Veď kto by už len velebil nejaké nič-nehovoriace právnické „veľdielo“ o tom, ako majú fungovať verejné inštitúcie a kto má aké právomoci. A vôbec, načo je komu nejaká ústava?

Niekoľkoročný rast populistických, xenofóbnych i priamo fašistických nálad v spoločnosti je dôvodom zmeniť názor. Deň Ústavy je možno najdôležitejším štátnym sviatkom, aký máme.

Akí sú vlastne ďalší kandidáti na tento titul? Vznik Slovenskej republiky? Prebehol bez referenda a s Vladimírom Mečiarom. Kresťanské sviatky? Tie ateistu veľmi nezaujímajú. Navyše, veď náš štát sa „neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo“ (Článok 1 odsek 1 Ústavy). 17. november či výročie SNP? Iste, tieto dni majú v sebe veľmi silné spoločenské odkazy: boj za demokraciu a ľudské práva.

Ale je to práve Ústava SR, ktorá tieto ideály pre dnešok zosobňuje i štátoprávne kodifikuje. Ústava definuje súčasné usporiadanie nášho štátu: určuje, čo je to v praxi tá „demokracia a ľudské práva,“ o ktoré sa v rokoch 1944, či 1989 bojovalo. Keďže je nadradená bežným zákonom, je to tiež náš „zákon zákonov“ obsahujúci predpisy najvyššej právnej i morálnej záväznosti.

Tak si ju dnes pripomeňme, aspoň niekoľkými citátmi. Napriek tomu, že text jej preambuly už roky visí v každej školskej triede, kvitne v našej krajine nenávisť voči akejkoľvek odlišnosti. Náboženskej, sociálnej, etnickej i názorovej. Na Ústave sa ale symbolicky uznášame všetci bez rozdielu:

„My, národ slovenský, (…) spolu s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky (…) usilujúc o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry (…) uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:“

V kontexte nedávneho odmietnutia ubytovania tureckých študentov v Bratislave, či rómskych detí v Sobranciach, vyvstali reakcie, že jedine majiteľ ubytovacieho zariadenia si predsa bude rozhodovať o tom, koho ubytuje a koho nie. Nie, nebude. A nesmie. Pretože v Ústave diskrimináciu na základe pôvodu zakazujeme. Pripomeňme jej článok 12 odsek 2:

„Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

Prečo máme zákaz diskriminácie a ochranu ľudských práv rovno v Ústave? Pretože bez nej by sa vláda väčšiny mohla veľmi rýchlo zvrhnúť na tyraniu voči menšinám. Ako neslávny príklad môže poslúžiť vojnový Slovenský štát, ktorý vyviezol na smrť desaťtisíce vlastných občanov: Židov, Rómov, homosexuálov, i hendikepovaných. Tam, kde vláda väčšiny pošliapava ľudské práva, napríklad menšín, prestáva byť demokraciou v dnešnom ponímaní.

Pre dôvod ochrany demokracie a ľudských práv je tiež, zdanlivo paradoxne, obmedzený okruh otázok, ktoré je možné sa pýtať ľudí v referende. Ústava špecifikuje, že sa v ňom nemožno pýtať napríklad otázky obmedzujúce základné práva a slobody obyvateľov. Preto bola predvlani Ústavným súdom vyškrtnutá jedna zo štyroch otázok „referenda o rodine“. Nie preto, lebo to chcel prezident Andrej Kiska, ktorý dal otázky Ústavnému súdu preskúmať. Článok 93, odsek 3:

„Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.“

Ústavný súd vo svojom zdôvodnení cituje tiež článok 19, odsek 2, ktorý znie: „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.“

Pripomeňme, že odmietnutá otázka znela: „Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1.3. 2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)?“

Celý text Ústavy, aj napriek jej nudným pasážam, stojí za občasné čítanie a zamyslenie sa nad podstatou nášho spoločenského usporiadania. Nájdete ho napríklad na stránke úradu prezidenta SR.