Ako sa predávala pôda za Jahnátka, bude sa aj za Matečnej

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná v nedeľu navrhla zmeniť zákon, ktorý sa týka nákupu pôdy. „Jedinou zmenou zákona je vypustenie ustanovenia, ktoré hovorilo o tom, že cudzinci, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku alebo nehospodária s pôdou minimálne desať rokov, nemôžu nakupovať pôdu,“ uviedla ministerka.

Zákon z dielne exministra Ľ. Jahnátka hovoril o tom, že pri nadobúdaní pozemku má prednosť osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky v rovnakej obci. Až potom nasleduje osoba zo susednej obce a následne osoba bez ohľadu na miesto podnikania. Aj keď tieto osoby neprejavia záujem, stále treba mať „odžitých“ desať rokov na Slovensku.

Toto však ešte v máji minulého roku kritizovala Európska únia. Takéto ochranné lehoty podľa Európskej komisie zabraňujú voľnému pohybu kapitálu a možnosti usadiť sa.

„Niektoré obmedzenia môžu sledovať opodstatnené ciele, keďže sa zameriavajú na boj proti špekulatívnym nákupom, alebo slúžia na účely plánovania a ciele politiky rozvoja vidieka, musia však byť proporcionálne a voči ostatným občanom EÚ nemôžu byť diskriminačné,“ uviedol vtedy Andrej Králik z tlačového oddelenia Zastúpenia EK na Slovensku.

Argumentoval zmluvou o pristúpení z roku 2003, keď mali v prípade nadobúdania pôdy zosúladiť právne predpisy s predpismi EÚ. Nové krajiny EÚ tak v roku 2014 urobili, no na Slovensku zostal tento takzvaný Jahnátkov zákon a nesplnilo si povinnosti. A preto musela G. Matečná konať.

Agrorezort chce toto zrušiť, pričom ostatné ustanovenia by sa mali zachovať. Nominantka SNS však pravdepodobne narazí na odpor vlastnej strany, ktorá ju nominovala.

Bez podpory vlastných

SNS ešte v pondelok ráno publikovala materiál, v ktorom podpredseda Jaroslav Paška bol proti.

„Slovenská národná strana nepodporí ministerstvom navrhované zrušenie ochrannej lehoty na predaj pôdy zahraničným investorom bez predchádzajúceho zavedenia ešte účinnejšieho mechanizmu ochrany slovenskej pôdy pred vykupovaním zahraničnými korporáciami. Poslanci SNS Andrej Danko, Eva Antošová, Jaroslav Paška a Tibor Bernaťák už v decembri 2016 predložili návrh novely Ústavy SR, ktorej ustanovenia majú definitívne zabrániť v súčasnosti prebiehajúcemu rabovaniu pôdneho fondu Slovenskej republiky cez deravú legislatívu rezortu,“ uvádzalo sa na webe SNS, v príspevku, ktorý však krátko na to SNS stiahla a z webu vymazala. TREND.sk preto stranu oslovil, aby vyjadrila svoje stanovisko. To následne upravila, z nepodporenia ministerstva sa stalo nepodporenie Bruselu.

„Slovenská národná strana nepodporí pravidlá Bruselu. Ten tlačí na Slovensko, aby sme zrušili ochrannú lehotu na predaj našej pôdy. Navrhované zrušenie ochrannej lehoty môže spôsobiť predaj pôdy zahraničným špekulantom. SNS pritom v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva pripravuje ešte účinnejšie mechanizmy ochrany slovenskej pôdy pred vykupovaním zahraničných korporácií,“ uviedla pre TREND.sk z tlačového oddelenia SNS Júlia Kollárová. Zároveň dodala, že sa budú usilovať o ochranu pôdy cestou novely Ústavy SR.

Ministerka však má podporu odborníkov zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory (SPPK).

