Ruský prezident Vladimir Putin sa pri téme Ukrajiny s obľubou odvoláva na históriu tejto krajiny. Hovorí, že Rusko má na východnú a južnú Ukrajinu nárok. Len pre pripomenutie, súčasná Ukrajina vyhlásila svoju nezávislosť v roku 1991, dovtedy bola súčasťou Sovietskeho zväzu.
Na dôvody, ktorými Putin odôvodňuje najnovšie „kradnutie" ukrajinského územia si posvietil veľvyslanec Slovenskej republiky v Londýne, analytik a bývalý štátny tajomník rezortu obrany Róbert Ondrejcák. Hneď v úvode uvádza, že vyjadrenia ruského prezidenta sú nezmyselné, pretože žiadne historické nároky nemôžu prepísať medzinárodné právo a ani odôvodňovať vojnu, vraždenie a anexiu.
„Rád by som poukázal na absurditu Putinových argumentov aplikáciou jeho vlastnej medicíny – na Rusko. Ako by to vyzeralo, keby sa susedné štáty okolo Ruska začali tiež hlásiť o svoje niekdajšie územia. Samozrejme, mapa nie je dokonalá, nie je možné uviesť úplne všetky historické štátne útvary a/alebo historické reálie, ktoré za ostatných 1 000 rokov existovali na území Ruska," zdôvodňuje a dodáva, že práve pre to vyberá tie najzaujímavejšie.
Ako prvý príklad uvádza súčasný Kaliningrad, ktorý si Moskva pripojila až v roku 1945. Dovtedy patril nemeckým štátnym útvarom, istý čas aj Poľsku. Ďalším prípadom je Karelsko (Karélia), ktorá patrila Fínsku od fínskej samostatnosti (1917) až do konca fínsko-ruskej vojny v roku 1940. Potom je to napríklad Petrohrad.
„Dnešné západné Rusko, až po Smolensk (vrátane) – toto územie patrilo Litve a poľsko-litovskému štátu až do 17.-18. storočia. Južné a východné Rusko + Sibír – na tieto územia by mohli vzniesť nároky Mongoli, keďže im patrilo dávno pred Ruskom (najmä Ural a Sibír). Nehovoriac o pôvodnom obyvateľstve. Ďaleký východ – Čína – označené územia patrili Číne až do 19. storočia. Veľké časti Rusi anektovali až v roku 1860 vrátane dnešného mesta Vladivostok. Sachalin a Kurilské ostrovy – Japonsko – počas 19. storočia sa ostrovy niekoľkokrát zmenili „majiteľa“, definitívne ich Moskva obsadila až po druhej svetovej vojne, v roku 1945," ozrejmuje Róbert Ondrejcák a zdôrazňuje, že jeho status nie je historickou analýzou, má len poukázať na vyvrátenie myšlienky „historických nárokov“ v medzinárodných vzťahoch.
Ďalšie dôležité správy
