Začiatkom osemdesiatych rokov počas obdobia studenej vojny sa Sovietsky zväz obával, že USA a ich spojenci zvažujú jadrový úder. Začali sa hľadať varovné signály, pričom zoznam KGB siahal ďaleko za hranice vojenskej sféry, píše The Economist. Veľké kampane na darovanie krvi, zabíjanie hospodárskych zvierat, ale aj presuny umenia mohli signalizovať, že sa blíži útok.
Nová forma studenej vojny stavia v súčasnosti Spojené štáty proti Číne. Analytici opäť hľadajú známky potenciálneho konfliktu. Najpravdepodobnejším miestom je Taiwan, samosprávny ostrov, na ktorý si Čína nárokuje, a USA ho obraňujú. Ak by Čína plánovala inváziu na Taiwan, jej vojenské prípravy by bolo ťažké utajiť. Skôr, ako sa jednotky začnú zhromažďovať, isté signály vysiela aj ekonomické a finančné prostredie Číny.
Krajina strávila desaťročia modernizáciou svojich ozbrojených síl. Bežne vytvára aj zásoby potravín a posilňuje svoju ekonomiku proti prípadným sankciám. Všetky tieto činy podnietili obavy z vypuknutia vojny, no nemusia nutne znamenať, že sa tak stane.
Jednou z oblastí, na ktorú sa treba zamerať, sú komodity, konkrétne energia, potraviny a kovy. Čína by si pred prípadným spustením invázie chcela zabezpečiť dostatočné zásoby každej z nich. Mnoho z týchto artiklov pochádza zo zahraničia a nakupuje ich štát, takže obchodné údaje sú užitočným meradlom zámerov vlády.
Ropa aj plyn naznačia veľa
Dobrým miestom, kde začať, sú energie. Čína dováža takmer tri štvrtiny ropy, ktorú používa. Predstavuje síce iba 20 percent spotreby energie v krajine, ale bola by rozhodujúca pre akékoľvek vojnové úsilie. Slúži totiž ako palivo pre vojenskú techniku, ale aj nákladné autá, ktoré prevážajú zásoby. „Ak by Čína začala zvyšovať zásoby ropy, bol by to jeden z najlepších ukazovateľov, že sa pripravuje na vojnu,“ hovorí Gabriel Collins z Riceovej univerzity v Texase. V súčasnosti má dosť na to, aby pri dnešnom tempe spotreby vydržala tri mesiace.
Plyn tvorí v čínskom energetickom mixe oveľa menší podiel, no stále môže niesť stopy blížiaceho sa konfliktu. Ak by sa Čína obávala odrezania od zahraničných dodávok, pravdepodobne by spálila viac uhlia, ktorého má dostatok. Môže sa však takisto spustiť nákupný ošiaľ. Tak to bolo pred vlaňajšou ruskou inváziou na Ukrajinu, keď hlavná ruská plynárenská spoločnosť obmedzila dodávky. Podľa G. Collinsa a jeho kolegu Stevena Milesa počas šiestich mesiacov pred ruským útokom čínske subjekty kúpili viac ako 91 percent všetkého skvapalneného zemného plynu nakúpeného na celom svete na základe termínovaných obchodov (zvyčajne trvajúcich štyri roky alebo dlhšie).
Deväť z 20 štátnych podnikov zapojených do nákupu nikdy predtým nenakupovalo plyn. Čína sa možno jednoducho rozhodla predzásobiť sa skôr, ako ceny vzrastú ešte výraznejšie. G. Collins a S. Miles však tvrdia, že dohody vyvolávajú otázky o spoluúčasti Číny na ruskej invázii.
Ľudia potrebujú jesť
Kým palivo je potrebné na pohon čínskej vojnovej mašinérie, pre obyvateľstvo treba zaobstarať potraviny. Čína dováža viac poľnohospodárskych produktov ako ktorákoľvek iná krajina; je totiž posadnutá potravinovou bezpečnosťou a má už teraz obrovské zásoby potravín. Jej zásoby pšenice by mohli uspokojiť dopyt až na 18 mesiacov. Za posledné desaťročie totiž Čína výrazne zvýšila svoje nákupy pšenice, kukurice, ryže a sójových bôbov.
