Ako šediny menia ekonomiku

Druhá svetová vojna sa skončila pred 67 rokmi. Silné povojnové ročníky narodené práve po vojne postupne strácajú prirodzenú farbu vlasov a prichádzajú do dôchodkového veku. A ako bude skupina seniorov zvyšovať svoju váhu v celkovej populácii, bude pretvárať aj samotnú tvár ekonomiky.

Starší ľudia totiž majú iné návyky, preferencie a potreby. Spotrebúvajú iné tovary a služby než mladí. Míňajú viac na lieky a zdravotnícke pomôcky, viac sa venujú voľnočasovým aktivitám – napríklad televízii či záhrade, viac míňajú ako sporia, v najvyššom veku vyžadujú služby opatrovateľa. Pribúdanie striebrovlasých sa tak podpíše nielen pod celkový výkon hospodárstva, ale dá podnet na rozvoj nových podnikateľských segmentov. Popritom budú vrásky pribúdať aj politikom zodpovedným za verejné financie – bude totiž čoraz ťažšie uživiť rastúci zástup penzistov pri klesajúcom podiele pracujúcich.

Na strieborno

Od roku 2005 do júla tohto roka vzrástol počet poberateľov starobných dôchodkov podľa štatistík Sociálnej poisťovne z 912- na 971-tisíc, teda o 6,5 percenta. V nasledujúcich rokoch toto tempo bude ešte vyššie. Napriek tomu, že celkový počet obyvateľov Slovenska stagnuje na úrovni 5,4 milióna.

Kým dnes žije podľa údajov Štatistického úradu na Slovensku približne 418-tisíc mužov a 615-tisíc žien vo veku nad 60 rokov, o desať rokov to bude podľa prognóz Výskumného demografického centra 563-tisíc mužov a 764-tisíc žien. Teda o tretinu viac mužov a o štvrtinu viac žien, čo predstavuje slušný ročný rast segmentu populácie so striebornými vlasmi.

Fenomén starnutia a jeho vplyvu na ekonomiku sa pokúsila popísať Slovenská akadémia vied. Tá sa v rámci výskumného projektu Strieborná ekonomika okrem analýz budúceho vývoja snaží ukázať vývozné možnosti, ktoré z demografického vývoja v Európe pre Slovensko vyplývajú. Projekt identifikuje oblasti ako zdravotníctvo, technológie napomáhajúce životu starých ľudí, či turizmus, ktoré by Slovensko mohlo predávať dobre situovaným dôchodcom zo zahraničia. To by neskôr pomohlo lepšie sa vyrovnať so starnutím domáceho obyvateľstva.

Akadémia vied sa starnutiu ľudí venovala aj v staršej Vízii a stratégii rozvoja slovenskej spoločnosti, z ktorej pri definovaní predvolebného zamerania čerpala inšpiráciu strana Smer-SD a nakoniec aj programové vyhlásenie vlády. Kabinet v ňom sľubuje, že podporí formovanie striebornej ekonomiky ako „segmentu národného hospodárstva obsluhujúceho staršiu generáciu, respektíve tú jeho časť, ktorá produkuje hmotné statky, a služby určené prevažne pre vyššie vekové skupiny obyvateľstva“. Ministerstvo práce, ktoré má tieto otázky na starosti, však na otázku TRENDU, či pripravuje nejaké konkrétne opatrenia, neodpovedalo.

Rast sa spomalí

Fakt však je, že ako ekonomika starne, jej rast sa spomaľuje, pretože počet obyvateľov v produktívnom veku sa znižuje. Japonsko, Taliansko a Nemecko, krajiny s najvyšším podielom obyvateľov nad 65 rokov, napríklad za poslednú dekádu rástli v priemere len 0,3- až 1,1-percentným tempom ročne. Na porovnanie, Slovensko, ktoré si ešte užívalo takzvanú demografickú dividendu, rástlo 4,8-percentným tempom.

Európska komisia Slovensku dlhodobo predpovedá spomaľovanie hospodárskeho rastu až pod jedno percento v polovici tohto storočia, kedy by zamestnanosť mala dlhodobo klesať dynamikou vyššou ako jedno percento ročne. Určitou útechou v nevýhodnom vývoji bude, že starší ľudia budú môcť na trhu práce obsadzovať pozície, z ktorých ich dnes vytláčajú mladí. Tých bude pre nízku pôrodnosť od 90. rokov minulého storočia oveľa menej ako dnes. To by spolu s tým, ako ľudia, ktorí sa po revolúcii nedokázali prispôsobiť novým požiadavkám trhu práce, postupne odchádzajú do dôchodku, mohlo pomôcť znížiť vysokú mieru nezamestnanosti.

Chabé zdravie

Dnes priemerný Slovák odchádza z trhu práce v 61,4 roku, ak je to muž, a v 59,2 roku v prípade žien. V celej Európskej únii je priemerný vek odchodu do penzie vyšší o rok a pol u mužov a takmer o tri roky u žien. Slovenským ženám pritom dôchodkový vek postupne stúpa, aby sa vyrovnal mužským 62 rokom. Zároveň sa po novom bude dôchodkový vek pre všetkých posúvať so zvyšujúcou sa dĺžkou dožitia – každým rokom približne o mesiac. Viac seniorov by preto malo ostávať v zamestnaní dlhšie. Či však budú na prácu vo vyššom veku dostatočne zdraví, nie je isté.

