Milan Hošták.
Voľby bez balastu je stručný prehľad diania pred parlamentnými voľbami, zverejňovaný každý pracovný deň na eTREND.sk.
Foto na titulke - SITA / AP
