Psychológovia posledných 50 rokov v rámci výchovy propagujú posilňovanie sebavedomia detí. Keď im rodič povie, že dokážu čokoľvek, môže sa mu zdať, že im pomáha, no často ide o kontraproduktívne správanie, tvrdí pre portál CNBC psychologička a moderátorka Emma Kennyová.
Podľa teórie „sebaúčinnosti“, ktorú vypracoval kanadsko-americký psychológ Albert Bandura, existuje u ľudí, ktorí si myslia, že niečo dokážu, vyššia pravdepodobnosť, že sa budú zapájať do rôznych aktivít a budú sa snažiť uspieť aj napriek zlyhaniam.
Rodičia naozaj veria, že ich deti sú zázračné. Hovoriť im, že v živote dokážu čokoľvek si zaumienia, pôsobí veľmi všeobecne. Psychologička Joanna Northová varuje, že dieťa si môže túto vetu pomýliť s nezáujmom. Je to, ako keby im rodič povedal, že si môžu robiť, čo chcú, pretože sa im nad ničím nechce uvažovať.
Rodičia by deťom mali pomáhať stanovovať ciele a ambície, no zároveň poukazovať na ich konkrétne schopnosti. „Chcete vytvoriť realistické očakávania a predstavy o svete bez toho, aby ste ich obmedzovali,“ vysvetľuje Northová a odporúča zamerať sa na aktivity, ktoré deťom robia radosť.
Na škodu nie je ani vysvetliť, že aj zlyhanie v sebe môže niesť cenné ponaučenie. „Ak má dieťa veľké sny, pomôžte mu pochopiť, že pri ich dosahovaní ho zrejme čakajú nejaké tie nezdary,“ dodáva expertka.
Povedať dieťaťu, že dokáže „čokoľvek“, môže ignorovať myšlienku, že deti potrebujú mať hranice. Je preto dôležité nájsť rovnováhu medzi voľným hraním a vytyčovaním hraníc. Jednou z nich je napríklad naučiť dieťa, že pocit spokojnosti sa zvyčajne nedostaví hneď, ako si človek niečo zaumieni.
„Žijeme v tak rýchlom svete, že musíme mať všetko tu a teraz. Nie vždy to tak funguje. Musíme sa naučiť tolerovať veľmi základné emócie a kultivovať v našich deťoch silu a odolnosť,“ uzatvára Northová.