Ako vybaviť pohreb a koľko si naň treba našetriť

Podľa zákona o pohrebníctve musia byť ľudské pozostatky pochované na pohrebisku alebo spopolnené. Pod pohrebiskom sa rozumie cintorín, kolumbárium, urnový háj, rozptylová lúka a vsypová lúka. Prevádzkovať pohrebisko môže obec sama alebo prostredníctvom právnickej osoby zriadenej na tento účel. Ľudské pozostatky alebo ľudské ostatky sa môžu prepravovať len vo vozidle na tento účel vyrobenom alebo upravenom. Musí byť vybavené chladiacim zariadením a dezinfikovateľným ložným priestorom. Čiže uvažovať o "svojpomocnom" pohrebe je bezpredmetné.

Úmrtie mimo zdravotníckeho zariadenia

Ak k úmrtiu dôjde v domácnosti, je k zosnulému nutné privolať praktického lekára alebo službu prvej pomoci, ktorá vyplní list o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí. Lekár posúdi, či sa telo zosnulého prevezie na patológiu. Po vykonaní lekárskej prehliadky je potrebné kontaktovať pohrebnú službu a pripraviť oblečenie, v ktorom bude zosnulý pochovaný.

Úmrtie oznamuje matričnému úradu prehliadajúci lekár najneskôr do troch pracovných dní od vykonania prehliadky. Ďalšie údaje, ktoré sa do knihy zapisujú, poskytne obstarávateľ pohrebu najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa kedy sa o úmrtí dozvedel. Do knihy úmrtí sa zapisuje aj rozhodnutie súdu o vyhlásení občana za mŕtveho. Nezapisuje sa tu narodenie mŕtveho dieťaťa. Pri úmrtí maloletého je potrebné predložiť jeho rodný list a občiansky preukaz matky.

Na zápis do knihy úmrtí je potrebné predložiť:

• 3 kópie listu o prehliadke mŕtveho, ktoré vydá lekár,
• občiansky preukaz zosnulého,
• občiansky preukaz osoby, ktorá vybavuje pohreb.

Na príslušnom matričnom úrade sa informujte, či vyžaduje predložiť aj rodný a sobášny list zosnulého. Obstarávateľovi pohrebu vystaví matričný úrad jeden originál úmrtného listu bez poplatku a doklad pre príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na uplatnenie príspevku na pohreb. Každá kópia úmrtného listu je spoplatnená sumou vo výške 5,00 €.

Úmrtie v zdravotníckom zariadení alebo ústave sociálnej starostlivosti

O úmrtí by mal informovať pozostalých personál zariadenia, v ktorom je následne potrebné vyzdvihnúť osobné veci, doklady a list o prehliadke mŕtveho. Ten sa spolu s oblečením, v ktorom bude nebožtík pochovaný a občianskym preukazom odovzdáva pohrebnej službe.

Od roku 2010 je pohrebné služby zakázané ponúkať, propagovať alebo informovať o nich v zdravotníckych zariadeniach, zariadeniach sociálnych služieb, na patologicko-anatomickom pracovisku a na pracovisku súdneho lekárstva Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a v ich areáloch.

Podľa Erika Szijjarta z Prvej bratislavskej pohrebnej niektorí obhliadajúci lekári a zdravotnícky personál zneužívajú citové rozpoloženie pozostalých, ktorí často nevedia ako postupovať po úmrtí svojho blízkeho v domácom prostredí: „Akonáhle zistia, že klient nevie ako má postupovať, tak sa ho ujmú a odporučia mu pohrebnú službu. Potom telefonicky informujú majiteľa pohrebníctva o sprostredkovaní klientov, za čo dostanú odmenu, ktorú v konečnom dôsledku zaplatí klient v cene za dodané služby.“

Postup je približne rovnaký aj v prípade, ak došlo k úmrtiu napríklad v dôsledku dopravnej nehody. Informácie o úmrtí a mieste uloženia zosnulého poskytuje pozostalým polícia alebo príslušný personál.

Úmrtie v zahraničí a za neznámych okolností

Telo zosnulého možno prepraviť pohrebnou službou do vlasti alebo ho nechať spopolniť v zahraničí a urnu s ľudskými pozostatkami si nechať poslať poštovou alebo kuriérskou službou. Podľa dohovoru o prevoze tiel mŕtvych musí každé telo mŕtvej osoby sprevádzať počas prepravy takzvaný pas pre mŕtvolu, ktorý vydáva kompetentný úrad štátu odchodu. Tento dokument odovzdáva obstarávateľ pohrebu prevádzkovateľovi pohrebných služieb.

