Snahy Washingtonu zablokovať prístup Číny k špičkovým technológiám sa sústredili len na dve miesta mimo USA: Tokio a Eindhoven, píšu noviny Financial Times. Malé holandské mesto, ktorého historické jadro bolo počas druhej svetovej vojny zničené, je domovom spoločnosti ASML. Tá vyrába najpokročilejšie stroje na výrobu kremíkových čipov na svete. Vďaka nim sú polovodiče používané vo všetkom, od smartfónov po rakety.
Technologický sektor Eindhovenu prilákal komisárov EÚ, ktorí ho pravidelne navštevujú v snahe pochopiť, ako sa miesto zasiahnuté priemyselným úpadkom na začiatku 90. rokov minulého storočia premenilo na regionálneho tigra, ktorý každoročne expanduje o osem percent. Tamojšie spoločnosti a akademici podajú ročne takmer 500 patentov na 100-tisíc obyvateľov, čo je jedna z najvyšších mier na svete. Štvrtina holandského súkromného sektora na výskum a vývoj, tri miliardy eur ročne, sa minie tu.
Veľká časť pochádza od ASML, najhodnotnejšej európskej polovodičovej spoločnosti s trhovou kapitalizáciou 250 miliárd eur. Signify, bývalá divízia osvetlenia Philips, výrobca čipov NXP a výrobca nákladných vozidiel DAF patria tiež medzi inovátorov so sídlom v Eindhovene. Jos Benschop, senior viceprezident ASML pre technológiu, povedal, že Eindhoven bol životne dôležitý pre rast spoločnosti vďaka jeho storočným skúsenostiam s výrobou špičkových technológií. „Máme tu veľa spoluprác. Pôsobíme globálne, ale blízkosť ľudí je taká dôležitá,“ povedal.
Jedinečné extrémne ultrafialové (EUV) litografické stroje spoločnosti by nemohli byť postavené bez VDL, miestnej rodinnej spoločnosti, ktorá sa zameriava na riešenie zložitých technických problémov. „Je veľmi ľahké vymyslieť. Je ťažké premeniť to na niečo, čo môžete skutočne vyrobiť.“ Najpokročilejšie stroje majú hodnotu približne 170 miliónov dolárov za kus a od roku 2019 ich export do Číny zakázala holandská vláda. Haag sa teraz dohodol s USA na obmedzení niektorých menej vyspelých strojov, podrobnosti však zatiaľ nezverejnil. Spoločnosť má stále nevybavené objednávky vo výške 40 miliárd eur a v meste najíma približne 250 ľudí mesačne, pričom zväčšuje svoju továreň, aby uspokojila dopyt.
Jedinečné holandské zložky
Príbeh transformácie Eindhovenu bol podobný príbehu startupu, ktorý začal na kuchynskom stole, pod záhradnými prístreškami a nevšednými vynálezcami, povedal Paul van Nunen, riaditeľ Brainport Development, regionálnej rozvojovej agentúry. Má však dve jedinečné holandské zložky: model vlády, ktorý spája politikov, spoločnosti a odbory, aby našli spoločné riešenia; a Philips, elektronický konglomerát, ktorý začal vyrábať žiarovky v Eindhovene v roku 1891. Van Nunenova kancelária v bývalom výskumnom areáli Philips má výhľad na dvor, kde ASML začínal ako spoločný podnik s ASMI, ďalším miestnym výrobcom čipových strojov, v chatrči v roku 1984.
Začiatkom 90. rokov veľkí zamestnávatelia ako Philips a DAF zatvárali továrne tvárou v tvár lacnej konkurencii z Ázie. Starosta Rein Welschen pozval k sebe domov šéfa miestneho združenia zamestnávateľov, technickú univerzitu a podnikateľov, aby prišli s plánom, ako sa brániť. Keď spoločnosť Philips v roku 2001 presunula svoje sídlo do Amsterdamu, verejný a súkromný sektor spolupracovali na zmene účelu laboratórií a udržali si zamestnancov. „Eindhoven dostal z tohto prestupu lepšiu ponuku,“ povedal P. van Nunen. „Keď som bol mladý, celá táto oblasť bola zakázanou zónou – mohli sa tam dostať iba zamestnanci spoločnosti Philips. Teraz je to miesto spolupráce.“ Ďalšou výskumnou základňou Philips sa stal High Tech kampus, kde sídli viac ako 260 spoločností vrátane TomTom, Siemens a Huawei.
Americký investičný fond Oaktree ho kúpil v auguste 2021. Spoločnosti tam vyvíjajú umelú inteligenciu, kvantovú výpočtovú techniku a fotoniku — mikročipy poháňané skôr svetlom ako elektrinou. „Toto je najinteligentnejší štvorcový kilometer na svete,“ povedal Johan Feenstra, výkonný riaditeľ spoločnosti Smart Photonics. Spoločnosť Smart Photonics získala od holandských investorov 38 miliónov eur a v súčasnosti zamestnáva takmer 150 ľudí z 30 krajín.
Jedinečný potenciál
Technologická univerzita v Eindhovene je jedným zo zdrojov náborov. Jej predstaviteľ Robert-Jan Smits uviedol, že inštitúcia verí v silu zapojenia študentov do praktických projektov, ako je napríklad najdlhší 3D vytlačený most na svete v Nijmegene. „Eindhoven je jedinečný. Ja, generálni riaditelia a politici, sa vidíme často. Na svojom bicykli sa dostanem do ASML, Philips a NXP okamžite,“ povedal R.-J. Smits. „Sme za región, s regiónom a za región. Našou úlohou nie je rozširovať ASML. Je to vytvoriť viac ASML.“ Región očakáva, že v nasledujúcom desaťročí vytvorí 70-tisíc pracovných miest a žiada vládne peniaze na zdvojnásobenie veľkosti univerzity.
Jeroen Dijsselbloem, starosta Eindhovenu, povedal, že jeho mesto má „jedinečný potenciál“, ak dostane vládnu hotovosť. Bývalý holandský minister financií dodal, že región by mal pritiahnuť podporu aj zo strany EÚ, keďže sa snaží obmedziť svoju závislosť od Číny a USA v oblasti technológií a investícií. „Ak hovoríme o strategickej autonómii pre Európu, Brusel si musí uvedomiť, že možností nie je až tak veľa. Jednou z možností je určite tento región.“