Keď sa Štefan Harabin v júni nechal sudcami, ktorých ako minister mohol sankcionovať, zvoliť za šéfa Najvyššieho súdu SR, dali sa čakať zmeny. Prišli rýchlo a razantne. Veľký vietor však charakterizuje zvláštna zásluhovosť. Sudcovia, ktorí mali s voľbou ministra za predsedu súdu problém, tvrdia, že zmeny sa dejú na ich úkor. Ich pripomienky sa na rozdiel od kolegov neberú do úvahy, ak sú vôbec vypočuté. Zmena pracovných podmienok a systému práce má vyvolať nedostatky v ich práci, tvrdia. A za tie je Š. Harabin pripravený tvrdo trestať.
Tvrdiť, že Štefan Harabin prišiel do nepriateľského prostredia, by bolo silným zavádzaním. Napriek jeho zásahom sa voči nemu verejne ozýva len hŕstka najvyšších sudcov. Menej ako tucet zo sedemdesiatich sa pripojilo aj k verejnému protestu. Štvorica najvyšších sudcov podala proti jeho zvoleniu ústavnú sťažnosť. A desiati sa spolu s ďalšími piatimi sudcami z nižších súdov na jeho praktiky sťažovali v otvorenom liste ústavným činiteľom.
Padli aj obvinenia z trestných činov zneužívania právomocí a podnety proti prepúšťaniu administratívnych pracovníkov. Sudcom sa nepáči, že viacerí ich kolegovia nemôžu pojednávať pre kontroverzné disciplinárne návrhy, že prepúšťanie zamestnancov podľa nich znefunkčňuje súd, že im Š. Harabin zadržuje odmeny, poprípade ich preraďuje do senátov v rozpore s ich odbornou špecializáciou.
Radšej pracovať
Predseda Najvyššieho súdu to, pochopiteľne, vidí inak. Tí, čo ho kritizujú, sa podľa neho len snažia získať moc. Namiesto toho, aby poctivo pracovali. A upozorňuje na prieťahy v súdnych konaniach. „Kvalitní a pracovití [sudcovia] nemajú čas na politické kampane,“ reagoval Š. Harabin pre TREND. „Najvyšší súd SR má 72 aktívnych sudcov, list podpísalo desať a to je 13,88 percenta. Z toho dvaja disciplinárne stíhaní,“ odpovedal na otázku, či sa cíti byť akceptovaným šéfom.
Na druhej strane, ak sa na pléne Najvyššieho súdu hlasuje tajne, proti návrhom Š. Harabina ide takmer polovica sudcov. Viacerí v neformálnych rozhovoroch predsedovi nevedeli prísť na meno. No tvrdia, že považujú za užitočnejšie venovať sa svojej práci ako Š. Harabinovi.
Tí, čo sa ozývajú verejne, hovoria, že od návratu Š. Harabina na Najvyšší súd sa pokojne pracovať nedá. Obmedzovanie administratívy a zmeny v pracovných zaradeniach sudcov podľa nich vedú k tomu, aby sa sudcovia skôr či neskôr dopustili chyby. Aby mal Š. Harabin možnosť kohokoľvek disciplinárne postihovať. „Sudcovia dlhoročne špecializovaní na určitý druh súdnej agendy sa zo dňa na deň preložia do iného kolégia s úplne inou agendou, ktorú odborne neovládajú, a potom sa len čaká na chyby, ktorých sa zákonite môžu skôr alebo neskôr dopustiť,“ uvádza sa v otvorenom liste pätnástich sudcov. S tým, že takéto zmeny sa podľa nich týkajú sudcov, ktorí patria ku kritikom predsedu. Jeden zo signatárov listu Miroslav Gavalec prirovnáva presuny medzi jednotlivými agendami k zmenám špecializácie lekárov: „Je to, ako keby sme zo dňa na deň chceli, aby kožný lekár robil kardiológa.“
Od podlahy
Prievan spojený s nástupom nového šéfa si odniesli ako prví administratívni pracovníci Najvyššieho súdu. Pre deklarovanú nadbytočnosť ho muselo opustiť dvanásť ľudí.
