Ako sa môže Bratislava v doprave inšpirovať Štokholmom

V prednáške ste spomínali, že by mestá mali integrovať svoje inovácie. V Bratislave máme mestskú dopravnú aplikáciu, inú aplikáciu na zdieľanie bicyklov má firma Slovnaft a ďalšiu napríklad Uber. Mali by sa teda spojiť do jednej appky? A ako ich o tom presvedčiť?

Je veľmi zložité ich presvedčiť. Pritom technologicky to nie je žiaden problém. Ide o nový spôsob myslenia, ktorý musí byť podporovaný komerčným modelom. Súkromné firmy dokážu zdieľať svoje dáta a služby, ale musia vedieť, ako na tom dokážu zarobiť. Mesto musí byť iniciátorom, ktorý začne vyvíjať tieto komerčné modely aj pre súkromné firmy.

Takže mestá vyvinú digitálnu platformu a potom ju otvoria celému ekosystému v meste?

Nie je to také jednoduché, lebo mestá dopredu nevedia, ktoré modely budú žiadané. Napriek tomu musia investovať do infraštruktúry a spolupracovať s ekosystémom na vývoji komerčných modelov.

Viete mi uviesť príklad, kedy s takým niečím súkromné firmy a mestá súhlasili?

V tvorbe komerčných modelov najviac pokročil Dubaj. Zaviedli sme tam aplikácie na báze blockchain technológie, ktoré boli prospešné pre mesto, ale dali sa aj komercionalizovať. Jedna aplikácia riadi celý životný proces nákladných automobilov od ich výroby, cez údržbu, pokuty a predaj. To je prepojené na poisťovne, register áut či predajcov. Mestá zvyčajne prídu na to, ako získané dáta predávať.

Pozrime sa na príklad Bratislavy. Funguje tu už bikesharing, ale pod súkromnou firmou. Bolo by lepšie, keby ho spustilo mesto?

Mesto by mohlo vyvinúť digitálnu platformu (API), kde by bol aj bikesharing, a otvoriť to ostatným firmám. Zdieľanie bicyklov by bolo oveľa efektívnejšie, ak by bolo prepojené na MHD a iné služby mesta.

Spomínali ste, že mestá často inovujú zhora z pohľadu mesta a nie občana. Čo ste mali na mysli?

Keď sa pozrieme do minulosti, verejné obstarávanie vyzeralo tak, že mesto si nadiktovalo, akú infraštruktúru chce a ako ju chce integrovať. Minimálne sa pokrývalo to, ako má tento systém slúžiť ľuďom. Keď sme robili mýtny systém v Štokholme, tiež sa presne povedalo, aké zariadenia mesto potrebuje. Dnes sa to už tak nerobí. V súčasnosti sa skôr rieši to, aký problém má systém vyriešiť.

Čiže si mám predstaviť, že sa mesto malo pýtať ľudí, kde by si želali umiestniť mýtne stanice?

Istá interakcia tam bola, lebo mýtne systémy sú veľmi politicky citlivé. V Štokholme vybudovali mýtny systém, správne ho zintegrovali, a keď sa spustil do prevádzky, tak to malo jasný efekt. Ľudia videli, že autá z centra mesta ubudli. Pol roka po spustení systému sa konalo miestne referendum, kde sa ľudia rozhodli, že chcú systém zachovať.

Sú v Štokholme mýtne stanice niekde na predmestiach a pre toho, kto nechce ísť do centra, sú tam tiež záchytné parkoviská?