Možno sa to bude zdať z pohľadu slovenskej reality smiešne, ale britská vláda nie je spokojná s kvalitou vysokých škol v krajine. Ministerstvo školstva preto pripravilo reformu, ktorá by mala zabezpečiť konkurenciu medzi univerzitami, a to jednoduchším zapojením firiem.

Firmy už dnes priamo konkurujú štátnym vysokým školám, keď si zakladajú vlastné vysoké školy. Tie prispôsobujú vlastným potrebám a ponúkajú odbory, ktoré firmy potrebujú. Teraz ich čaká pozitívna zmena. Britská vláda v reforme plánuje, aby súkromné spoločnosti mohli nielen vzdelávať, ale aj vydávať absolventom univerzitné tituly.

Na povolenie ministerstva už nebudú musieť čakať školy desaťročia, ale udeľovať ich budú môcť hneď prvým absolventom. Britská vláda si uvedomuje z toho plynúce riziko, že niektoré nové súkromné školy budú len experimentovať. Sľubuje preto lepšiu a detailnejšiu kontrolu ich fungovania. Liberalizácia vstupu nových hráčov by mala podľa vlády pozitívne motivovať aj štátne univerzity k inováciám. 

O súkromné školy je obrovský záujem

Reforma je podľa denníka The Guardian istý „znak frustrácie (ministerstva) voči skostnatenosti univerzít“, ktoré sa zasekli v čase a naďalej ponúkajú často len konvenčné vysokoškolské tituly, pričom často vyberajú od študentov najvyššie možné školné, teda 9-tisíc libier ročne. 

„Naše univerzity sú motorom hospodárskeho rastu a sociálnej mobility, ale ak chceme zostať konkurencieschopní a zabezpečiť kvalitné vzdelávanie, ktoré je otvorené pre všetkých, nemôžeme ostať stáť,“povedal podľa BBC minister školstva Jo Johnson.

Ministerstvo je presvedčené, že keď uľahčí vstup na trh vysokých škôl aj súkromných hráčom, pomôže kvalite výučby aj na štátnych univerzitách, zlepší ekonomiku a rozšíri šance na vzdelávanie pre všetkých.

Jednou zo súkromných „univerzít“ je napríklad UCFB, ktorá vzdeláva študentov na štadióne Wembley. Súkromná univerzita bola založená ešte v roku 2011. Škola ponúka rôzne odbory týkajúce sa financií futbalových mužstiev alebo medzinárodného futbalového biznisu. Kým pred piatimi rokmi škola prijala 50 študentov, budúci rok je jej cieľom prijať tisícku.

Každý študent pritom zaplatí školné vo výške 6-tisíc  9-tisíc libier, ale odmenou mu je údajne vysoké uplatnenie na trhu práce - 91 percent absolventov si našlo prácu do pol roka alebo pokračovalo ďalej v štúdiu na inej škole, tvrdí týždenník The Economist

O tieto školy, ktoré boli podobne ako v USA, založené s cieľom zisku (známe sú aj pod názvom for-profit providers alebo challenger institutions), je veľký záujem. Síce nedostávajú priamu finančnú podporu od štátu, ten ich ale nepriamo predsa len dotuje. Približne 140 takýchto univerzít môže poskytnúť študentom štipendiá, ktoré sú financované zo štátnej kasy. Kým v prípade štátnych univerzít ide o maximálnu sumu 9-tisíc libier, v prípade súkromných univerzít je suma ohraničená na 6-tisíc libier, čo je aj maximálna výška školného.

Minulý školský rok cez štipendiá do privátnych univerzít pretieklo vyše 534 miliónov libier, čo sú štyri percentá z vyčleneného balíka.

Ak prejde návrh ministerstva na udeľovanie diplomov, dá sa očakávať, že na trh prídu noví hráči. Dnešná situácia nie je pre všetkých ružová - len osem súkromných univerzít môže s povolením ministerstva vydávať vlastné tituly, zvyšné for-profit univerzity vydávajú alternatívne certifikáty. To by sa malo zmeniť.

Nové súkromné univerzity budú môcť vydávať bakalárske tituly po troch rokoch a vysokoškolské tituly po siedmich rokoch namiesto deviatich rokov, tvrdí denník The Financial Times. Inými slovami, diplomy budú môcť vydať hneď prvým absolventom a nebudú musieť čakať, kým sa univerzita zabehne a splní prísne požiadavky.

Dnešný systém bol veľmi striktný a vyžadoval aj desaťročia fungovania privátnej univerzity, aby dostala povolenie vydávať vysokoškolské diplomy. 

Očakáva sa, že prídu noví hráči

Klasické štátne školy varujú, že prílevom nových hráčov sa môže naopak znížiť kvalita štúdia. „Je dôležité, aby všetci noví poskytovatelia vyššieho vzdelania, ktorí udeľujú tituly alebo sa nazývajú univerzitami, splnili rovnako vysoké štandardy,“ povedala prezidentka britských univerzít Julia Goodfellow. Šéfka vysokoškolských odborov Sally Hunt dokonca tvrdí, že for-profit univerzity sú pre školský systém nebezpečné.

