Niektorí prihlásení radšej ani neprišli, ostali doma hľadať si nové miesta, vtipkovali sarkasticky na minulotýždňovom bankárskom veľtrhu vo Viedni niektorí účastníci. Mohli si to zatiaľ dovoliť. Pochádzali zväčša z európskych finančných domov, ktoré neboli priamo a hneď ovplyvnené zámorskými finančnými turbulenciami.
Ich sila je taká, že ekonómovia, bankári či analytici ich začali porovnávať s Veľkou hospodárskou krízou z konca 20. rokov minulého storočia. V súvislosti s minulotýždňovými správami o konci samostatnosti významných investičných bánk sa dokonca objavila reinkarnácia „čierneho pondelka" z roku 1929.
- NEPREHLIADNITE:
- 144573>Koniec kapitalizmu. Ale no (Komentár)
- 144560>Kríza nakazila aj Rusko
- 144558>Finančníci sú v ponurej nálade
Čo s reguláciou
Ako sa dostať z tejto prekérnej situácie? Viac regulácie, ozývajú sa z tábora zástancov štátnych zásahov. Pomôcť musí štát, hlásia sa najviac postihnuté finančné domy i mnohí ekonómovia. Je prirodzené, že niektorí hráči na trhu musia padnúť, tvrdí bývalý šéf americkej centrálnej banky Fed Alan Greenspan.
„Som si istý, že kríza prejde. Ale svet po nej už bude iný, bude to pre banky iný biznis. A chce to inú reguláciu," mieni šéf Asociácie investičného priemyslu a finančných trhov (SIFMA) Timothy Ryan. Sám predtým pôsobil v jednej z amerických regulačných autorít. Ako vraví, v tých časoch bol nútený zavrieť mnoho bánk: „Mali ste vtedy vidieť tie titulky v novinách."
Lenže dôležitá otázka je: čo a hlavne ako regulovať? Dnešná kríza je dôsledok zlyhania trhu v podobe katastrofálnych investičných rozhodnutí manažérov finančných inštitúcií. Ale ani dozorné orgány sa nepochlapili. V posledných rokoch sa napríklad zaoberali údajnými hrozbami, ktoré pre finančný systém znamenajú neregulované hedge fondy, aby im následne pod oknami krachovali staré dobré investičné banky a poisťovne.
V USA v priebehu rokov vzniklo toľko regulátorov, že vyznať sa v ich kompetenciách je problém. A ani ich existencia negarantuje výsledky. Ako v prípade hypotekárnych agentúr Fannie Mae a Freddie Mac. Investori kupovali ich bondy bez toho, aby dozerajúci orgán, Office of Federal Housing Enterprise Oversight, vôbec niekedy pripustil vznik a nafukovanie realitnej bubliny. Ako pripomína profesor ekonómie na Yalskej univerzite Robert Shiller, vláda nikoho nevarovala: „Môžeme potom chcieť, aby investori plne znášali straty?"
Štátna výpomoc
Minulotýždňovú paniku po správach o kolapse investičnej banky Lehman Brothers sprevádzal prudký pokles akciových trhov. Úverové prirážky vystrelili do výšin a ceny vládnych cenných papierov sa dostali prakticky k nule, keďže investori sa snažili nájsť bezpečný prístav. V tejto situácii americká administratíva a Fed museli prísť s návrhom, ako oslabiť dôsledky krízy.
V noci z minulého štvrtka na piatok sa predbežne dohodli na vytvorení obrovského vládou garantovaného systému, ktorý by mal v nasledujúcich dvoch rokoch skupovať „toxické aktíva" v bilanciách zasiahnutých bánk. Deklarujú, že systém by mal byť pokračovateľom Resolution Trust Corporation (RTC), ktorá vznikla po krízach koncom 80. rokov minulého storočia. Jej úlohou bolo upratovať zlé aktíva po skrachovaných finančných inštitúciách. Vláda hneď začala s hľadaním podpory v Kongrese. Rozpočet záchrannej akcie vyčíslila na sedemsto miliárd dolárov, teda približne šesť percent tohtoročného očakávaného HDP. Dlh krajiny tak stúpne na 11,3 bilióna dolárov, takmer sto percent HDP.
Možný vznik nasledovníka RTC povzbudil akcie na všetkých svetových burzách. Na štátnu pomoc sa spoliehajú hlavne šéfovia spoločností, ktoré si manažment rizika pomýlili so ziskom. Akoby mala fráza „sme príliš veľkí na to, aby sme padli" platiť večne. A v mnohých prípadoch sú ich očakávania oprávnené. Napríklad pred pár mesiacmi sa s pochopením stretli v Bear Stearns a teraz v AIG. Rovnako obišli hypoagentúry Freddie a Fannie.
