Ako sa Počiatek zaľúbil do drahého obchvatu Bratislavy a čo robí mekáč, aby opäť chutil

Vážení čitatelia,

témou týždňa v tomto čísle sú diaľnice okolo Bratislavy. Len zdanlivo ide o lokálnu tému. Tento 59-kilometrový diaľničný projekt je totiž zatiaľ najdrahší v histórii Slovenska, drahší ako z finančného hľadiska kritizovaná R1. A prečo? Minister Počiatek vyzerá byť zaľúbený do drahej diaľnice. Argumentom má byť, že obchvat a rýchlostná cesta, ak budú stavané cez projekt PPP, možno stavať už o rok, kým na štátne financovanie by si musel štát najskôr roky šetriť. A Bratislave hrozí dopravný kolaps. Moji kolegovia sa detailne pozreli na všetky argumenty, ktoré rozhodnutie tlačia smerom k PPP a upozorňujú, prečo drahá diaľnica nakoniec nemusí pomôcť ani mestu.

Grécky tandem premiéra Tsiprasa a nekonformného financministra Varufakisa sa snaží získať pre krajinu ústupky, ktoré pred voľbami víťazná strana Syriza prisľúbila voličom. Chcú ukončiť drastickú úspornú diétu, zvýšiť minimálnu mzdu, doplniť počty úradníkov a zároveň aj skresať štátny dlh. Európska únia však ustupovať nemieni, pretože Grécko otvára Pandorinu skrinku. Kompromis by mohol povzbudiť voličov podobne radikálnych strán v Španielsku, Portugalsku či Írsku, ktoré by tiež chceli výhodnejšie podmienky.

Duálne vzdelávanie je v posledných rokoch téma, na ktorú tlačia najmä zamestnávatelia. Zistili totiž, že doterajšia kritika tradičného školského systému im problém nevyrieši. Po posledných voľbách rozhýbali ministerstvo školstva a v týchto dňoch je návrh zákona o duálnom vzdelávaní v parlamente. Od nového školského roka by mal platiť. Škola vo firme má znova zatraktívniť remeslá, firmy na seba prevezmú praktické vyučovanie, časť nákladov im budú kryť daňové úľavy, študenti budú dostávať nejaké tie eurá. Znie to idylicky? Prečítajte si, ako to doteraz fungovalo v niektorých školách, ktoré už duálne vzdelávanie zaviedli a čo všetko nový systém prináša.

Je to, žiaľ, už takmer klasika. Ak sa na Slovensku premrhajú alebo rozkradnú peniaze zo štátneho rozpočtu, nikto za to nie je zodpovedný. Je to tak aj v prípade výstavby závodu na výrobu vakcín pri Malackách, na ktorú TREND upozornil už v roku 2012. Budova stojí a chátra, ale vakcínu z jej produkcie nikdy nikto neuvidí. O koľko peňazí prídu daňoví poplatníci po výroku Generálnej prokuratúry, že k trestnému činu nedošlo, píšeme v článku Bodka za kauzou vekcináreň: pykať nebude nikto.

Ak platí všeobecné povedomie, že ruské embargo príliš nezasiahlo slovenské firmy, nájdu sa aj výnimky. Rimavskosobotská mliekareň Gemermilk mala z Ruska až 60 percent tržieb, kým tam exportovala sušené mlieko. Potom to prišlo a Ľubomír Úžik, majiteľ mliekarní, musel po zablokovaní východného trhu bleskovo hľadať nových zákazníkov, aby Gemermilk ruské embargo neudusilo. Prečítajte si jeho príbeh o manažérskej nezlomnosti.

Najhorší za posledné desaťročia bol uplynulý hospodársky rok aj pre gigantický McDonald’s. Klesli mu tržby aj zisk, ubudli zákazníci. Na to naozaj nebol zvyknutý. Globálny fastfoodový reťazec ale rýchlo zareagoval, na čelo dosadzuje Brita Steva Eastbrooka, ktorému to na Ostrovoch ešte ako-tak išlo. Nový šéf mieni výrazne inovovať sortiment ponúkaných jedál a technologickými i marketingovými novinkami chce osloviť mladšie ročníky. Na vylepšenie reštaurácií vynaloží reťazec tento rok miliardu dolárov. Aby mekáč opäť chutil.

Podielové fondy dokázali vlani investorom výrazne zarobiť, ale len tým odvážnym, čo evidentne nie je národná črta našincov. Slováci radšej berú nulu. V dvadsiatke najziskovejších fondov mali totiž slovenskí investori vložených len 0,6 percenta kapitálu. Naopak najviac využívané fondy im v priemere zarobili za celý rok menej ako jedno percento.

Venujeme sa aj pokračujúcemu príbehu súkromných dôchodkov a zhovárame sa so staronovým šéfom poisťovne Generali Romanom Jurášom. Dôchodky sme chceli vyplácať od začiatku, tvrdí. Hovorí aj o možnostiach rastu, ktoré ponúka slovenský poistný trh a o zámeroch trhovej trojky po tom, čo Generali spojila svoje poisťovne na Slovensku pod jednu strechu. Prečítajte si rozhovor Trhový podiel nás veľmi netrápi.

Sme radi, že nás čítate a bude nám cťou, keď TREND odporučíte alebo predplatíte aj vašim kolegom alebo známym. Predplatitelia TRENDU sú v našich očiach členmi privilegovaného klubu, výrazne šetria peniaze (namiesto 2,20 platia len 1,44 eur za číslo), majú k dispozícii úplný archív na webe a printové vydanie na stiahnutie už od stredy popoludnia - deň pred oficiálnym vydaním. Takisto majú TREND vždy so sebou v tablete alebo mobile prostredníctvom našich aplikácií pre iOS a Android.

Ďakujeme. Vaše podnety, tipy ale aj konštruktívnu kritiku pozorne čítam na [email protected].