Pre Slovákov je totiž typický skôr horší zdravotný stav. Podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je piaty najhorší spomedzi 34 členských štátov. Podľa iných štatistík je situácia ešte horšia – a ďalej sa zhoršuje. Takzvaný priemerný počet rokov života v zdraví sa podľa Eurostatu na Slovensku znížil z 56,0 v roku 2005 na 52,2 v roku 2010. To je najhorší výsledok v európskej dvadsaťsedmičke. Podobný pokles Slovensko zaznamenáva v strednej dĺžke zdravých rokov po 65. roku – napriek zvyšujúcej sa dĺžke života. Inými slovami, Slováci síce žijú čoraz dlhšie, no ich zdravie sa popri tom zhoršuje. Oveľa častejšie ako iné národy trpia a zomierajú napríklad na choroby srdcovo-cievneho systému. Fyzická práca s výnimkou ľahších ručných prác pre starých ľudí teda pravdepodobne nebude mať v striebornej ekonomike veľkú perspektívu.

Verejný či súkromný?

Veľkou otázkou budúcnosti je, či zvýšené nároky starších ľudí bude uspokojovať skôr verejný alebo súkromný sektor. Podľa prognóz Európskej komisie bude najväčší nárast výdavkov súvisieť s dôchodkami a zdravotníctvom. Ako sa štáty v súčasnosti snažia znižovať deficity a zvyšovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií, často pritom okresávajú nároky starších obyvateľov na výšku penzií či zdravotnej starostlivosti zo spoločného. Príkladom je aj slovenské nadviazanie rastu dôchodkov len na infláciu či zvyšovanie veku odchodu na odpočinok.

Súčasný priemerný dôchodok 375 eur mesačne v čistom predstavuje voči súčasnej priemernej čistej mzde (okolo 630 €) mieru náhrady príjmu vo výške 59,5 percenta. Keďže penzie sa budú od budúceho roka postupne valorizovať už len o rast cien, ich pomer k mzdám bude s časom klesať. Podľa prognózy TREND Analyses bude priemerný dôchodok o desať rokov predstavovať len zhruba 50 percent čistej mzdy a tento pomer bude ďalej klesať. Zvýši sa teda tlak na súkromné sporenie na dôchodok, ak si budú občania chcieť aj na starobu zachovať relatívne slušný príjem v porovnaní so zárobkami počas aktívneho života. Doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie či čisto individuálne formy sporenia a investovania teda s veľkou pravdepodobnosťou zaznamenajú ďalší rast.

V budúcnosti preto možno očakávať skôr rast súkromných poskytovateľov služieb seniorom. Myslí si to aj ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. „Úloha verejného sektora bude čoraz viac klesať a do popredia sa dostanú platené služby poskytované súkromným sektorom,“ napísal pre stránku investičnej a konzultačnej skupiny Sevis. V najbližších rokoch by mala vzniknúť takisto legislatíva vzhľadom na vyplácanie anuít, teda súkromných dôchodkov z úspor akumulovaných v druhom pilieri. Prví dôchodcovia by z druhého piliera mali začať čerpať do konca tejto dekády.

Ktoré odvetvia

Na pomoc pri identifikovaní odvetví, ktoré budú rásť spolu so šedivejúcou populáciou, si možno zájsť do vekovo najstarších spoločností na svete. V Japonsku, Nemecku a Taliansku obyvatelia nad 65 rokov tvoria viac ako pätinu celkovej populácie – teda zhruba toľko, koľko bude na Slovensku v roku 2035, píše V. Baláž. Dnes je to menej ako 13 percent. Pre staršie populácie sú typické napríklad menej početné domácnosti. Ekonóm preto predpokladá rast počtu domácností zhruba o desatinu, napriek stagnujúcemu celkovému počtu obyvateľov. To by mohlo napríklad udržať rast dopytu po vybavení domácností, ako napríklad televízoroch či bielej technike.

Slovenský priemysel silno orientovaný na automobilovú a elektrotechnickú výrobu by sa mohol tiež zmeniť. Autá by mohli obsahovať špeciálne elektronické bezpečnostné systémy prispôsobené požiadavkám starších. Na trhu sa už udomácnili jednoduché telefóny s veľkými viditeľnými tlačidlami. Marketing takýchto produktov však môže mať problém s tým, že tunajšia kultúra ešte nie je pripravená na inzerciu cielenú na starého človeka.

Lepšie situovaní „mladší“ dôchodcovia zas častejšie cestujú a navštevujú kultúrne podujatia. Turizmus, najmä kúpeľníctvo, preto môžu prekvitať. S rastúcim vekom penzisti od vyššej spotreby upúšťajú, no stúpajú im výdavky na zdravotnú či sociálnu starostlivosť. Boom súkromných domov dôchodcov či zdravotníckych centier je toho príkladom. V neposlednom rade budú mať pre starnúce obyvateľstvo čoraz vyšší obrat i poskytovatelia pohrebných služieb.

Starnutie sa už začalo
(počet obyvateľov SR nad 60 rokov, tis.)

Ilustračné foto - Maňo Štrauch