Pravdepodobnosť, že na Facebooku či pod článkami v komentároch narazíte na internetového trolla, je mimoriadne vysoká. Portál Vox v skvelom videu upozorňuje, že trollmi sú často aj politici, ktorí cielene narúšajú verejnú diskusiu nezmyslami a irelevantnými poznámkami, ktoré odvracajú pozornosť od podstaty problému.
Príkladom je premiér Robert Fico, ktorý to ukázal v predošlých dňoch niekoľkokrát. Len niekoľko hodín pred demonštráciami Postavme sa za slušné Slovensko ohlásil, že riziko násilností na pochodoch je vysoké. „Pred úradom vlády sme zachytili prvé kopy kamenných kociek, ktoré boli nazvážané nevieme ešte kedy, sú poschovávané v kríkoch,“ povedal R. Fico.
Premiér hovoril o mimoriadne vážnej situácii, na ktorú musela Bezpečnostná rada reagovať na samostatnej tlačovej konferencii. V skutočnosti tvrdenia R. Fica vyvrátil psíčkar, ktorý povedal, že kocky sú tam od leta, keď sa opravovali chodníky. Navyše počet kociek by ste boli schopní napočítať na prstoch dvoch rúk.
Pravda už neskôr nemusela byť pre premiéra podstatná. Týmto spôsobom mohol pár ľudí od účasti na protesty odradiť. Túto stratégiu použil, keď naznačil, že za prezidentovým prejavom je podnikateľ maďarského pôvodu George Soros.
Spojenie miliardára s vraždou novinára a protestami sa už niekoľko dní šírila bez akýchkoľvek dôkazov, lenže R. Fico tieto nezmysly a konšpirácie bez dôkazov ešte rozvíril. Cieľ? Odpútať pozornosť médii a verejnosti od podstaty a tou je vyšetrovanie vraždy.
R. Fico mal klamať aj pri stretnutí s predstaviteľmi medzinárodných novinárskych organizácií. Tí opakovane povedali, že vyzvali slovenského premiéra, aby sa ospravedlnil novinárom za hanlivé slová na ich adresu. Samozrejme R. Fico sa nechcel ospravedlniť a tak povedal, že požiadavku od novinárov na stretnutí nedostal. Aj keď riaditeľ Reportérov bez hraníc Christophe Deloire opakovane klamstvo vyvrátil, pre R. Fica to už bola uzavretá vec.
Tieto klamstvá majú podľa portálu Vox psychologický efekt. Ten skúmala americká politologička Emily Thorsonová a nazvala ich „belief echoes“, teda ozveny viery. „Ozveny“ sú pozostatky niečoho, čo v nás z (dez)informácie ostáva aj potom, čo sa dozvieme, že nie je pravdivá.
Echá sú najsilnejšie vtedy, keď lož zapadá do nášho svetonázoru - informácie si často vyberáme tak, aby vyhovovali tomu, o čom sme už presvedčení. Keď informácie nie sú pravdivé, náš mozog nám (ani napriek dôkazom) nezabráni myslieť si, že na tom niečo je. Tento fakt využívajú politici pri manipulácii s verejnou mienkou.
Vypustia - tak ako R. Fico - do verejného priestoru vedomú lož, a účel je splnený. Všetci vieme, že dobrý príbeh niekedy nie je dobré pokaziť pravdou, najmä keď dnes má každý tú svoju pravdu. V čase sociálnych médii ľudia často čítajú len nadpisy článkov. Keď sa o niekoľko dní zistí, že šlo o klamstvo, ich reakcia je už oveľa slabšia ako v prípade „bombovej“ správy, ktoré rozvíril sám politik.
„Krása trollingu je v tom, že pri ňom vôbec nejde o pravdu,“ povedal vo videu jeho autor Carlos Maza. Podstatou cielených klamstiev totiž nie je byť úprimný, ale vyprovokovať ľudí k reakcii a novinárov k práci na úplnej hlúposti.
Na demokracii treba tvrdo pracovať
Máloktorá kniha venujúca sa politike vzbudila v poslednej dobe taký rozruch ako tá od politológov Stevena Levitského a Daniela Ziblatta. Kniha sa volá How Democracies Die (Ako umierajú demokracia). Primárne sa v nej venujú americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a na základe dôkladného štúdia nielen americkej politiky ukazujú, čo predchádza kolapsu demokracie a ako sa mu vyvarovať.