Keď hrozí žaloba

„Novelu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku sme s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR prerokovali v štádiu jej prípravy. Nenamietali sme vypustenie podmienky 10-ročného trvalého pobytu alebo sídla v Slovenskej republike pre tých, ktorí chcú nadobudnúť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku, nakoľko v tomto prípade ide o zmenu, ktorou ministerstvo reaguje na námietky Európskej komisie vznesené voči našej vnútroštátnej právnej úprave,“ uviedla pre TREND.sk hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Dodala totiž, že hrozí žaloba – ak nezosúladíme právne aspekty s EÚ, môže EÚ podať žalobu proti Slovenskej republike Súdnemu dvoru. SPPK však aj napriek tomu vyzdvihuje dôležitosť pôdy ako jedno z najväčších bohatstiev našej krajiny.

Nepodporenie pravidiel Bruselu, ako ich deklaruje SNS, tak hraničí s koledovaním si o žalobu, ktorej výsledok by nakoniec bol v rukách Súdneho dvoru.

Netreba sa hneď obávať a podliehať tlakom EK, pretože každý štát má v jednotlivých oblastiach agrárnej politiky nejaké špecifiká, tvrdí odborník na poľnohospodárstvo a exminister pôdohospodárstva Peter Baco.

„Väčšina štátov presúva časť kompetencií v tejto oblasti na regionálnu a miestnu samosprávu. Tieto majú zo zákona dosť administratívnych kompetencií aby obchod s pôdou usmernili v duchu národných a svojich miestnych a regionálnych potrieb a záujmov,“ uviedol pre TREND.sk odborník P. Baco. Dodal, že ide o prípady, kde napríklad záujemca musí deklarovať úmysel podnikania s pôdou i podporu regiónu a spoluprácu s miestnymi firmami a trhom. Odvoláva sa na prehľad, ktorý pred pár rokmi spracoval Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva SR. Poukazuje sa tam nielen na rozmanitosť vnútroštátnej legislatívy, ale napríklad aj na to, že Dánsko zakazuje predaj pôdy cudzincom.

Proti špekulantom

Zákon z dielne rodáka z Komjatíc Ľ. Jahnátka mal okrem iného zabrániť špekulatívnemu nákupu pôdy. Problém, ktorý trápi nielen poľnohospodárov, sa týka nákupu ornej pôdy, ktorú následne zahraničné firmy „premenia“ na stavebný pozemok.

Faktom však je, že podiel poľnohospodárskej pôdy ubúda, uvádza sa to aj v údajoch zo Štatistickej ročenky o pôdnom fonde v Slovenskej republike Ústavu geodézie, kartografie a katastra SR.

Všeobecná kritika premeny ornej pôdy na betónovú podlahu hypermarketu či bytového komplexu je založená na pravde. Štatistiky ústavu geodézie, kartografie a katastra SR jasne hovoria o úbytku poľnohospodárskej pôdy na výstavbu.

Tisícka hektárov poľnohospodárskej pôdy ročne tak zmenila svoje pôsobenie na výstavbu, čo predstavuje nenávratnú stratu potenciálu tohto národného bohatstva. Problém načrtol v analýze poľnohospodárstva CEEC vlani Vladimír Chovan zo spoločnosti Agropartner, pôvodný pravdepodobný favorit SNS na post riadenia agrosektoru, kým ho dva dni pred voľbami neodvolal A. Danko.

„Do nákupu poľnohospodárskej pôdy investujeme priebežne podľa záujmu o jej predaj. Ceny sú trhové, považujeme ich za primerané, okrem takých ponúk na odpredaj, ktoré si pletú poľnohospodársku pôdu so stavebným pozemkom,“ uviedol v analýze V. Chovan.

Slovenská hruda v rukách cudzích

Skupovanie pôdy zahraničnými investormi trápi viacerých poľnohospodárov. „Som zhrozený z pripravovaných možností rozpredaja slovenskej pôdy a vody cudzincom. Celá táto situácia je obrazom 26-ročnej politiky rozpredaja a zatvárania slovenských podnikov priemyselných/poľnohospodárskych. Namiesto ich modernizácie, zveľaďovania a hľadania efektívnosti, buď sme ich zatvorili, alebo sme ich ponúkli zahraničným partnerom,“ uviedol Mário Červenka, konateľ O.M.C. Invest v Kvartálnej analýze slovenského poľnohospodárstva realizovanej spoločnosťou CEEC.

