Ako sa z krpatého Estónska stal elektronický líder sveta

Taavi Kotka patrí medzi úspešných softvérových inžinierov. Popularitou sa síce nedokáže porovnávať s krajanom a zakladateľom Skypu Janusom Friisom, ale stál pri zrode úspešnej IT spoločnosti AS Webmedia (neskôr Nortal). V roku 2011 sa T. Kotka stal dokonca estónskym podnikateľom roka.

Už dva roky ho zamestnáva estónska vláda. Pod hlavičkou štátu zastáva funkciu takzvaného CIO (chief information officer), teda šéfa informačných technológií, ktorý má dostať digitalizáciu verejnej správy opäť na vyšší level. Ak hovoríme o vyššom leveli v prípade Estónska, reč je o e-výšinách.

35-ročný T. Kotka nastúpil do rozbehnutého vlaku. Estónsko má síce počet obyvateľov porovnateľný s Prahou (1,3 milióna), ale už niekoľko rokov patrí k technologickým tigrom sveta a názorným ukážkam, ako má vyzerať lacná a efektívna elektronizácia verejnej správy: bez predražených verejných obstarávaní so stovkami zmluvných dodatkov.

V Estónsku je podhubie informačných technológii určených pre štát diametrálne odlišné ako na Slovensku, kde často pripomína skôr koryto na rýchle zbohatnutie pár IT firiem.

Kým na Slovensku sa masová digitalizácia len začína a elektronický podpis a čipový občiansky preukaz (eID) so zaručeným elektronickým podpisom (ZEP) používa niečo nad 30-tisíc ľudí, v pobaltskej krajine je jeho používanie u drvivej väčšiny miestnych bežný štandard už niekoľko rokov.

Digitalizácii v Estónsku na rozdiel od Slovenska predchádzala už v 90. rokoch kľúčová stratégia zvaná Tiigrihüpe, ktorá mala za cieľ elektronizovať krajinu v čo najväčšej miere a rozbehnúť tak novú modernejšiu éru postkomunistickej krajiny.

Výsledkom sú online databázy od registra populácie, registra adries a katastra a ich integrácia s mnohými informačnými systémami verejnej správy pomocou decentralizovanej komunikačnej infraštruktúry Xroad.

V súčasnosti v krajine bezchybne funguje nielen eGevernment, eZdravotníctvo, eŠkolstvo, ePolícia, ale v podstate eVšetko. Estónci výhodu digitalizácie rýchle pochopili - internet používa už 84,2 percenta ľudí a 80 percent domácností má pripojenie k internetu (78 slovenských domácnosti má podľa dát Eurostatu pripojenie k internetu, preto je potenciál u nás tiež obrovský).

Občiansky preukaz za 50 eur

T. Kotka tvrdí, že krajina musí za každú cenu inovovať a uľahčovať ľuďom život, aby nezaspala na vavrínoch. V lete preto prišiel s novým nápadom, ako skvele skĺbiť elektronizáciu krajiny s jej propagáciou: Ak sa chcú Estónci priblížiť k skutočnému eŠtátu, mali by všetkým, ktorí do krajiny prídu, udeliť takzvanú estónsku digitálnu identitu, čo je vlastne elektronický občiansky preukaz (eID).

Inými slovami, štát by mal robiť všetko pre to, aby tí, ktorí krajinu opustili, či už ide o rodných Estóncov, turistov alebo investorov, boli s touto krajinou aj naďalej spojení ako e-rezidenti. Za jednorazový poplatok 50 eur by získali vďaka karte okamžitý prístup k väčšine digitálnych služieb, ktoré im Estónsko ponúka. Pre získanie elektronickej občianky je potrebné navštíviť políciu a imigračné oddelenie, kde žiadateľ vyplní formulár, ktorý je dostupný online, odfotia ho a odoberú mu odtlačky prstov.