Ak ste našli zosnulého, ktorý zomrel za neznámych okolností, alebo máte podozrenie zo spáchania trestného činu, privolajte lekára i políciu. Tá sa postará aj o prevoz zosnulého.

Vybavenie pohrebu

Pohrebné služby dokážu odbremeniť pozostalých od množstva starostí. Za poplatok vybavia zápis do knihy úmrtí, vydanie úmrtného listu, žiadosť o príspevok na pohreb, obliekanie a prevoz zosnulého, dovoz rakvy, kvetinovú výzdobu, smútočné oznámenia, prepravu pozostalých na poslednú rozlúčku, výkop, úpravu hrobu i vkladanie do hrobu.

V niektorých mestách servis súkromných pohrebných služieb pod jednou strechou nedostanete. „Jedna časť pohrebu sa vybavuje v pohrebnej službe a druhá na správe pohrebiska. Návšteva správcu je nevyhnutná, aj keď pohrebné služby často tvrdia pozostalým, že u nich vybavia všetko,“ pripomína Pavol Bielik z Krematória a cintorínskych služieb v Banskej Bystrici.

Pohreb môže byť civilný alebo cirkevný. Ak si zosnulý za svojho života nezvolil druh a podmienky pohrebu, určí druh pohrebu ten, ktorý ho objednal.

Po úmrtí blízkeho človeka musia pozostalí rátať aj s platením poplatkov za hrobové miesta. Od nájmu urnovej schránky sú oslobodení tí, ktorí sa rozhodnú uschovať urnu na inom mieste ako verejnom pohrebisku: „Pri kremácii sa čoraz viac praktizuje uloženie urny doma, na mieste, ktoré mal zosnulý rád alebo do hrobu, ktorý už rodina vlastní. Stávajú sa však prípady, a nie je ich málo, kedy si príbuzní jednoducho urnu nevyzdvihnú. Rozlúčkou v krematóriu sa pre nich existencia ich zosnulého končí. Krematórium takéto urny skladuje istý čas a potom ich na vlastné náklady "pochová" spôsobom vsypu do hromadného hrobu," hovorí Pavel Ondera zo Slovenského pohrebníctva.

Ak dôjde k úmrtiu osoby oprávnenej k hrobovému miestu, odporúča P. Bielik zahrnúť do dedičského konania aj hrobové miesto: „Stávajú sa potom bizarné situácie, keď sa oň rodinní pozostalí naťahujú.“

Podľa advokáta Petra Serinu by sa mali dedičia v dedičskom konaní dohodnúť, komu pripadne právo uzatvoriť novú zmluvu: „Do dedenia patrí celý majetok a dlhy poručiteľa. Hrobové miesto síce nie je majetok, keďže ide o prenájom, ale je to právny nárok na plnenie zo zmluvy, ktorý je možné vyjadriť aj v peňažnej hodnote.“

Kremácia verzus pochovanie do zeme

Pohrebné služby cenníky na svojich internetových stránkach väčšinou nesprístupňujú. Dôvodom je najmä cenová súťaž medzi poskytovateľmi. Informáciu o cene rakvy, ktorá je najdrahšou položkou smútočného obradu, na internetových stránkach pohrebných služieb sotva nájdete.

Približný rozpočet na pohreb spopolením a pochovaním do zeme sme zostavili z orientačných cien mestskej pohrebnej služby v Bratislave. V rozpočte počítame so základnými položkami na cirkevný obrad a s vystavením zosnulého, ktorý zomrel doma. Kvety ponúkajú pohrebné služby aj na zapožičanie. V príklade nepočítame s betónovými základmi jednotlivých hrobov, cenou, dodaním a montážou náhrobného pomníka a pridelením urnového miesta a hrobového miesta.

Prax ukazuje, že konečný rozpočet za hrobové miesto vrátane základov hrobu a pomníka je vyšší v prípade pochovania do zeme. "Náklady na vybudovanie hrobového miesta pre urnu sú určite nižšie, odhliadnuc od faktu, že občan nemá povinnosť uložiť urnu na cintoríne či už do zeme alebo do kolumbária. V niektorých lokalitách môžu byť ceny za kremáciu oveľa nižšie, čo potom vedie k situáciám, kedy pozostalí si sami určia výberom pohrebnej služby krematórium s takýmito cenami. Nie je nič nezvyčajné, ak sa nebožtík prepraví do iného mesta, ktoré môže byť vzdialené aj stovky kilometrov a pozostalý ešte na kremácii ušetrí. Aj v tomto odvetví platí trhová ekonomika," hovorí predseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb Ladislav Stríž.