Ako Ódorov odchod do NBS zapadá do Kažimírovho plánu

Ako spoluautor reformy Hodnota za peniaze mal svojimi osobnostnými aj profesionálnymi schopnosťami významne pomôcť tomuto projektu. Nebola to špekulácia. Čakalo sa len na to, aby sa na jeho miesto v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť našla adekvátna náhrada a nie nevýrazný človek do počtu, ako je to v prípade jeho kolegyne z Rady, Anetty Čaplánovej.

Skutočnosť, že sa menia „narýchlo“ plány, čo-to napovedá o možnej budúcnosti samotného ministra. Ale pekne po poriadku.

Prvý scenár

Je nespochybniteľný fakt, že ekonóm Ódor bude Kažimírovým analytikom veľmi chýbať. Šéf Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš, ktorý je rovnako spoluautor projektu, si jeho príchod na rezort vypýtal takto pred rokom. Minister s tým nemal problém aj napriek tomu, že dosluhujúci člen rozpočtovej rady bol dlhodobo hlavným vecným kritikom spôsobu, ako P. Kažimír narába s verejnými financiami.

Ľ. Ódor je skutočný rozpočtový jastrab. Zaslúžil sa o všetky kľúčové opatrenia, ktoré štandardizovali tvorbu štátneho rozpočtu a pomohli nastaviť brzdy pre bezbrehé zadlžovanie politikov. Jeho pobyt v kancelárii na Štefanovičovej by zvýšil kredit ministerstva, jeho politického vedenia, nehovoriac o reforme, s ktorou má nemálo koaličných ministrov problém vždy vtedy, keď sa kritické hodnotenia a analýzy týkajú priamo ich rezortov.

Napokon, potvrdila to aj letná diskusia TRENDU o dlhovej brzde, kde obhajoba škodlivej investičnej výnimky na výstavbu diaľnic z úst štátneho tajomníka Viktora Stromčeka vyznela popri argumentoch Ľ. Ódora smiešne.

Väčší pes alebo lepšie miesto

No skúsme zostať realistami. Post viceguvernéra NBS sa nedá porovnať s poradcovaním na ministerstve financií bez toho, aby sme funkciu poradcu nedajbože znevažovali. Bez ohľadu na to, ako je reforma hodnota za peniaze dôležitá a potrebná pre efektívnejšie narábanie s peniazmi daňových poplatníkov, nominácia Ľ. Ódora na čelo centrálnej banky je dobrou správou z viacerých dôvodov.

Prvým úplne základným je, že ide o posilnenie dôležitej inštitúcie. Jej sila a vplyv sa síce dlhodobo zaznáva, ale nie kvôli tomu, že by mala nedostatok kompetencií po tom, čo krajina prešla na euro. Problém je skôr v nedostatku ambícií a záujmu konkrétnych členov vedenia.

Druhý dôvod súvisí priamo s tým prvým: takto majú vyzerať nominácie do štátnych a verejných inštitúcii, ak chceme, aby si plnili účel, pre ktorý vznikli.

Nakoniec, že Ľ. Ódor nebude priamou súčasťou výkonnej časti reformy, neznamená, že by mala skončiť. Nie, stále platí, že projekt je rozbehnutý a má vysokú podporu verejnosti aj mnohých politikov. Do veľkej miery závisí teda aj od samotných úradníkov, ako s touto podporou naložia.

Súčasť plánu

Politicky zaujímavejšia je však otázka, čo tým sleduje minister financií. Očakávať, že sa chcel elegantne zbaviť možného kritika, ktorý by sedel vedľa v kancelárii, je nezmysel. Naopak.

Nie je tajomstvom, že P. Kažimír, nie je spokojný so smerom