Vedenie Lehman Brothers muselo preto predminulý víkend prekvapiť, keď od vládnych úradníkov počuli odmietavú odpoveď. A keď rovnakú odpoveď dostali od konkurenčných spoločností, nasledoval rozbeh bankrotového konania. V ňom sa o najzaujímavejšiu časť biznisu severoamerickú divíziu investičného bankovníctva prihlásila britská Barclays. Za 1,75 miliardy dolárov si zabezpečila prístup k cenným aktívam, napríklad k prestížnemu newyorskému sídlu krachujúcej banky, jej ľuďom či k licenciám na určité obchody.
Komu áno, komu nie
Americkí ekonómovia Doug Diamond a Anil Kashyap na blogu Freakonomics vysvetľujú, že Fed musel v prípade Lehmanu dokázať, že jeho tvrdenia spred pár mesiacov o ojedinelosti záchranného pásu pre Bear Stearns boli myslené vážne. No principiálnosť nezostala Fedu dlho. Len dva dni, kým nesúhlasil so záchranným manévrom najväčšej americkej poisťovne AIG.
Že sa štát rozhodol pomôcť práve poisťovni, je v USA unikát. AIG za to zaplatí de facto zoštátnením a drahým úverom, ktorý bude v najbližšom období znamenať záťaž pre financovanie firmy. No ak by došlo k bankrotu, vplyv na finančný sektor by bol oveľa významnejší. Zásadným bodom pre osud poisťovne sa stala trojpísmenová skratka CDS. Credit default swap je špecifický produkt, kde banka platí dohodnutú sumu za to, že poskytovateľ swapu pri nesplácaní úveru vyplatí klientom dohodnutú sumu. Množstvo bánk by stratilo ochranu pred zlými úvermi a dá sa predpokladať, že veľa poisťovateľov by CDS prestalo poskytovať. Aby sa z nich nestalo ďalšie AIG. Reč je o veľkých číslach: trh CDS sa odhaduje na 62 biliónov dolárov.
To by viedlo k ďalšiemu zníženiu dostupnosti beztak zle dostupných úverov a k problémom firiem mimo finančnej oblasti. Veď CDS na ochranu pred bankrotom obchodných partnerov využívajú napríklad i veľké automobilky ako Ford. Práve takémuto domino efektu chcel Fed zabrániť. Nezabránil pádu cien akcií AIG. Tie dokonca vypadli z burzového indexu Dow Jones. Strávili tam len necelé štyri roky, teda najkratšie obdobie od čias veľkej krízy v tridsiatych rokoch.
Profesor ekonómie na Newyorskej univerzite Nouriel Roubini postup „súdruhov Busha, Paulsona a Bernankeho", teda prezidenta, ministra financií a šéfa Fedu, nazval transformáciou USA na USSRA (United Socialist State Republic of America). Tento druh socializmu patrí bohatým, ľuďom s dobrými konexiami a Wall Streetu, pretože zisky sa privatizujú a straty zoštátňujú, napísal po záchrane AIG.
Ekonómovia jednoznačne nevítajú ani iniciatívu vytvoriť nasledovníka RTC. Niektorí napríklad Paul Krugman sa obávajú, že ministerstvo financií dostane príliš širokú právomoc draho nakupovať za peniaze daňovníkov bezcenné aktíva. A ponúkať nezodpovedným finančníkom cestu, ako hodiť straty z vlastných chýb na iných.
Pumpovať peniaze do najviac ohrozených gigantov a preberať v nich kontrolu sa môže americkým regulátorom vypomstiť. Je to forma zoštátňovania, aj keby mala trvať iba krátke obdobie. No zároveň posilňuje v ostatných hráčoch na Wall Streete istotu, že vláda aj im pomôže, keď bude zle. V neposlednom rade je to nákladná hra. Podľa ekonóma Kennetha Rogoffa bude vládu záchrana pred úplným kolapsom finančného trhu stáť približne jeden bilión dolárov. No v týchto časoch sú už iba zlé a menej zlé možnosti.
K čiernemu pondelku
Celý problém sa začal pri produktovej inovácii, ktorú banky rozvinuli pred dekádou. Subprime, teda úvery klientom s nízkym príjmom a zlou úverovou históriou, sa kriticky skloňujú od roku 2007. Vtedy začalo byť zjavné, že dlhé obdobie stability a nízkej inflácie otupilo pozornosť veriteľov: úverovali príliš benevolentne a mnohí dlžníci nedokázali záväzky splácať. Spustila sa vlna bankrotov hypotekárnych veriteľov.
No riziko, zabalené do balíkov cenných papierov zabezpečených nehnuteľnosťami, sa medzitým posunulo ďalej. Napríklad k bankám, fondom, finančným sprostredkovateľom. Kým sa turbulencie naplno prejavili u nich, prešlo pár mesiacov. Dôsledky? „Hlavný problém nie je sám bankrot Lehmanu. Skôr je ním kolektívna neschopnosť hlavných finančných inštitúcií získať finančné zdroje," pripomínajú Doug Diamond a Anil Kashyap.