Kritici tvrdia, že práve na Najvyššom súde sa malo postupovať naopak. Oproti rovnakej inštitúcii v Česku je doslova raritou: pracuje v ňom viac sudcov ako úradníkov. Viacerí prepustení si nad rozhodnutím o nadbytočnosti lámali hlavu, keď im vedenie odmietlo podpísať v posledné dni pracovného pomeru dovolenku – lebo niekto ich prácu robiť musel.
V súvislosti s prepúšťaním sudca Peter Paluda na Š. Harabina podal trestné oznámenie. Obvinil ho, že na zamestnancov navyše vyvíjal nátlak, aby odišli dobrovoľne. V opačnom prípade mali dostať zlé pracovné posudky. Sám Š. Harabin výpovede obhajoval prípravou nového organizačného poriadku Najvyššieho súdu a šetrením verejných peňazí.
Ešte za predošlého vedenia bol Najvyšší súd známy tým, že sa jeho predstavitelia pravidelne sťažovali na poddimenzovanosť administratívy. Sudcovia sa preto pri posudzovaní sporov nezaoberajú len vážením právnych argumentov, ale podstatnú časť práce im zhltnú papierovačky. „Bolo by omnoho menej prieťahov, ak by mali sudcovia k dispozícii viac asistentov. Mohli by sme rozhodovať rýchlejšie,“ myslí si M. Gavalec.
Stratégia Š. Harabina, ešte v ministerskom kresle, bola opačná: riešenie prieťahov videl v prijímaní nových sudcov, ktorí sú pre štát v porovnaní s úradníkmi omnoho nákladnejší. Podobné zámery má aj dnešná ministerka spravodlivosti, bývalá spolužiačka Š. Harabina Viera Petríková.
Rýchle prijímanie nových sudcov otvára riziko, že sa v krátkom čase dostanú na súdy ľudia, o ktorých prijatí rozhoduje jedna garnitúra: či už ide o šéfa rezortu spravodlivosti, predsedov jednotlivých súdov vymenovaných jedným politikom či aktuálne zloženie súdnej rady. Médiá tento rok upozornili na viacero podozrivých výberových konaní na pozície justičných čakateľov, v ktorých uspeli príbuzní súčasných sudcov.
Aj v podateľni
Argument o nadbytočnosti vyznieva zvláštne. Uvoľnené posty je prakticky nemožné rušiť. Na súde sa otvorene hovorí o tom, že po uplynutí troch mesiacov, ktorými zákon podmieňuje nábor na nadbytočné posty, sa preto budú musieť pravdepodobne obsadzovať znova.
Pre údajnú nadbytočnosť musela súd opustiť aj vedúca podateľne Emília Šantová. Tá mala okrem iného na starosti aj elektronickú podateľňu. Spravovala počítačový systém, pomocou ktorého sa v rámci zamedzenia korupcie náhodným spôsobom prideľujú spisy jednotlivým senátom. Systém, proti ktorému Š. Harabin v minulosti vehementne protestoval a blokoval jeho zavedenie na Najvyššom súde, keď mu v rokoch 1998 – 2003 šéfoval. Po novom sa o podateľňu stará pracovník, ktorý prišiel na súd, keď ho riadila jeho podpredsedníčka Daniela Švecová.
Výmeny na postoch informatikov obhajuje Š. Harabin predraženými nákupmi, ktoré podľa neho oddelenie robilo: „Slovíčko špinavý chliev je adekvátne pre miestnosť, kde pracovali informatici Najvyššieho súdu, a spôsob práce, keď sa platia na bežné veci externé firmy, ja volám lenivosť.“ A k odpovedi pripojil fotky rozhádzanej kancelárie informatikov.
Mimochodom, heslom do systému e-podateľne disponuje práve predseda súdu. Podľa človeka, ktorý dobre pozná jej fungovanie, je technicky možné, aby predseda súdu po spolupráci s informatikmi a šéfom podateľne zasiahol do náhodného prideľovania spisov tak, aby sa to zvonka nedalo zistiť. Samozrejme, možnosť systém zneužiť ešte neznamená, že k zneužívaniu aj dochádza. No niektorí oslovení sudcovia mimo záznamu naznačujú, že Š. Harabinovi vyhovuje, keď majú systém na starosti menej skúsení ľudia, ktorí sa dajú jednoduchšie usmerňovať.
