V rokoch 2010 a 2012 sa hlasy voličov poslednej chvíle napokon porozdeľovali viac či menej v súlade s dlhodobými prieskumami. Tento rok sa voliči posledného okamihu správali úplne nevyspytateľne. Počas takmer štyroch rokov zachovávali vernosť vládnej strane, ale v posledných štyroch týždňoch mnohí z nich odišli k Andrejovi Dankovi, Marianovi Kotlebovi či Borisovi Kollárovi. Dôvod, prečo sa to stalo, zatiaľ nikto nevie a ani sa ho tak skoro zrejme nedozvieme.

Dlhé mesiace nás prieskumy verejnej mienky, ktoré iba tlmočili to, čo im povedali respondenti, presviedčali, že sú tri opozičné strany, ktoré majú účasť v parlamente istú – Sieť, Most-Híd a KDH. Zato SaS a OĽaNO sa mali o svoju účasť v parlamente obávať.

Dôvod, prečo sa to tak náhle obrátilo a strany si vymenili miesta, je možné odhadnúť. SaS a OĽaNO vsadili na zásadnú kritiku vládnej strany a vyhranenie sa voči Smeru-SD. Dá sa preto povedať, že voliči poslednej chvíle ocenili jednoznačné vyhlásenia Richarda Sulíka a Igora Matoviča, že so Smerom v žiadnom prípade spolupracovať nebudú.

Okrem toho voliči, ktorých názorové dozrievanie nemohol zachytiť žiaden prieskum konaný mesiac pred voľbami, podporili aj také strany, ktoré reprezentujú nesúhlas alebo extrémny protest proti celej slovenskej politickej triede.

Od roku 1992 sa len málokedy dostala do parlamentu strana s takým konfúznym obsahom a s takým provizórnym personálnym obsadením ako strana Sme rodina – Boris Kollár. Jej volebný úspech bude dlhé roky neprekonateľným príkladom toho, ako málo stačí, aby sa na Slovensku niekto dostal do zákonodarného zboru.

Skutočnosť, že sa tam ocitla aj strana Mariana Kotlebu, je šokujúca nie preto, že sa v prieskumoch voličských preferencií tak dlho pohybovala na beznádejnej úrovni. Ale z toho dôvodu, aký druh protestu proti jestvujúcim pomerom jej voliči podporili. Je vinou zavedenej politickej elity, ak ľudia volia stranu protestu.

No nikým a ničím nie je ospravedlniteľné to, že z protestu volia stranu ako vystrihnutú z tridsiatych rokov minulého storočia. „Liek“, ktorý strana Kotleba verejnosti ponúkla, je rádovo horší ako choroba, ktorú má tento liek odstrániť.

Smer nemá dosť poslancov, aby spolu s SNS vytvoril väčšinovú koalíciu. Stredopravé strany zas nemajú dosť percent, aby mohli vytvoriť väčšinu proti Smeru, SNS a Kotlebovej strane.

Väčšinová koalícia môže vzniknúť len tak, že sa k Smeru a SNS pridá Most –Híd spolu so Sieťou, alebo tak, že sa k piatim stredopravým stranám pridá SNS. Ťažko povedať, ktorý variant je politicky absurdnejší a menej priechodný. Lenže o nič pravdepodobnejšia nie je ani možnosť, že sa strany napokon dokážu dohodnúť na takom mode vivendi, ktorý by umožnil vznik a fungovanie úradníckej vlády. Isté je len to, že nejako sa strany dohodnúť musia, lebo predsednícka krajina Európskej únie potrebuje vládu, a nie predčasné voľby.

Známy aforizmus hovorí, že nezáleží na tom, koho volíme, lebo vláda aj tak vznikne. Ukazuje sa, že slovenskí voliči dokážu voliť tak, že tu strácajú opodstatnenie aj všeobecne platné aforizmy. Vláda sama nevznikne, ale niekto ju bude musieť vytvoriť z patu. Bude to pôrod takej obtiažnosti, aký ešte republika nezažila.