Vláda očakáva, že do roku 2024 by mohlo o eObčianstvo požiadať 10-miliónov cudzincov. „Imigranti, ktorí do Estónska prichádzajú, sú vzdelanejší a zarábajú viac, ako je estónsky priemer. Aj keď je ich menej, naše banky a telekomunikačný sektor by sa o ne ako o klientov mali naozaj zaujímať,“ povedal pre estónsky denník Eesti Päevaleht Ivar Tallo z mimovládnej organizácie e-Governance Academy, ktorá sa elektronizáciou verejnej správy zaoberá. To sa týka aj turistov, vedcov, študentov, kvalifikovaných ľudí alebo tých, ktorí sa za prácou rozhodli nadobro opustiť Estónsko.

Nový projekt, ktorý pred pár týždňami krajina spustila, zvýši pravdepodobnosť, že sa jedného dňa títo ľudia do krajiny vrátia, hoci len dočasne.

Princíp je jednoduchý: Nenechať ľudí na Estónsko zabudnúť. Pravda, elektronické občianstvo má primárne osloviť investorov. „Dať nerezidentom elektronické občianske preukazy sme robili v prospech investícií do Estónska. Dávame tak investorom v silne konkurenčnom trhu iných krajín možnosť byť pružnejší a aktívne riadiť firmu. Ide o uľahčenie života pre všetkých, ktorí chcú spolupracovať s Estónskom,“ hovorí pre TREND.sk poradca vlády pre oblasť informatiky Siim Sikkut, ktorý sa na tvorbe nápadu podieľal.

Podľa S. Sikkuta sú estónske firmy so zahraničným kapitálom kľúčové. „Firmy so zahraničným majiteľom tvoria 60 percent nášho exportu, 36 percent celkovej zamestnanosti a v ekonomike majú 50-percentný podiel v tvorbe pridanej hodnoty. Ak si ich chceme udržať a držať zároveň trend s dobou, robíme podnikateľom veci ľahšími. Investorom sa to dobre počúva,“ pokračuje poradca vlády.

Manažéri či akcionári estónskych firiem, ktorí žijú v zahraničí, nemali až doteraz k e-službám štátu prístup, pretože nie všetci mali estónsky občiansky preukaz. Elektronickou občiankou sa dá založiť firma (už dnes sa dá založiť za 15 minút), otvoriť podnikateľský účet v priebehu hodiny a operovať v krajine bez toho, aby spoločnosť musela v krajine platiť country manažéra alebo poradenskú spoločnosť, ktorá za ňu obehá všetky úrady. Ide pritom o tisíce eur, ktoré zahraničný investor pri zakladaní spoločnosti v Estónsku ušetrí.

Digitalizácia v estónskej krvi

Pobaltská krajina je elektronizáciou prešpikovaná. Pre občanov podľa týždenníka The Economist ponúka 600 elektronických služieb, pre podnikateľov asi 2 400.

Už v pôrodnici vydá nemocnica digitálny rodný list, ktorý zašle zdravotnej poisťovni. Každý Estónec starší ako 15 rokov má elektronickú občianku, ktorá sa používa nielen na prihlásenie, ale aj na využívanie digitálneho podpisu. V jednej karte je na rozdiel od Slovenska zahrnutý občiansky a vodičský preukaz, cestovný lístok na MHD alebo preukaz do knižnice.

Estónsko bolo tiež prvým štátom na svete, v ktorom už v roku 2005 prebehli elektronické voľby. Umožnili ich realizovať elektronické občianky. V roku 2011, kde hlasovalo cez web 24 percent Estóncov, sa voľby posunuli na novú úroveň. Hlasovať sa mohlo aj cez takzvanú mobilnú ID kartičku, čo je vlastne SIM karta v mobile, v ktorej je zabudovaný čip, ktorou sa dajú vykonávať tie isté operácie ako s klasickou občiankou.

Voľby cez internet otvárajú do budúcnosti možnosť podieľať sa na väčšej miere rozhodovaní napríklad prostredníctvom referend za oveľa nižšie náklady – len referendum o rodine bude na Slovensku stáť viac ako šesť miliónov eur.

Ako komunikujú Estónci so štátom

Ústrednou bránou k všetkým službám je hlavná doména Eesti.ee, cez ktorú môžu občan a štát kontrolovať svoje dane, príjmy, ale aj zdravotné údaje. Estónec so štátom komunikuje cez mailovú adresu [email protected].

