Hoci sa klimatológovia, vedci a politici plne nezhodujú v otázkach globálneho opeľovania, urýchľujú arktické štáty plány na splavovanie Severného ľadového oceánu a načieranie do pokladnice arktického surovinového bohatstva. Nové ťažobné a navigačné príležitosti nechce premeškať ani nastupujúca svetová veľmoc Čína.
O rok narastie jej HDP o desať percent a jej apetít po surovinách a zdrojoch energie ešte viac. Pod hladinou Severného ľadového oceánu leží možno až 25 percent svetových zásob zemného plynu a 15 percent ropy. Preto sa v Arktíde pretínajú hospodárske záujmy krajín Arktickej rady s geopolitickými plánmi veľmocí. Spor vnútri arktickej osmičky (Dánsko, Fínsko, Švédsko, Nórsko, Island, Rusko, Kanada a USA) na pôde Arktickej rady i OSN sa vlečie už roky.
Do rokovaní sa cíti byť povolaná hovoriť Európska únia a Severoatlantická aliancia. Nepopierajú územnú prevahu a z nej plynúce ťažobné práva Ruska na väčšinu zdrojov, no vedú s ním právne súboje o vymedzenie pobrežného šelfu.
Ťahajú však za kratší koniec, pretože sa nezomkli do šíku. Bráni im v tom vnútorná diferencovanosť. Tú najnovšie zvýraznilo Grónsko vybavené od júna 2009 zvrchovaným právom rozhodovať v rámci príslušnosti k Dánsku o svojich prírodných zdrojoch. Sváry o vlastníctvo rôznych úsekov arktického šelfu komplikujú vzťahy medzi Kanadou a Dánskom, USA a Kanadou a idyla nevládne ani v škandinávskom tábore.
Držiac sa odvekého pravidla Rozdeľuj a panuj, uprednostňuje Rusko voči susedom bilaterálny formát rokovaní. Dlho sa zdalo, že rozvážnych Škandinávcov nerozštiepi. Ale stalo sa. V apríli 2010 ustúpilo Nórsko a podpísalo s Ruskou federáciou zmluvu o delimitácii spoločnej hranice v Barentsovom mori. V polovici septembra ju obe krajiny v Moskve parafovali. Sporné územie veľké 175-tisíc štvorcových kilometrov si rozdelia na polovicu a môžu v ňom rozbehnúť hospodársku činnosti sami, bilaterálne i s tretími stranami.
Uprednostnenie diplomacie nad konfrontáciou ukazuje zahraničným investorom oteplenie klímy v regióne. Obrazne i doslovne. Náklady na ťažbu surovín na nehostinnom polárnom severe sú enormné. Globálna finančná kríza 2008/2009 oslabila prílev zahraničného kapitálu, najmä západného. Nórsko síce má tučné investičné fondy a nórsky koncern Statoil je energetickým obrom, ale dobývanie arktického prírodného bohatstva sa bez podpory zo zahraničia nezaobíde. Vlastnými silami si nevystačia ani veľké ruské energetické koncerny Gazprom, Rosnefť a Lukoil.
Zaváhanie západných investorov využila Čína, ktorá vstupuje do Arktídy ako vítaný a nie vnucujúci sa partner. Vďaka štedrým investíciám a úverom by mohla už v roku 2011 získať postavenie stáleho pozorovateľa pri Arktickej rade. Požiadala oň v apríli 2009 a zaradili ju spolu s Európskou úniou, Japonskom, Talianskom a Južnou Kóreou do skupiny tzv. ad hoc pozorovateľov. Rada rozhodne v apríli 2011, či a koho povýši na stáleho pozorovateľa. Takými už sú Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Holandsko, Poľsko a Španielsko. Sotva bude možné obrátiť sa k štedrej Číne chrbtom, keď do Nórska, Islandu a Ruska prúdia jej peniaze. Pribratím Číny, Japonska a Južnej Kórey by museli debaty Rady o hospodárskom rozvoji Arktídy zohľadňovať potreby silných ázijských ekonomík.
Tie si v októbri 2010 úspešne vyskúšali využitie Severného ľadového oceána na skrátenie plavby medzi pobrežím severného Ruska a východnej Číny. Nóvum je skutočnosť, že ruskú loď Mončegorsk nemusel sprevádzať ľadoborec. Tradičná trasa okolo severnej Európy, cez Suezský prieplav a okolo južnej Ázie trvá čínskym nákladným lodiam vyše dvoch mesiacov. Arktickou severnou cestou zaberie plavba zo severoruských prístavov do Číny iba tri týždne. Do Japonska a Južnej Kórey ešte menej. Náklady na prepravu tovarov z východnej Ázie do Ruska a ruských surovín opačným smerom citeľne poklesnú. Ruskej spoločnosti Rosatomflot sa množia na rok 2011 objednávky na sprevádzanie tankerov po severnej trase.
Iní ázijskí prepravcovia si vyskúšajú plavbu z Čínskeho mora celou Severnou cestou až po severné Nórsko. Plavebné podmienky okolo nórskeho pobrežia mapoval v októbri 2010 čínsky ľadoborec Zuelong. Oslo si spoluprácu s Čínou pochvaľuje a chce ju v roku 2011 rozšíriť. Na Peking nedá dopustiť ani Island. Čína vlani poskytla zadlženému ostrovnému štátu finančnú injekciu a Reykjavík sa k nej na jarnom zasadaní Arktickej rady určite neotočí chrbtom.
Rok 2011 bude zrejme skúšobným rokom splavovania Severného ľadového oceánu a stanovenia optimálnych navigačných trás do východoázijských prístavov. Zároveň stúpnu ázijské investície do ruských arktických prírodných zdrojov. K radosti Moskvy aj do severoruských prístavov a do ruskej arktickej navigačnej siete. Má to však háčik. Nesmú sa splniť katastrofické predpovede poľských meteorológov o rekordne chladnej zime 2010/2011.
Autor je spolupracovník TRENDU.
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
