Od 1. mája 2011 platia v Rakúsku pre občanov väčšiny nových členských štátov rovnaké pravidlá ako pre ostatných občanov EÚ zo "starých" členských štátov, napríklad Nemcov alebo Talianov. Pracovné povolenie na rakúsky trh práce už nie je potrebné.

Do mája platili prechodné opatrenia, ktoré znamenali obmedzenia pre voľný pohyb pracovníkov. Teda v tomto prípade práva pracovníka z inej členskej krajiny EÚ vykonávať závislú pracovnú činnosť za rovnakých podmienok ako domáci pracovníci. Podobne sa obmedzenia vzťahovali na voľný pohyb služieb s dočasným vysielaním pracovníkov – čiže práva samostatne zárobkovo činných osôb z iných štátov EÚ dočasne vykonávať v Rakúsku činnosti na základe živnostenského oprávnenia, podnikateľskej činnosti a výkonu slobodného povolania, bez nutnosti založenia organizačnej zložky na mieste vykonávania činnosti.

Počínajúc májom všetky tieto obmedzenia odpadávajú a rakúski zamestnávatelia nepotrebujú pre pracovníkov z nových členských krajín EÚ vybavovať pracovné povolenie z úradu práce. Pre občanov nových členských štátov EÚ platia po ukončení prechodného obdobia tie isté podmienky ako pre ostatných občanov "starých" členských štátov EÚ.

Vysielanie pracovníkov

Firmy z nových členských štátov EÚ sa okrem toho od 1. mája 2011 môžu neobmedzene spolupodieľať na projektoch v Rakúsku. Podnikateľ so sídlom v "novom" členskom štáte EÚ využíva voľný pohyb služieb ako každý podnikateľ v rámci EÚ a môže vysielať svojich vlastných zamestnancov do Rakúska. Nepotrebuje na to ani potvrdenie o vyslaní zamestnanca, ani pracovné povolenie.

Pracovné povolenia boli doteraz potrebné v takzvaných citlivých odvetviach služieb, ako je predovšetkým stavebníctvo, čistiace a upratovacie služby alebo sociálne služby. Od 1. mája 2011 žiadne obmedzenia týkajúce sa vysielanie pracovníkov v citlivých odvetviach už neplatia. Tým pádom je od mája poskytovanie služieb v citlivých odvetviach možné aj bez povolenia vyslania respektíve pracovného povolenia.

Uplynutie prechodných opatrení však neznamená, že pri vysielaní zamestnancov v rámci EÚ nie je potrebné dodržanie formálnych požiadaviek. V rámci vnútorného trhu EÚ platí smernica EÚ o vysielaní pracovníkov (smernica 96/71/ ES), ktorá určuje, že vyslaný zamestnanec z inej členskej krajiny EÚ musí byť zamestnaný v súlade s kogentnými ustanoveniami rakúskeho pracovného práva a právnymi predpismi týkajúcimi sa minimálnej mzdy a pracovných podmienok a takisto sociálneho zabezpečenia podľa Nariadenia (ES) č. 883/2004.

Od 1. mája 2011 sa na občanov nových členských štátov EÚ neaplikujú ustanovenia zákona o zamestnávaní cudzincov (Ausländerbeschäftigungsgesetz). Využíva sa ale smernica určujúca vysielanie pracovníkov a pracovné podmienky. Z toho vyplýva, že podnik z vysielajúceho štátu musí zabezpečiť, aby boli dodržané pracovné podmienky príslušného členského štátu, v ktorom bude vykonaná práca. V rakúskych vnútroštátnych právnych predpisoch je táto podmienka zakotvená v zákone o prispôsobení pracovnej zmluvy (Arbeitsvertragsrechtsanpassungsgesetz). Rakúske predpisy týkajúce sa odmeňovania, dovoleniek a pracovného času musia byť zohľadnené aj po 1. máji. Zamestnávateľ a jeho zadávateľ spoločne a bez rozdielu ručia za chránené mzdové nároky.

Montážne privilégium

Z dodržiavania predpisov týkajúcich sa odmeňovania, pracovného voľna a pracovného času sú vyňatí tí pracovníci, ktorí sú vyslaní krátkodobo v spojení s montážnymi prácami, údržbou a opravami v súvislosti s dodaním zariadení alebo ich uvedením do prevádzky. V tomto prípade sa rakúske kolektívne odmeňovacie predpisy neuplatňujú. Podmienkou je, že práce v Rakúsku nepresiahnu obdobie troch mesiacov. Predpisy o voľných dňoch neplatia, pokiaľ tieto práce neprekročia osem dní ("montážne privilégium").

Takzvané "montážne privilégium" sa nevzťahuje na stavebné práce, kde sa na pracovníkov aplikujú rakúske predpisy, a to od prvého dňa zamestnania v Rakúsku.