Na každého niečo
Najtvrdšie zásahy voči sudcom majú podobu disciplinárnych stíhaní. Na návrh Š. Harabina majú prísť o talár Ján Mihál a Juraj Majchrák. Obaja sa mali previniť – okrem iného – tým, že pre ich nečinnosť sa z väzby na slobodu dostal údajný člen mafiánskeho gangu Okoličányovcov, podozrivý z viacerých vrážd.
Bez ohľadu na to, či sú za jeho prepustenie skutočne zodpovední, spôsob, akým sa voči nim postupuje, vzbudzuje pochybnosti. J. Majchrák, čestný prezident Združenia sudcov Slovenska a Harabinov protikandidát vo voľbe predsedu súdu v roku 2003, sa o návrhu na disciplinárne stíhanie dozvedel z tlače. Bez toho, aby sa k nemu mohol najprv vyjadriť na pôde súdnej rady. Signatári otvoreného listu upozornili na to, že sa dostatočne nepreverovala zodpovednosť J. Majchráka za prepustenie domnelého mafiána.
Z neformálnych diskusií so sudcami vyplynulo, že bez ohľadu na to, či ide o prepracovanosť, úmysel alebo neschopnosť, na Najvyššom súde zrejme niet sudcu, v ktorého spisoch by sa nedal nájsť väčší alebo menší prešľap. V situácii, keď má jeden človek na každého niečo, má takmer neobmedzenú moc trestať sudcov podľa toho, ako sú mu naklonení. „Tento človek si robí z justície eseročku a potrebuje sa zbaviť ľudí, ktorí nebudú ochotní vyhovieť jeho želaniam,“ mieni P. Paluda.
Disciplinárne stíhania na Najvyššom súde pripomínajú stíhania sudcov nižších súdov, ktoré Š. Harabin presadil ešte ako minister. Napríklad sudkyňa, ktorá mala rozhodovať spor Š. Harabina s novinármi, má prísť o funkciu za to, že v inom prípade údajne nedovolila účastníkovi konania nahrávať pojednávanie na diktafón. Tresty za zákaz nahrávania pojednávaní navrhoval aj exminister Daniel Lipšic. Na jeho podnet bol za podobný skutok disciplinárnym súdom uznaný vinným sudca Peter Lukáč zo Žiaru nad Hronom, aj keď disciplinárny súd od trestu upustil. Š. Harabinovi prešľap P. Lukáča nebránil v tom, aby ho vymenoval za predsedu tohto okresného súdu.
Pod vedením Š. Harabina možno prísť o talár aj bez toho, aby sa poukázalo na skutočné alebo vykonštruované pochybenie pri rozhodovaní. Svojho kritika P. Paludu postavila súdna rada na návrh Š. Harabina mimo funkcie preto, že na predsedu súdu podal trestné oznámenie. Nevyplatením už raz priznaných odmien a prepúšťaním zamestnancov sa podľa neho Š. Harabin dopustil trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa a trestného činu nátlaku.
Skôr ako mohli oznámenie posúdiť polícia a prokuratúra, jednoznačné stanovisko k nemu zaujala súdna rada. Š. Harabin označil trestné oznámenie za vykonštruované, P. Paluda ním podľa neho znížil vážnosť sudcovského stavu. „Po prepustení obžalovaného z vraždy po chybe konkrétneho sudcu som nechal urobiť kontrolu a prehodnotil som všetky odmeny. Aký zákon som porušil?“ oponuje predseda súdu. Tak či onak, súdna rada rozhodla o pozastavení sudcovej činnosti bez toho, aby sa pred ňou P. Paluda mohol obhajovať. O dva dni nato sa musel vysťahovať z kancelárie.
Ako sudca
Staronový predseda súdu nemá záujem len úradovať. Chce aj súdiť. Využil svoju právomoc a ustanovil sa za člena dovolacieho senátu, ktorý rozhoduje o rozsudkoch Špecializovaného trestného súdu. Inštitúcie, ktorá po náleze Ústavného súdu nahradila zrušený Špeciálny súd. Ten, ktorý mal Š. Harabin vždy v zuboch. Exminister kritizoval aj vznik nového súdu, ktorý má byť ústavne konformnou náhradou zrušenej inštitúcie.