Ako by mohla Čína zmeniť svoje predzásobovanie sa potravinami, ak by bola vojna na obzore? Odpoveď znie, že by pravdepodobne kúpila ešte viac potravín. Jedným z produktov, ktoré treba sledovať, sú sójové bôby. Čína dováža až 84 percent svojich zásob, pričom ich veľká časť sa používa na kŕmenie ošípaných. Bravčové mäso predstavuje 60 percent všetkej spotreby mäsa v Číne. Krajina má v súčasnosti dostatok fazule na kŕmenie ošípaných na menej ako dva mesiace. Rýchly nárast nákupu strukovín vrátane fazule by mohol naznačovať, že sa pripravuje konflikt, hovorí Gustavo Ferreira z amerického poľnohospodárskeho úradu.
Niektoré z týchto ukazovateľov môžu byť ťažko rozpoznateľné. Napríklad o veľkosti zásob obilia v Číne sa intenzívne diskutuje, no nikto nemá presné objemy. Pokiaľ ide o kovy, môže byť výzva ešte väčšia. Pri výrobe vojenského vybavenia sa používajú prvky ako berýlium a niób. Platina a paládium sú zase nevyhnutné pri výrobe motorov. Akými zásobami týchto kovov, z ktorých väčšina sa dováža, Čína disponuje, je ťažké odhadnúť, pretože vzorce jej spotreby sú nejasné.
Podobne ako pri palivách a potravinách, signálom môžu byť aj nezvyčajné modely nakupovania kovov. Jasnejším signálom by boli zmeny v čínskom exporte. Krajina by sa odmietala vzdať vzácnych zemín, ktoré sú kľúčové pre mnohé technológie. Čína má na mnohé z nich takmer monopol. V júli oznámila kontroly vývozu gália a germánia, dvoch kovov používaných v čipoch. Bola to však súčasť technologickej bitky s USA, nie predzvesť hroziaceho vojnového konfliktu.
Sebestačnosť je priorita
Čína nakupuje mnohé zo svojich komodít z krajín, ktorým by nemuselo prekážať, keby zaútočila na Taiwan. Čínsky vodca Si Ťin-pching svojim bezpečnostným šéfom pred časom odkázal, aby sa pripravili na „najhorší scenár“, a tí zrejme chcú, aby bola Čína v prípade vojny čo najviac sebestačná.
Podobne je to s prístupom k čínskemu finančnému systému. Peking zaviedol cezhraničný platobný mechanizmus, ktorý by mohol v prípade potreby obísť západné finančné inštitúcie – aj keď v súčasnosti väčšina transakcií stále prebieha cez zahraničné platformy. Čína a jej štátne firmy čoraz viac tlačia na obchodných partnerov, aby podpisovali zmluvy v jüanoch a znížili tak závislosť krajiny od dolára. Ak by Čína plánovala vojnu, mohla by takisto presunúť svoje devízové rezervy z dolárov a eur do aktív, ako je zlato, ktoré sa ťažšie izolujú,.
Finančné trhy majú tendenciu neskoro reagovať na geopolitické nebezpečenstvá. Ak by sa však investori dozvedeli o čínskych plánoch, došlo by k úniku kapitálu. Vláda by pravdepodobne sprísnila jeho kontrolu. Štátne subjekty by tiež inkasovali aktíva držané zámorskými depozitármi a repatriovali výnosy. Mohli by zrušiť niektoré zahraničné investície alebo zdržiavať platby. V dňoch tesne pred útokom by vláda mohla zmraziť všetky zahraničné finančné prostriedky v Číne.
Niektoré z týchto ukazovateľov sa môžu prejaviť príliš neskoro na to, aby boli užitočnými signálmi blížiacej sa vojny. A presne o to ide. Súčasťou čínskej stratégie je totiž presvedčiť svet, že Peking je pripravený a ochotný napadnúť Taiwan, ale asi nie hneď. Správanie Číny však potvrdzuje najpesimistickejšie predpoklady západných analytikov.
Ďalšie dôležité správy
