Ak ešte neťažíte bitcoiny ani veľmi nerozumiete technológii blockchain, ale chcete sa hocijakým spôsobom podieľať na kolektívnom šialenstve okolo virtuálnych mien, existujú aj CryptoKitties.

Je to hra, vzdialene pripomínajúca kedysi populárne Tamagoči, s digitálnymi mačkami, ktoré sa dajú predávať, kupovať, vymieňať, krížiť a vytvárať z nich nové druhy. Obchodovať s nimi sa dá pomocou virtuálnej meny ethereum.

Každá kryptomačka je unikátna a jej hodnota závisí od vlastností, generácie či jedinečnosti. Niektoré môžete predať aj za cenu 80-tisíc dolárov.

Portál The Verge veľmi výstižne poznamenáva, že ide o jednu z najnovších digitálnych posadnutostí, ktorá sa teší všeobecnej obľube vďaka rastúcemu záujmu o kryptomeny a o všetko, čo s nimi súvisí. Ako sa s kryptomačkami hrať, ako ich kŕmiť či rozmnožovať, a ako sa na tom dá celkom slušne zarobiť, opisuje portál v nasledujúcom článku. Pre tých, ktorí majú na mačky alergiu – nedávno spustili aj biznis s kryptopsami.

Ako vydojiť peniaze z kryptomačky a kedy sa skončí narcistická selfie turistika

Zdroj: www.cryptokitties.co

Narcistická selfie turistika

Ľudia sa čoraz viac spoliehajú na obsah sociálnych sietí, aby našli, vybrali a zhodnotili vybranú turistickú destináciu. A pred odchodom do cudziny si kladú úplne iné otázky ako v minulosti: Je táto krajina dostatočne trendy, aby ma ostatní na Instagrame videli, že tam som? Je toto miesto, za ktoré sa nebudem hanbiť, keď ho dám na svoj Facebook?

Vďaka smartfónom postúpil turizmus na novú úroveň a vznikla skupina neustále pripojených turistov, ktorí svoje mobily využívajú na zdieľanie všetkých cestovateľských zážitkov z daného miesta v reálnom čase. Pre mnohých sa smartfóny stali ich externými mozgami. Neustále používanie mobilov na dovolenkách však vedie k spoločenským javom, s ktorými sa nie všetci stotožňujú.

Úplne samostatnou kapitolou sú takzvaní selfie turisti – ľudia, ktorí vnímajú a prežívajú cestovanie prevažne prostredníctvom svojich zverejňovaných fotografií a komentárov na internete. Len na Instagrame je viac ako 220 miliónov fotografií s označením #selfie a viac ako 330 miliónov s označením #me. V tomto prípade ich spokojnosť nesúvisí ani tak s kvalitou dovolenky či zážitkov z krajiny, ako s tým, aký dojem dokážu vyvolať a či získajú pozitívne komentáre, píše sa v zaujímavej úvahe na portáli The Conversation.

Pocit, ktorý sa dá charakterizovať ako „všetci ma sledujú“, tiež zmenil spôsob, ako sa ľudia na svojich cestách správajú. Svoje online profily upravujú tak, aby zdôraznili pozitívne aspekty, spoločensky žiaduce a atraktívne zážitky a predstavovali samých seba v zidealizovanej podobe.

A ľudia sú ochotní ísť až do extrémov, aby vytvorili svoj dokonalý obraz. Množia sa prípady turistov, ktorí pri zhotovovaní selfie zahynuli, urazili kultúrne či duchovné hodnoty krajiny, prípadne poškodili prírodu.

V snahe o sebapropagáciu sú novodobí cestovatelia ochotní uchýliť sa aj k podvodom a zdieľať aj upravené či nereálne fotografie – od predstierania, že sú v zahraničí šťastní, hoci v skutočnosti nie sú a bývajú v príšerných podmienkach, až po pridávanie fotomontáží s lokalitami, kde neboli.

Nedávno vyšla správa, ktorá pripúšťa možnosť, že nutkavá potreba zhotovovať si selfie fotografie môže byť psychickou chorobou. Podľa prieskumu sa túžba ľudí po selfie sláve bez ohľadu na prostriedky opiera o tri základné vlastnosti – narcizmus, machiavelizmus a psychopatia.

Ako vydojiť peniaze z kryptomačky a kedy sa skončí narcistická selfie turistika

Zdroj: SITA / AP

Tam, kde nikto nežije

Nikolaus Freeman alias „maps by nik“ strávil množstvo času tým, že sa rozhodol zmapovať nezaľudnené miesta Spojených štátov. Vychádzajúc z oficiálnych štatistík zo sčítania ľudu, vytvoril na mape zelené plochy znázorňujúce miesta, kde nikto nebýva. Tieto miesta obvykle zahŕňajú neobývateľné horské prostredie, lesnatú divočinu, púšte, prírodné rezervácie, poľnohospodársku pôdu, priemyselné pozemky, dopravné infraštruktúry či vojenské objekty.

Po dokončení prišiel na celkom zaujímavú skutočnosť – krajina, v ktorej žije 310 miliónov obyvateľov, je takmer spolovice prázdna.

Freemanova mapa inšpirovala ďalších, aj európskych kartografov a zopakovali jeho princíp. Napríklad vo Francúzsku je bez ľudí viac ako 30 percent zeme. Najmenej obývané časti zastupujú horské oblasti Pyrenejí a severovýchod krajiny, kde Francúzsko susedí s Nemeckom a Belgickom. To môže byť pritom dozvuk prvej svetovej vojny, ktorá región zasiahla a doteraz sa tomuto miestu Francúzi inštinktívne vyhýbajú.

Fínsko ako obrovská krajina s asi 5,5 miliónom obyvateľov vyzerá byť úplne prázdne... čo však nikoho neprekvapuje. Na chladný sever krajiny zablúdi len málokto a asi 72 percent Fínska pokrývajú stromy. Podobnou prázdnotou sa môže pochváliť aj Nový Zéland. Viac máp s niekoľkými zaujímavými postrehmi ponúka článok na portáli Big Think.

Ako vydojiť peniaze z kryptomačky a kedy sa skončí narcistická selfie turistika

Zdroj: NASA Earth Observatory / Yale.edu