Skopje 2014 Zdroj: SITA/AP
Vládna Vnútornomacedónska revolučná organizácia – Demokratická strana za macedónsku národnú jednotu (VMRO-DPMNE) si v parlamente posilnila postavenie. So ziskom 42 percent hlasov jej ušla väčšina v parlamente len o jeden mandát, s albánskymi spojencami však bude môcť pohodlne vládnuť. Kandidát VMRO-DPMNE Ďorge Ivanov obhájil prezidentský post. Vyhral by už v prvom kole nebyť toho, že v Macedónsku podobne ako na Slovensku nestačí na víťazstvo len jednoduchá väčšina, ale sa počítajú aj nehlasujúci voliči. Preto si na definitívne víťazstvo musel počkať až do druhého kola, hoci v prvom získal vyše 50 percent hlasov.
Balkánsky Doing Business drak
VMRO, ktorá si svoj názov odvodila z ozbrojenej organizácie z čias Osmanskej ríše, vládne v Macedónsku od roku 2006. Na čele s premiérom Nikolom Gruevskim vtedy vytvorila kabinet zložený z mladých 30-ročných politikov. Po ôsmich rokoch sa môže pýšiť niektorými ekonomickými úspechmi.
Napríklad v rebríčku Doing Business od Svetovej banky bolo Macedónsko pred ôsmimi rokmi na 81. mieste. V poslednom už stálo na 25. priečke, čo bolo najlepšie postavenie z celého Balkánu a bývalej Juhoslávie. Vláda tvrdí, že vybaviť si podnikanie je v krajine možné za štyri hodiny (v štartovaní biznisu obsadilo Macedónsko v poslednom Doing Business siedme miesto na svete).
Napriek tomu sa krajine nepodarilo výraznejšie znížiť nezamestnanosť. Macedónsko tradične patrilo k chudobnejším častiam Juhoslávie a podiel ľudí bez práce dosahoval po jej rozpade aj desiatky percent. V posledných rokoch sa ho podarilo stlačiť, ale len na 28 percent. Otázne však je, koľko ľudí pracuje na čierno.
Komplikovaná cesta do NATO a EÚ
Menej úspechov zaznamenala vláda VMRO pri snahe dostať sa do EÚ a NATO, čo je cieľ, ktorý ju spája aj s ľavicovou opozíciou. Najznámejším problémom je odpor Grécka, ktoré blokuje približovanie k EÚ a v roku 2009 pripravil Macedónsko o vstup do NATO. Skopje sa vtedy chcelo do paktu dostať spolu s Albánskom a Chorvátskom.
Grécko namieta voči názvu krajiny. Nejde pritom len o „antickú minulosť“ (napríklad fakt, že Alexandrovým rodným jazykom nebola slovanská macedónčina, ktorá je blízka bulharčine), ale predovšetkým o minulosť osmanskú. Macedónsko bolo až do začiatku 20. storočia tureckou provinciou a zahŕňalo územia, ktoré výrazne presahovali dnešný macedónsky štát (ich súčasťou boli aj veľké časti dnešného Bulharska a Grécka). Vtedy mladé balkánske štáty Bulharsko, Grécko a Srbsko zvádzali o tento priestor tuhý a násilný boj. Krutostí sa neštítila ani upadajúca Osmanská ríša.
Odpor Grécka nezlomila ani hospodárska kríza. Práve naopak, zdá sa, že európske štáty nechceli na Atény priveľmi tlačiť.
Jediným problémom však nie je Grécko
Kým snaha vstúpiť do EÚ a NATO v Macedónsku spája koalíciu a opozíciu, prístup ku Grécku ju už rozdeľuje. VMRO-DPMNE robí kampaň na vyzdvihovaní histórie a tvrdom postoji ohľadom názvu krajiny. Práve projekt Skopje 2014 je toho ukážkou a Grékov poriadne podráždil. Sociálni demokrati hovoria, že by takéto konflikty nevyvolávali.