Niektorí sudcovia sa domnievajú, že zaradenie do dovolacieho senátu je cestou, ako znefunkčniť aj špecializovaný súd. Ak sa Š. Harabinovi dostane na stôl prípad z tohto súdu, má právomoc, ako aj iní sudcovia, konanie prerušiť a obrátiť sa na Ústavný súd, aby najprv rozhodol, či je činnosť tohto súdu v poriadku.
Výnimočný stav
Hoci voči Š. Harabinovi otvorene vystupuje len hŕstka sudcov, nedá sa vylúčiť, že trpezlivosť dôjde aj ďalším. Aj tí, ktorí zatiaľ na verejnosti nevystúpili, hovoria o prehnanom „tlačení na pílu“ či „napínaní struny“. Časť Harabinových kritikov súhlasí s tým, že sudcovia majú byť nestranné autority, ktoré so spormi nechodia do médií. „Osobne si tiež myslím, že sudca sa nemá vyjadrovať na verejnosti. No keď je situácia extrémna a orgány štátu zlyhávajú, je právom, ak nie povinnosťou sudcu na tieto nedostatky verejne poukazovať,“ tvrdí signatárka protestného listu Elena Berthotyová.
Táto sudkyňa sa podpísala i pod ústavnú sťažnosť proti zvoleniu Š. Harabina do funkcie predsedu Najvyššieho súdu. Pripomína sa v nej problém, že Š. Harabin kandidoval ako minister spravodlivosti. Vysoká politická funkcia a jeho angažovanosť pre ĽS-HZDS podľa sťažovateľov bránila v tom, aby sa mohol uchádzať o najvyšší sudcovský post. Navyše, z titulu ministerskej funkcie mal možnosť trestať či odmeňovať viacerých členov súdnej rady, ktorí šéfa súdu v júni volili. Jeho protikandidátka Eva Babiaková takúto právomoc nemala.
E. Babiaková krátko po voľbe pripustila, že sa obráti na Ústavný súd pre možnú diskrimináciu. Zo zámeru nakoniec upustila. Oponenti Š. Harabina prišli o tromf: diskrimináciu nemohol namietať nikto iný, keďže nikto iný už nekandidoval. Podanie v tomto prípade nemôžu dať ani poslanci Národnej rady, lebo sa netýka súladu právnych predpisov.
Štyria najvyšší sudcovia napriek tomu ústavnú sťažnosť podali, no museli v nej použiť kľukatejšiu argumentáciu. Namietajú, že nezákonným zvolením predsedu súdu sa obmedzuje ich právo na nerušený výkon funkcie, ktoré odvodzujú od ústavou garantovaného práva mať rovnaký prístup k voleným a iným verejným funkciám. „Za nerušený výkon funkcie nemožno v žiadnom prípade považovať situáciu, ak sudcovia majú podliehať výkonu nelegálnych právomocí zo strany nelegálne a nelegitímne zvoleného predsedu,“ uviedli v sťažnosti.
Podľa nich sa v zákonoch nikdy nepočítalo s tým, že o funkciu predsedu súdu sa možno uchádzať priamo z vysokej politickej funkcie. Situáciu prirovnávajú k absurdnej možnosti, ak by súdna rada zvolila za predsedu napríklad neprávnika alebo neplnoletého človeka, ktorý by nemal protikandidáta. „Nastala netradičná situácia, na ktorú musíme netradične reagovať,“ hovorí M. Gavalec.
Ak parlament odhlasuje ministerský návrh...
Štefan Harabin bude
- vyberať predsedov okresných a krajských súdov (zrušia sa výberové konania, Súdna rada SR bude viazaná návrhom šéfa Najvyššieho súdu SR)
- môcť zo dňa na deň pozastaviť činnosť ktorémukoľvek sudcovi na Slovensku, súhlas súdnej rady nebude potrebný ani v prípade najvyšších sudcov
- mať na starosti rozpočet súdnictva
- rozhodovať o informačných systémoch súdnictva
- môcť ovplyvňovať, kto sa stane novým sudcom
Ilustrácia - Marián Kamenský, Foto - Maňo Štrauch