Britská vláda ale sľubuje, že súčasťou reformy je prísnejšie dozerať na fungovanie nových hráčov, vyžadovať od nich detailné informácie o fungovaní a uplatňovaní absolventov.

Na ochranu študentov ministerstvo založí aj novú inštitúciu: Úrad pre študentov. Ten bude pôsobiť ako „klasický regulátor trhu“, bude podporovať hospodársku súťaž a dohľad nad finančnou stabilitou v odvetví. Regulátor bude zabezpečovať hlavne ochranu študentov, ak univerzita odbor zruší.

Najlepšie súkromné školy budú môcť navyše ponúkať štipendiá v plnej výške 9-tisíc libier, čo môže byť v tvrdej konkurencii marketingová výhoda. 

Vláda sa opiera o teóriu, že súkromní poskytovatelia sú efektívnejší a ponúkajú lepšie a inovatívnejšie služby, ktoré sú šité na mieru zamestnávateľov. Podporovatelia návrhu argumentujú, že súkromní poskytovatelia sú menej zaťažení byrokraciou, a preto sú schopní sa lepšie prispôsobovať meniacim sa potrebám študentov.

Niektoré zo súkromných škôl ponúkajú rôzne dĺžky kurzu a nové metódy výučby. Vláda preto dúfa, že súkromní poskytovatelia dotlačia nepriamo k zmenám aj štátne školy. 

Biznis na dlh

For-profit univerzity sú na druhej strane biznis a ide pri nich predovšetkým o marketing. V Británii sa vyrojili predovšetkým po roku 2012, keď im vláda zvýšila maximálne štipendium z 3 375 na 6 000 libier. Týždenník The Economist tvrdí, že v tomto období došlo k obrovským prílevom nových študentov. Kým v roku 2010 študovalo na súkromných vysokých školách 6 500 študentov, o tri roky neskôr to bolo osemkrát viac: 53-tisíc.

Pred dvoma rokmi sa vykonal audit a zistilo sa, že na súkromné školy sa dostali aj študenti, ktorí tam nemali čo robiť. Príkladom boli študenti zo zahraničia, ktorí nespĺňali požiadavky na štipendium. Školy pritom nemali problém zobrať aj študentov, ktorí na to kvalitou nemali - zaplatili predsa školné 6-tisíc libier.

V školskom roku 2012/2013 sa inšpekciou tiež zistilo, že 18 vysokých škôl s najvyšším podielom študentov, ktorí nedokončili školu, bolo všetko súkromných. Podiel vyhodených študentov v prípade týchto škôl bol 20 percent, päťkrát vyšší ako na bežných univerzitách. Toto číslo je totožné s podielom študentov, o ktorých inšpekcia nenašla žiadne dôkazy, že po prijatí robili na škole skúšky.

Audit zistil, že práve táto sorta približne troch tisíc ľudí požiadala zároveň o lacné študentské pôžičky na financovanie štúdia. Asi tisícka z nich bola z Bulharska a Rumunska a šlo zrejme o podvodníkov. Na pôžičkách si zobrali 5,4 milióna libier. 

Vláda preto ako reakciu zaviedla strop pre prijímanie nových študentov, drsnejšie skúšky na znalosť angličtiny a prísnejšie posudzovanie kvality kandidátov.

Neplatičov chcú trestať

Jedna z podstatných zmien reformy sa týka štátnych univerzít. Študenti sa budú musieť pripraviť od roku 2017 na mierne zvyšovanie školného. Maximálne školné 9 000 libier si budú môcť každý rok upraviť o infláciu tie najlepšie štátne školy na základe vopred stanovených kritérií. Už dnes vychádzajú britskí študenti po škole s dlhom na krku vo výške 53-tisíc libier, v priemere dvakrát vyšším ako v USA, ktoré majú nastavený podobný systém.

Študent začne splácať pôžičku najskôr rok po ukončení štúdia, a to len v prípade, ak bude jeho ročný príjem vyšší ako stanovená hranica, približne 21-tisíc ročne. Z každej mesačnej výplaty si britská vláda zoberie deväť percent. Okrem objektívnej kritiky vysokého zadlženia a biznisu so vzdelaním, vláda rieši aj nesplácanie dlhov (prípadne ich ignorovanie).

Vláda preto vo februári varovala, že neplatičov bude prísnejšie stíhať. Minister školstva J. Johnson naznačil, že plánuje tvrdšie zakročiť hlavne voči dlžníkom zo zahraničia, ktorí sa evidentne zámerne vyhýbajú splácaniu dlhu, čím porušujú podmienky úveru, za ktorých im bol poskytnutý. Nie je preto vylúčené ani trestné stíhanie a snaha spolupracovať s inými krajinami na výmene informácií. 

Z 5,5 milióna evidovaných dlžníkov žije v zahraničí až 123-tisíc, ktorí dlžia 1,5 miliardy libier - 368 miliónov z toho sú dlžníci, na ktorých nemá platobná agentúra Student Loan Company vierohodný kontakt.