Ohlasovacia povinnosť

Aj napriek zrušeniu obmedzení pre zamestnávateľov z iných členských štátov EÚ musia títo zamestnávatelia splniť ohlasovaciu povinnosť a nahlásiť zamestnaných pracovníkov, ktorých vyslali na uskutočnenie výkonu práce do Rakúska, najneskôr jeden týždeň pred spustením práce Centrálnej koordinačnej jednotke pre kontrolu nelegálneho zamestnávania (Zentrale Koordinationsstelle für die Kontrolle der illegalen Beschäftigung) podľa Zákona o zamestnávaní cudzincov a Zákona o prispôsobení pracovnej zmluvy spolkového ministerstva financií. Odpis oznámenia musia doručiť splnomocnencovi.

Sociálne poistenie

V oblasti sociálnych dávok a príspevkov je relevantné nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia pre pracovníkov a ich rodinných príslušníkov pohybujúcich sa v rámci spoločenstva. Pracovníci podliehajú pôsobnosti tohto nariadenia podľa právnych predpisov jedného členského štátu. Osoba, ktorá na území členského štátu vykonáva závislú pracovnú činnosť, sa riadi zákonmi tohto štátu, a to aj vtedy, keď má trvalé bydlisko na území iného členského štátu, alebo jej zamestnávateľ, alebo spoločnosť, ktorá ju zamestnáva, má trvalé bydlisko či sídlo na území iného členského štátu.

Nariadenie zahŕňa osobitné pravidlo, podľa ktorého osoba, ktorá je na území členského štátu zamestnaná podnikom, v ktorom je zvyčajne zamestnaná, a vykonáva závislú činnosť a podnik ju na jeho účet vyšle vykonať túto činnosť na územie iného členského štátu, tak táto osoba aj naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu, za predpokladu, že predpokladaná doba trvania tejto činnosti nepresahuje 24 mesiacov a osobu, ktorá bola vyslaná, nenahradí iná osoba, pre ktorú táto doba uplynula. Predchádzajúce nariadenie stanovovalo obdobie vyslania na 12 mesiacov, ktoré však bolo možné predĺžiť o ďalších 12 mesiacov. Podľa nového nariadenia je však doba vyslania od začiatku stanovená na až dvadsaťštyri mesiacov, jeho predĺženie však už nie je možné.

Pobočka

Občania členských štátov EÚ majú právo vstupu, pobytu a usadenia sa na území členských štátov až na tri mesiace bez ohľadu na vykonávanie hospodárskej činnosti. Pokiaľ sa chce občan EÚ usadiť po uplynutí tohto obdobia, je to na základe voľného pohybu osôb v rámci EÚ tiež možné, treba však splniť ešte niektoré podmienky členských štátov, ktoré sú odlišné.  V Rakúsku musí osoba buď (i) byť zamestnancom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, alebo (ii) absolvovať vzdelanie v rakúskej vzdelávacej inštitúcii a mať primerané finančné prostriedky a nemocenské poistenie, alebo (iii) všeobecne mať k dispozícii dostatočné finančné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov.

Na pobyt v Rakúsku dlhší ako tri mesiace sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť, pobyt sa musí nahlásiť v priebehu prvého ďalšieho mesiaca zdržania na území Rakúska migračnému úradu (osvedčenie o registrácii). Ďalej je dôležité poznamenať, že v Rakúsku sú všetky osoby (štátni občania, občania EÚ a občania tretích štátov) povinní splniť si ohlasovaciu povinnosť na základe Zákona o hlásení pobytu (Meldegesetz).

Živnostenské oprávnenie

Živnosť v Rakúsku môže byť v zásade vykonávaná len na základe zodpovedajúceho živnostenského oprávnenia. Rakúsky živnostenský poriadok rozlišuje ohlasovacie a koncesované živnosti. Živnostenské oprávnenie musí byť preukázané výpisom zo živnostenského registra. Plánované vykonávanie živnosti musí byť ohlásené miestne príslušnému živnostenskému úradu. Živnostenský úrad zapíše žiadateľa do živnostenského registra a vydá osvedčenie o zápise výpisom zo živnostenského registra. Pri koncesovaných živnostiach, ako je napríklad výkon stavebného dozoru, musí byť pri zápise živnosti priložený aj doklad o odbornej spôsobilosti. Pri niektorých koncesovaných živnostiach sa vyžaduje aj splnenie osobitnej podmienky, a tou je spoľahlivosť žiadateľa, takže živnosť je možné vykonávať až po tom, ako bude aj táto podmienka právoplatne zistená.

Spolkový minister hospodárstva a práce určuje nariadením pre každú koncesovanú živnosť, ktoré doklady sú podmienkou jej výkonu a čo musí byť v každom prípade splnené vzhľadom na požadovanú odbornú spôsobilosť. Aby občan EÚ mohol byť oprávnený na výkon koncesovanej živnosti v Rakúsku, je potrebné, aby sa preukázal predmetným potvrdením alebo dokladom o rovnocennosti. To platí tiež, ak sa zakladá živnostenské oprávnenie v Rakúsku, rovnako ako aj pri cezhraničnom voľnom pohybe služieb. Žiadosť o potvrdenie alebo uznanie rovnocennosti je potrebné vyžiadať si na spolkovom ministerstva hospodárstva, rodiny a mládeže.

Autor je advokát spoločnosti Nemetschke Huber Koloseus

Ilustračné foto na titulke - Flickr.com