Úplne zásadné je podľa nich, aby si ľudia uvedomili, že demokracia nie je samozrejmosť. Bohužiaľ voliči často veľmi nezodpovedne pristupujú k tomu, koho volia. Akoby na tom ani nezáležalo, pretože demokracia je predsa niečo, čo nie je možné zrušiť. Ľudia si neuvedomujú, aké vážne následky môže mať, keď sa k moci dostane niekto, kto nemá jednoznačne prodemokratické zmýšľanie.
Kým v USA je to Donald Trump, na Slovensku to môže byť extrémista Marian Kotleba. Je to veľká úloha nielen pre voličov, ale aj pre médiá, ale zo všetkého najviac pre politické strany. Tie musia urobiť všetko, čo je v ich silách, aby udržali extrémistov mimo dosahu moci, tvrdia autori knihy.
Kým Slovensko prechádza najhlbšou politickou krízou a v piatok boli zorganizované najväčšie demonštrácie od roku 1989, kotlebovci ticho vyčkávajú v úzadí. Smer sa im dokonca svojimi konšpiráciami začal líškať.
Ak by sme sa vrátili k signálom, ktoré podľa amerických politológov indikujú krízu demokracie, je tu jeden príznačný pre Slovensko. Budúci diktátor sa pokojne v počiatkoch svojej kariéry môže zahaľovať do rúška nevinného demokrata s ušľachtilými reformnými zámermi. Príkladom je, že sa napríklad snaží dostať krajinu do jadra Európskej únie.
Lenže na domácej pôde svojich politických oponentov považuje za smrteľné nebezpečenstvo ľudu a národa. Sú pre neho vlastne zradcovia, ktorí sa snažia dosiahnuť štátny prevrat a spôsobiť chaos. A to samozrejme nechce.
O tejto knihe bolo napísaných niekoľko článkov – od britského The Guardianu až po The Washington Post. Ak potrebujte ďalší tip na knihu, skúste knihu Bryana Caplana – Mýtus iracionálneho voliča.
Syndróm unavenej mysle využívajú politici
Zaujímavý rozhovor som našiel na webe Českej televízii s Janom Krajhanzlom, ktorý je sociálnym psychológom z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity. Nové výskumy ukazujú, že únava pozornosti nezhoršuje iba spracovanie informácií, ale má nepriaznivý vplyv aj na náš citový život a priamo tým znižuje kvalitu nášho života.
Ak majú ľudia „unavenú hlavu“, tak sa horšie kontrolujú, reagujú viac podráždene, a klesá nielen ich vnímavosť voči sebe samým, ale aj voči druhým ľuďom. Vyčerpaná pozornosť navyše podľa jeho názoru prispieva k polarizácii spoločnosti roztrieštenej a rozdelenej do rôznych „ostrovčekov“ a sociálnych bublín.
Rozhovor je mimoriadne aktuálny vzhľadom k tomu, že ľudia žijú a čítajú správy primárne na sociálnych médiách a zároveň (aspoň čo sa týka Slovenska) čelia politickej a spoločenskej kríze. „V súčasnej dobe mnohým ľuďom chýba kapacita na hlbšie, kritickejšie premýšľanie o tom, čo zaznieva na politickej scéne a píše sa v novinách,“ tvrdí.
Syndróm unavenej mysle Zdroj: flickr.com / Martin Cooper | cc
Odborníci opisujú, že okrem analytickej časti našej mysle, ktorá nám slúži napríklad na počítanie matematických príkladov, máme aj iný druh premýšľania. Ten je z hľadiska výdajov energie oveľa menej náročný, zároveň je však povrchnejší a vedie k myšlienkovým skratkám.
V novinách nás potom viac ovplyvní titulok a ilustračné fotografie než samotný text. Prípadne automaticky súhlasíme s názorom nášho obľúbeného politika, hoci by sme s ním pri podrobnejšom zvážení jeho slov nemohli súhlasiť. „Zdá sa, že neustále rastie segment spoločnosti, ktorý sa dominantne rozhoduje na základe jednoduchých a emotívnych oznámenie zo strany politikov a ich volebných tímov,“ vysvetľuje psychológ.