To môže ovplyvniť i ľudí, ktorí nemajú žiadne priame vzťahy s najväčšími problémovými prípadmi. Finančníci tušiaci suchoty sú menej ochotní požičiavať. A keď, tak si dajú za rastúce riziko zaplatiť. Úvery budú menej dostupné a budú drahšie. A to, prirodzene, nezostane iba na americkom kontinente. Rovnako ako sa nespomaľuje iba ekonomika USA, ale nadol ťahá predikcie rastu prakticky na všetkých významných svetových trhoch.
Dôvera a likvidita
Dnes sa už ani doteraz opatrní bankári nerozpakujú povedať, že problém je. Veľký. Ide o dôveru celého sektora. Je tak naštrbená poslednými udalosťami, že stačí málo a ďalšie banky budú nasledovať Lehman či AIG. Aj keby zďaleka nemali také výpadky v likvidite. Finančný sektor, či už jeho banková alebo poistná časť, je obchod s dôverou. Ak je preč, je preč aj biznis. Preto mnohí spomínajú práve dôveru ako hlavnú výzvu.
Komplikovanosť produktov, ktoré investori dostávali naservírované v lákavých balíkoch a kupovali ich bez dostatočného poznania (či pre ignorovanie) rizika, sú jedným z faktorov, ktoré prispeli ku kríze. Preto teraz volajú po návrate k bankovým základom. Nám sa vypláca, že sme určitým spôsobom staromódna finančná skupina, že sme konzervatívni, vysvetľuje Hans Van der Noordaa, člen predstavenstva ING Group. S odporúčaním, aby finančníci „nelietali s autopilotom, keďže systémy na manažment rizika nemôžu nahradiť zdravý rozum".
A, samozrejme, jedným dychom pridávajú slovo likvidita. V tom ich hlasy vypočuli najvýznamnejšie centrálne banky sveta, ktoré v spoločnej akcii v uplynulom týždni hádzali na trh balíky v hodnote desiatok miliárd dolárov. Len v utorok to bolo 180 miliárd dolárov. Reagovali tak na nedostatok dolárovej likvidity, ktorú pocítili banky na celom svete po tom, čo sa Lehman dostal do bankrotu.
Zoznam obetí
V čase, keď vyjde toto číslo TRENDU, už môže byť pár nových manželstiev z rozumu (či zo zúfalstva) uzavretých či naopak rozvedených. Za predminulý týždeň 144343>odišli do histórie dve veľké mená z top investičných bánk okrem bankrotujúceho Lehmanu aj Merrill Lynch, ktorého kupuje Bank of America. A hneď v úvode tohto týždňa prišla ďalšia správa, podľa ktorej sa prakticky skončila éra veľkých investičných bánk na Wall Streete. Morgan Stanley i Goldman Sachs požiadali Fed o schválenie zmeny ich štruktúry na klasické bankové holdingy. Dostanú sa tak pod dohľad rezervnej banky ako klasické bankové domy.
O oboch sa minulý týždeň špekulovalo ako o možných akvizičných cieľoch. Morgan Stanley podľa Financial Times rokoval o fúzii so spoločnosťou Wachovia, no tiež bol v úzkom kontakte s jedným z hlavných akcionárov, čínskym štátnym majetkovým fondom China Investment Corporation. Goldman podľa denníka tiež nadviazal kontakt s viacerými bankami napríklad Citigroup, JPMorgan Chase či Wells Fargo. Kupca hľadá i ranená banka Washington Mutual.
No vládne plány vytvoriť organizáciu sťahujúcu z bánk zlé aktíva dávajú chvíľu na prehodnotenie podmienok možných obchodov. Dokonca je možné, že niektoré už ohlásené akcionári preberaných bánk neschvália. A potrebná vnútorná očista počká.
- cieľom je upratať zlé aktíva problémových finančných inštitúcií
- systém má fungovať v nasledujúcich dvoch rokoch
- rozpočet záchrannej akcie je 700 miliárd dolárov
- zámerom je upokojiť turbulencie na finančných trhoch
- pomoc je selektívna, vláda sa zameriava najmä na najväčších hriešnikov, aby sa odvrátil dominový efekt
- vláda získa dočasnú kontrolu nad subvencovaným podnikom
- Fed v spolupráci s inými centrálnymi bankami vo svete dodáva likviditu trhu
Čo podnikne americká vláda:
Vykúpiť „toxické aktíva“Okamžitá pomoc postihnutým
Intervencie centrálnej banky
Foto - Profimedia.cz, Bloomberg