Medzinárodné problémy navyše často zatieňujú to, čo sa deje vo vnútri krajiny. Nejde len o vzťahy slovanských Macedóncov s albánskou menšinou, ktorá tvorí štvrtinu obyvateľstva a s ktorej ozbrojenými predstaviteľmi sa vláda dostala v roku 2001 do nevyhlásenej vojny. Aj dnes síce občas napätie prerastie do násilností, no albánska strana Demokratická únia pre integráciu (DUI) bývalého povstaleckého vodcu Aliho Ahmetiho bola koaličným partnerom sociálnych demokratov aj VMRO.
Väčšej pozornosti uniká rastúce autoritárstvo vlády. Štát potlačil opozične naladené médiá (oficiálnym dôvodom boli daňové úniky) a ich majiteľ Velija Ramkovski skončil vo väzení. Americká ľudskoprávna organizácia Freedom House má Macedónsko zapísané ako čiastočne slobodnú krajinu, ako kedysi Slovensko za čias Vladimíra Mečiara. Dnes má takéto postavenie napríklad Ukrajina či Moldavsko alebo Albánsko či Kosovo. Novinár Tomislav Kežarovski bol vlani odsúdený na štyri a pol roka väzenia za to, že odmietol vyzradiť identitu svedka v prípade vraždy.
Správa OBSE vydaná po prvom kole macedónskych volieb tvrdí, že sa na noviny bežne vyvíja tlak prostredníctvom inzercie. Aj preto organizácia hovorí, že šance kandidátov neboli vyrovnané.
Porazený Sociálnodemokratický zväz Macedónska (SDSM) reagoval hneď po zatvorení volebných miestností, že výsledky volieb neuzná. Označil ich za nedemokratické a necivilizované. Tvrdil, že vláda si kupovala hlasy a tlačila na zamestnancov štátnych inštitúcií. Podobné volebné spory bolo v minulosti možné pozorovať v susednom Albánsku.
Nad novými budovami z projektu Skopje 2014 stojí oveľa staršia pamiatka mesta. Historickú pevnosť Skopsko kale ovládali stáročia osmanskí Turci – ich vláda sa v Skopje udržala až do roku 1912. Macedónski konzervatívci sa nesnažia zakazovať Twitter alebo YouTube ako turecký premiér Recep Tayyip Erdoğan, no niektoré ich kroky idú podobným smerom.
Víťazi volieb - prezident Ďorge Ivanov a premiér Nikola Gruevski Zdroj: SITA/AP
Výsledky parlamentných volieb (celkovo sa delilo 123 mandátov)
- Vnútornomacedónska revolučná organizácia - Demokratická strana za macedónsku národnú jednotku (VMRO-DPMNE) 42,18 % hlasov, 61 mandátov (+5 mandátov oproti roku 2011)
- Sociálnodemokratický zväz Macedónska (SDSM) – 24,91 % hlasov, 34 mandátov (-8 mandátov oproti roku 2011)
- Demokratická únia pre integráciu (DUI) – 13,48 %, 19 mandátov (+4 mandáty oproti roku 2011)
- Demokratická strana Albáncov (DPA) – 5,83 %, 7 mandátov (-1 mandát oproti roku 2011)
- iní – 2 mandáty
PRAMEŇ: Štátna volebná komisia
Výsledky prezidentských volieb (2. kolo)
- Ďorge Ivanov (podpora VMRO) – 55,25 %
- Stevo Pendarovski (podpora SDSM) – 41,17 %
Zaujímavosti o parlamentných a prezidentských voľbách v Macedónsku
- voľby potvrdili dominanciu VMRO-DPMNE, ktorá vládne už od roku 2006
- opozícia výsledky neuznala, výhrady mala aj OBSE (napríklad k nerovným šanciam v médiách)
- parlamentné voľby boli predčasné, dôvodom bol spor medzi koaličnými partnermi VMRO a stranou menšinových Albáncov DUI. DUI žiadala spoločného prezidentského kandidáta, no VMRO jej nevyhovela
- kandidát s podporou VMRO Ďorge Ivanov získal už v prvom kole prezidentských volieb vyše 50 percent hlasov, no na víťazstvo to nestačilo, pretože sa podobne ako na Slovensku počítali všetci registrovaní voliči. V druhom kole však už bez problémov zvíťazil
- ak by sa na druhom kole prezidentských volieb nezúčastnilo aspoň 40 percent voličov, voľby by boli neplatné
Staršie vydania Volieb vo svete si môžete prečítať po kliknutí na tento link