Volebné štáby rôznych politických strán totiž vedia, že je zbytočné drieť s prípravou podrobného a premysleného volebného programu. Oveľa dôležitejšie je ponúknuť ľahko zapamätateľná heslá, silnú emóciu a jasne identifikovateľných lídrov, ktorí vedia zaujať našu unavenú pozornosť.
Strach je zbraň
Keď Robert Fico spomínal pred demonštráciami vysoké riziko násilností, chcel čiastočne zneužiť prirodzený strach ľudí. V tejto súvislosti som si spomenul na rozhovor s ruským chlapcom Vitalijom Smitienkom z Moskvy, ktorý sa napriek mladému veku venuje politike. Aktívne vystupuje proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a obrovskej korupcii v Rusku. „V škole veľmi málo ľudí vyjadruje podporu Alexejovi Navaľnému (aktivista a najväčší kritik korupčných pomerov v Rusku) alebo o tom otvorene nehovoria,“ tvrdí 16-ročný Rus vo videu.
Je jednou z tvári mladšej generácie aktivistov, ktorí sa snažia protestovať pred voľbami, hoci mnohí z nich sú stále príliš mladí na to, aby mohli voliť. Vysvetľuje, že korupčné schémy, na ktoré poukázal A. Navaľnyj, spôsobili, že v Rusku žije 20 miliónov ľudí pod hranicou chudoby, zadlžujú sa, aby ich deti mohli do školy, ale oligarchovia a skorumpovaní politici majú jachty a lietadlá.
V rozhovore pre denník The Wall Street Journal povedal kľúčovú vetu, ktorá by sa dala aplikovať aj na slovenskú realitu. „Strach je hlavnou zbraňou, ktorú vláda používa proti nám. Nesmieme ukázať, že nás to vystraší,“ povedal.
Generácia P
Ruský prezident Vladimir Putin sa stal prvýkrát prezidentom v roku 2000, kedy sa v Rusku narodilo 1,3 miliónov detí. Vlani tieto deti dosiahli dospelosť a stali sa voličmi. Denník Moscow Times týchto mladých ľudí nazval Generáciou P, teda deti, ktoré nezažili iný režim ako Putinov.
Denník pútavo zmapoval 18 príbehov mladých ľudí, ktoré sú písané formou esejí. Dokumentujú zmýšľanie nielen mladej generácie a ich ľahostajnosť. „Mám rád Rusov a mám rád ruskú mentalitu. Naozaj sa nestarám o to, kto je prezidentom, takže nepôjdem voliť. Putin bude pri moci ďalších šesť rokov a všetky peniaze pôjdu do posilnenia armády. Ale mne je to jedno. Mňa sa to netýka. Pokiaľ môžem robiť to, čo chcem, je to v poriadku. A za desať rokov sa niečo určite zmení,“ napísal v jednej z esejí Nikita Fuga, ktorý sa narodil v januári 2000.
Ira Smirnova sa narodila o rok pred ním a študuje chémiu. Obdivuje Josifa V. Stalina za jeho úspech v 2. svetovej vojne a Sovietsky zväz, ktorý ponúkal všetko – od bezplatného školstva cez prácu až po ubytovanie zdarma. Je presvedčená, že za komunizmu bol skvelý. Potlačovanie ľudských práv, násilie či samotný pád komunizmu je pre ňu výmysel a zveličovanie.
Apatiu v sebe prežíva Vladimir Gistsev. Ten Rusko ani nenávidí, ani nemiluje. „Považujem sa za apolitického človeka a táto apatia je príznačná pre našu generáciu,“ povedal. Koho bude voliť 18. marca netuší. Vyberie si na poslednú chvíľu podľa intuície.
Tip na seriál
Na záver tu máme tip na seriál. Koncom januára streamovacia služba Netflix zverejnila dokument Dirty Money. Dokument je tvorený šiestimi časťami a rieši korupčné škandály veľkých korporácií – od prania špinavých peňazí pre mafie až po organizáciu Donalda Trumpa. Magazín The Atlantic k nemu napísal skvelé zhrnutie.
