Tiraspol so 135 000 obyvateľmi je hlavným mestom neuznaného odštiepeného moldavského regiónu Podnestersko, ktorý hraničí s Ukrajinou.
O šialeného medveďa nemajú záujem
Podnestersko sa od Moldavska odtrhlo v roku 1992 po páde Sovietskeho zväzu. Došlo k tomu po vojne, v ktorej zahynulo takmer 1 000 ľudí, píše The Telegraph.
Ani Rusko, ktoré tomuto regiónu zaručuje bezpečnosť, nepovažuje občanov Podnesterska za nezávislý národ aj napriek jeho štátnemu znaku, ktorý sa svojím návrhom s kosákom a kladivom nesie v duchu Sovietskeho zväzu, jeho zeleno-červenej vlajke a ozbrojeným silám.
Život v tomto neuznanom regióne so sebou prináša svoje vlastné komplikácie, vysvetlil so zármutkom uhladený pán, ktorý kráčal po Ulici 25. októbra. Dodal, že nízka úroveň nezamestnanosti a kriminality tieto ťažkosti kompenzujú.
No všetko sa podľa neho zmenilo, keď Rusko začalo svoju hroznú vojnu na Ukrajine. „Chceme silného medveďa, ale nie šialeného,“ uzavrel.
Výbuchy ako možná zámienka
Zdá sa, že vyhliadky 400 000 ľudí žijúcich v regióne Podnestersko sa minulý týždeň znovu zhoršili po tom, čo séria výbuchov zničila nemenovanú vládnu budovu v Tiraspole a dva komunikačné stĺpy. Z výbuchov obvinili proukrajinské sily.
Západní analytici varujú, že Kremeľ sa môže pokúsiť použiť tieto „teroristické útoky“ ako zámienku k invázii na Moldavsko.
Načasovanie je znepokojujúce. Koncom apríla sa ruský generál vyjadril, že v Podnestersku prebieha represia a Kremeľ má v úmysle ho zachrániť tým, že obsadí celé južné pobrežie Ukrajiny a vytvorí pozemný most.
No počas prechádzky po centre Tiraspolu a jeho parkoch nič nenasvedčuje tomu, že by prebiehali prípravy na vojnu.
Rodiny si užívajú štátny sviatok, jedia zmrzlinu a žartujú. Po logách v tvare písmena Z, ktoré sa začali objavovať v Rusku, niet ani stopy.
Niektorí ľudia už svoje domovy opustili
„Áno, veľmi sa obávam ďalších provokácií a o budúcnosť,“ povedala pracovníčka banky Irina, keď si zamieňala eurá za podnesterské ruble. „No nemám kam ísť,“ dodala.
Ozbrojení vojaci, ktorí strážia posilnené kontrolné stanoviská na krátkom úseku cesty k moldavskej hranici, takisto svedčia o zvýšenom napätí.
Niektorí ľudia odišli z Podnesterska do Kišiňova, hlavného mesta Moldavska, no väčšina je príliš oddaná svojmu zamestnaniu, svojim priateľom a rodine, než aby sa zobrala a pre klebety odišla.
Podobná atmosféra je aj v Kišiňove, kde sa ľudia čoraz viac cítia v ohrození Ruska a pripravili si plány na útek.
Prezidentka Moldavska inváziu kritizuje
Moldavsko s Ukrajinou zdieľa hranicu dlhú 1223 kilometrov a odkedy ruský prezident Vladimir Putin začal 24. februára svoju inváziu, tak sa nad ňou sťahuje mrak vojny.
V prezidentských voľbách v roku 2019 porazila proeurópska politička Maia Sanduová prorusky orientovaných socialistov. Pre tento výsledok sa teraz obyvatelia Moldavska cítia zraniteľní, keďže zmena orientácie Ukrajiny smerom na Západ bola tým, čo v Putinovi vzbudilo prvotný hnev.
Oficiálne je Moldavsko neutrálnou krajinou, no prezidentka Sanduová kritizovala ruskú inváziu na Ukrajinu, pričom podľa nej ide o „nehorázne porušenie medzinárodného práva“. Pokiaľ však ide o národnú identitu, Moldavsko je v tejto otázke rozštiepené – rozdiel je najmä medzi rumunsky a rusky hovoriacim obyvateľstvom. Názor na Putina a jeho vojnu je takisto rozdelený.
Podľa Svetlany, ktorá z lavičky v kišiňovskom parku pozorovala svojho psa, si o to Ukrajinci koledovali a Putin má pravdu v tom, že sú fašisti.