Zníženie lukratívnych dodávok ruského plynu na Západ je kľúčovou výzvou, ktorej čelia európski lídri v reakcii na útok Moskvy na Ukrajinu. Cieľom je vyčerpať vojnovú pokladnicu Kremľa, píše Politico.
„Moja krajina pred rokmi spravila rozhodnutie, ktoré nám dnes umožňuje bezbolestne pretrhnúť energetické väzby s týmto agresorom. Ak to dokážeme my, tak zvyšok Európy to dokáže tiež!“ napísal na Twitteri litovský prezident Gitanas Nauséda. Krajina takisto prestane kupovať ruskú ropu aj napriek tomu, že stále ostane zapojená do ruskej elektrizačnej sústavy.
Zásluhu má loď Independence
Litovská loď Independence, takzvaná plávajúca jednotka na uskladnenie a spätné splyňovanie skvapalneného zemného plynu (FSRU), by mohla ponúknuť užitočnú prípadovú štúdiu pre tých, ktorých cieľom je odkloniť sa od ruského plynu. Prepravná loď pumpuje LNG do plavidla, kde sa premení naspäť na plyn. Ten sa potom použije alebo uskladní.
Systémy FSRU sa dajú postaviť relatívne rýchlo – dĺžky projektu sa odhadujú na jeden až tri roky – a vo všeobecnosti si vyžadujú menej povolení než ich trvalý pozemný ekvivalent. Môžu sa v porovnaní s nimi ľahko premiestňovať z miesta na miesto a podľa potreby zamieňať za väčšie či menšie jednotky.
Čo je dôležité, takisto krajine umožňujú vybrať si, odkiaľ bude čerpať dodávky LNG. Litva v súčasnosti dováža veľké množstvo svojho skvapalneného zemného plynu z Nórska, USA a Kataru.
Projekty FSRU sa považujú za dobré riešenie pre menšie krajiny, akou je Litva, ktoré ročne spotrebovávajú približne dve až tri miliardy kubických metrov plynu.
Nemecko to bude mať ťažšie
Pre krajinu, akou je Nemecko, ktorá ročne potrebuje približne 90 miliárd kubických metrov, by takýto systém mohol byť užitočný ako súčasť riešení, ktoré by takisto zahŕňali plyn dovážaný potrubím z nórskych alebo holandských ložísk plynu, a aj ako súčasť opatrení na úsporu energie.
Nemecko, hnacia sila európskeho priemyslu, ročne vygeneruje približne 15 percent svojej elektrickej energie z plynu, pričom približne polovica tohto plynu pochádza z Ruska.
Nemecký minister pre klímu a hospodárstvo Robert Habeck sa vyjadril, že Nemecko sa bude vedieť bez ruského plynu zaobísť až v roku 2024, čím v kyjevských zákonodarcoch vyvolal pocity frustrácie.
„Kým bude Západ nakupovať ruský plyn alebo ropu, tak bude podporovať Ukrajinu jednou rukou, zatiaľ čo druhou bude podporovať ruskú vojnovú mašinériu,“ povedal novinárom v Bruseli začiatkom apríla ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
„Nerozumieme tomu, ako môžete zarábať na krvi,“ povedal pre BBC ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Aj ostatné krajiny EÚ hľadajú riešenia
Taliansko, Holandsko a Estónsko sa vyjadrili, že projekty FSRU skúmajú, zatiaľ čo Berlín má v pláne tri takéto jednotky, ktoré by mohli dodávať 27 miliárd kubických metrov plynu ročne.
Lotyšsko a Estónsko sa takisto vyjadrili, že skončia s dodávkami ruského plynu. Región ešte nie je napojený na celoeurópsku plynovú sústavu, no malo by sa tak stať v máji, keď bude čiastočne dokončený konektor do Poľska.
Aj keď Litva už od Ruska plyn pre domácu spotrebu nekupuje, ruský plyn stále prúdi jej sieťou potrubí do oblasti Kaliningrad, ktorá je ruskou enklávou.