Toto už nie je len o rumunskej koňacine, zamenenej za hovädzinu. Tu sa do Európy dostavalo skazené mäso, ktoré stovka brazílskych podvodníkov s krytím tamojších skorumpovaných kontrolórov upravovala aj rôznymi chemikáliami, len aby ako tak oklamali čuch i chuť konzumentov.

No celú Európsku úniu to musí postaviť do pozoru hlavne preto, že pokazené mäso sa sem nedostalo nejakými tunelmi či inými pašeráckymi cestičkami, ale prekĺzlo cez štandardné obchodné cesty. Navyše väčšinu tohto mäsa pustili do vnútra spoločenstva holandské prímorské prístavy. Prešlo teda cez obchodné brány jednej z najvyspelejších krajín spoločenstva, ktorá má so zahraničným obchodom stáročné skúsenosti.

Nalomené krídla spoločnej ochrany

Rozhodne nastal čas na prelustrovanie systému európskej kontroly potravín, aby v ňom boli utesnené slabšie miesta. Neznamená to, že má trestať zákazmi dovozov producentov z iných regiónov sveta má. Aj v Brazílii do škandálu padlo iba necelé pol percento tamojších mraziarenských podnikov s mäsom. A netreba v únii prijímať ani žiadne nové prísnejšie normy smerom k dovozcom, ale ani k tunajším výrobcom či predajcom potravín.

Hlavne treba plnenie všetkých skôr prijatých pravidiel kontroly kvality a bezpečnosti potravín vyžadovať v rovnakej miere naprieč celým spoločenstvom. Do bodky.

Dnes je totiž problémom, že každá krajina EÚ si skutočný výkon kontroly robí tak trochu „podľa seba“. Nie v každej krajine sú rovnako prísni a tak sa tí poriadnejší môžu cítiť aj tak, že väčšia benevolentnosť iného člena ich ohrozuje. Celé sa to premieta do zníženia dôveryhodnosti celoeurópskej ochrany trhu, založenej na tom, že ak nejaká potravina prejde kontrolórmi jedného člena únie, je bezpečná aj pre všetky ostatné členské štáty.

„Najnovší škandál s mäsom ukazuje, že to naše staré známe ,čo je už vo vnútri EÚ, je už v poriadku‘ nevychádza. Zjavne sa nedá vždy spoliehať na celoeurópsky systém ochrany,“ hovorí aj ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR Jozef Bíreš s tým, že minimálne v prípade objavenia prvých signálov o možnom probléme s nejakou potravinou by mali členovia únie rýchlo preverovať aj produkty, ktoré k nim prišli z vnútra EÚ.

Rotujúci pracanti

Podľa J. Bíreša sa ďalším potravinovým škandálom podobného rozsahu ako brazílske mäso dá predísť aj tým, že kontroly budú prísnejšie a detailnejšie. „Jedna vec je prezrieť si dodávky mäsa zo zaoceánskych lodí len tak, okom, a iná vec je zintenzívniť preverovanie ich kvality v laboratóriách,“ hovorí.

A brazílsky škandál, ktorému napomáhala aj vyše tridsiatka tamojších štátnych inšpektorov, ukazuje aj to, že sa oplatí viac kontrolovať aj samotných kontrolórov. A minimalizovať aj samotné príležitosti na to, aby sa mohli inšpektori zapojiť do niečoho nekalého.

Vedenie slovenskej ŠVPS sa už napríklad dávnejšie rozhodlo, že každý inšpektor „dohliada“ na jeden a ten istý závod najviac rok či rok a pol, a potom ide do inej fabriky. Aby sa medzi ním a majiteľmi fabriky nevytvorili až nezdravo priateľské putá. Občasne a bez ohlásenia prebiehajú aj hĺbkové kontroly regionálnych pracovísk správy, ktoré robia vždy ľudia z iného regiónu. „Máme takú svoju vlastnú potravinársku kobru aby nám prílišné kamarátstva ľudí z jedného regiónu nenarušili poriadok na trhu,“ hovorí J. Bíreš.

Každopádne slovenskí producenti už dlhé roky žiadny väčší potravinový škandál nespôsobili – ani doma, ani v zahraničí. Ak sa niečo z domáceho trhu musí sťahovať, tak sú to skôr niektoré produkty z cudziny.