Ako sa aj v analýze z minulého roku uvádza, 72 percent pôdy majú poľnohospodárske firmy v nájme a 86 percent firiem má záujem nakupovať poľnohospodársku pôdu.

Aj odborník na agrorezort P. Baco argumentuje tým, že Slovensko má najviac rozdrobené vlastníctvo pôdy v EU a zároveň najmenej výkonné poľnohospodárstvo v EU.

„Pôdu, ktorú skupujú finančné skupiny s kapitálom na ich kúpu, neobhospodarujú, ale ju dávajú do prenájmu existujúcim poľnohospodárskym subjektom, ktoré sa poľnohospodárstvom zaoberajú,“ uviedol v analýze Zoltán Černák, konateľ Poľno SME.

„Považujeme za mimoriadne dôležité vlastníctvo pôdy slovenskými subjektami, či už právnickými alebo fyzickými osobami, kde je väčší predpoklad, že výsledky hospodárenia, ale i druhá úloha poľnohospodárstva – tvorba krajiny – bude mať väčšiu šancu na realizáciu. Ďalej si treba uvedomiť skutočnosť, že civilizačný vývoj spôsobuje kontinuálny rast ceny pôdy, a teda je ideálne stať sa vlastníkom pôdy čo najskôr,“ dodal M. Červenka.

Skupovanie pôdy zahraničnými vlastníkmi si všíma aj SPPK. Žiaľ, neexistujú oficiálne štatistiky, koľko percent slovenskej pôdy kúpili.

„Vychádzame len z odhadov v rámci jednotlivých regiónov, že pravdepodobne už viac ako 100-tisíc ha pôdy nakúpili cudzí štátni príslušníci. Dostávajú sa k nám najmä Dáni, Nemci, Česi, Taliani, Maďari, ale aj podnikatelia z Rakúska, Veľkej Británie či dokonca Číny. Presadzujú sa najmä v živočíšnej výrobe, v chove hovädzieho dobytka či ošípaných, kde prevádzkujú mnohopočetné chovy zvierat,“ dodala J. Holéciová z SPPK.

Ako sa predávalo za Fica, tak sa bude aj naďalej

Exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon nie je so súčasnou formou zákona vôbec spokojný. Ľ. Jahnátek ho podľa jeho slov nastavil nesprávne. Neprináša podľa neho žiadny želaný efekt, zákon ju zároveň znehodnocuje pre jednotlivých malých vlastníkov na území SR, ktorých je viac ako 2,5 milióna – nemôžu pôdu predať, komu chcú, ale len tomu, komu to zákon umožní. To však nijako nezabráni špekulatívnemu rozpredaju pôdy do zahraničia.

„Podnik, ktorý hospodári na takejto pôde, si ju za lacno môže kúpiť a potom ju previesť na zahraničných kupujúcich – tí kúpia nie pôdu, ale obchodný podiel spoločnosti. Odkedy takýto zákon Ľ. Jahnátek zaviedol, odvtedy sa do rúk zahraničných investorov dostalo niekoľkonásobne viac hektárov pôdy,“ povedal pre TREND.sk exminister Z. Simon.

Právnická osoba s pôdou môže tak predať svoj podiel, s ktorým zahraničný investor získa aj pôdu. Zákon z dielne Ľ. Jahnátka je voči tomuto bezzubý a zrušenie ochrannej desaťročnej lehoty nič v tomto procese nerieši.

Zákon by sme si mali, tvrdí P. Baco, nastaviť tak, aby existovalo prednostné právo na kúpu pôdy štátom, prípadne delegovanie príslušných efektívnych kompetencií na miestnu a regionálnu samosprávu, podobne ako napríklad v Rakúsku či vo Francúzku. Toto si napríklad v zahraničí štáty vyhradzujú, naši zákonodarcovia pri prijímaní zákona alebo jeho dnešnom fungovaní v dostatočnej miere takúto reguláciu nevyužívajú.

Existujú však aj ďalšie cesty, ako Slovensko prichádza o úrodnú poľnohospodársku pôdu. Na takej sa napríklad stavia fabrika Jaguar-Land Rover.