Nevyhnutná je dôvera k štátu, ktorý s toľkými citlivými dátami nakladá. Aj preto má každý na serveri možnosť kontrolovať, kedy a kto z úradov sa mu na zverené údaje pozeral. Človek si preto môže položiť legitímnu otázku, prečo sa polícia pozerala na môj vodičský preukaz, keď som nič neurobil?

Pacienti by si mali tiež byť istí zabezpečením citlivých dát, keďže e-Health systém zahŕňa diagnózy, v minulosti predpísané lieky alebo podstúpené operácie. Výhoda: v prípade bežných chorôb nemusia chorí bežať k lekárovi, ale stačí im zájsť do lekárne, pretože tá už má e-recept v centrálnej databáze. Daňové priznanie cez internet nespôsobujú výraznejšie problémy ako na Slovensku a vlani elektronickou formou príjmy priznalo až 94 percent daňovníkov.

Paranoja z nepriateľa

Bezpečnosť dát berú Estónci naozaj vážne. V roku 2007 sa stali terčom prvého hackerského útoku (formou DDOS), ktorý trval dva týždne. Údajne to bola pomsta zo strany Ruska bezprostredne po tom, ako úrady v Talline rozhodli o premiestnení sochy sovietskeho vojaka z centra mesta. Okrem zablokovania bankových účtov sa ruským hackerom podarilo vyradiť z prevádzky vládne a komerčné servery a ľudia sa počas niekoľkých hodín nemohli dovolať na núdzové telefónne čísla. Výsledkom sa uskutočnili v Estónsku masové protiruské protesty.

„V Estónsku máme všetko online. Klasické papiere sú nepotrebné. A teraz si predstavte, že niekto dáta napadne a zmaže. Ako dokážete, že ste vlastníkom majetku, na ktorom máte postavený dom? Sme pred veľkou výzvou, aby digitalizácia pokračovala. A bude pokračovať, ak zabezpečíme dostatočnú bezpečnosť, pretože susedíme s veľmi agresívnym susedom,“ povedal na októbrovej konferencii T. Kotka.

Jedným z riešení, nad ktorým Estónsko uvažuje, je možnosť vládne dáta a služby zálohovať na vládnych serveroch mimo územia Estónska.

„Ak by sme dáta nechali len na území Estónska a nerozmiestnili ich v zahraničí, jednoducho by sme sa nemohli vysporiadať s rizikom útoku,“ hovorí T. Kotka. Pôjde o takzvané dátové ambasády, ktoré vláda prezentovala verejnosti v lete. Zjednodušene povedané pôjde o dátové centrá, ktoré budú umiestňované na estónskych veľvyslanectvách v spriaznených krajinách – konkrétne sa hovorí o mestách Londýn, Berlín, Tokio, Sydney, Ottawa, New York a Sao Paolo.

Na dataserveroch síce v cudzej krajine, ale na estónskej pôde, by mali byť uploadované citlivé dáta. „Asi 80 percent dát je v poriadku, pretože sú voľne prístupné. Napríklad, prečo by nemal človek vedieť, kto vlastní konkrétny kus pôdy? Ale zvyšných 10 percent sú citlivé informácie o štáte aj jej občanoch ako napríklad údaje týkajúce sa obrany alebo digitálnych podpisoch ľudí,“ povedal T. Kotka.

Estónsko by sa tak prepájalo s dátami virtuálne prostredníctvom cloudov a hovorí sa o spolupráci s Amazonom a Microsoftom. Estónci by vďaka tomu mohli fungovať aj vtedy, ak by boli napadnuté štátne servery alebo došlo k málo pravdepodobnej situácii, že Estónsko bude obsadené susedným Ruskom ako v prípade Krymu.

Na severoch by mali byť zároveň zálohované duplicitné kópie z registra obyvateľov, katastra nehnuteľností, obchodného registra a ďalších kľúčových databáz, ktoré sú kriticky dôležité pre Estónsko. „Je to unikátny nápad, o ktorý sa už zaujímajú naše spriaznené krajiny aj nepriatelia,“ povedal premiér Taavi Rõivas, ktorý má len 34 rokov a je tak najmladším premiérom v EÚ.

Úspech Estónska je podľa národného webu Estonia.eu je súčinnosťou konzistentných vlád, proaktívneho IT priemyslu a zapojenia technicky zdatnej populácie.