Kríza je pre niekoho koncom a pre iného príležitosťou. Tých koncov, je v čase ekonomickej kalamity násobne viac. Ľudia vnímajú epidémiu najmä s ohľadom na svoje zdravie. Je však takmer isté, že kríza bude mať omnoho hlbší ekonomický ako zdravotný rozmer.

Prvé štúdie naznačujú, že celková úmrtnosť populácie v čase epidémie klesá, čo sa môže javiť pomerne paradoxné. Oproti tomu svet kvôli vynútenej karanténe vstupuje do najhoršieho ekonomického kvartálu od veľkej depresie z 30. rokov minulého storočia.

Práve v závere minulého a začiatku tohto storočia Nemecko ukázalo svoju ekonomickú silu. No v poslednej dekáde začalo poriadne zaostávať za Spojenými štátmi a Čínou. A to najmä v technologickej oblasti. Avšak nemecký model prepojenia štátu a hospodárstva môže v súčasnej kríze ukázať svoje výhody. A náskok amerického kapitalizmu zmenšiť. Najmä ak si Nemecko podrobí zvyšok Európy svojou ekonomickou a finančnou silou.

Krízový manažment

Pre tisíce a tisíce podnikateľov prichádza ekonomické cunami. Čierna labuť, s ktorou nikto v takomto rozmere nepočítal. Masívne bankroty a masívna nezamestnanosť. Americkí vládni ekonómovia odhadujú nárast nezamestnanosti v krajine na 30 percent a pokles HDP možno až o 50 percent. V prípade, že by štát nezasiahol, hrozí obdoba veľkej depresie. Žiadna vláda ani centrálna banka preto neostane stranou, a ekonomiku podporí najväčšími stimulmi v histórii.

Bolo by chybou domnievať sa, že stimuly sú tu na to, aby podporili ekonomický rast. Nie, stimuly sú tu iba na to, aby tlmili voľný pád ekonomiky. Iba od ich veľkosti závisí, ako výrazne ekonomika prepadne – koľko firiem zbankrotuje a koľko ľudí príde o prácu.

Kým sa niektoré vlády tvária, že je správne byť fiškálne konzervatívny, opak je pravdou. Štát potrebuje krízový manažment – ide o týždne, ak nie o dni. Na rozdiel od bežného manažéra, krízový manažér musí konať rýchlo a iba na základe svojich odhadov. V hre je až príliš veľa.

Každý pomáha po svojom

A nemecká vláda koná – ukazuje schopnosť reflektovať na prichádzajúce výzvy lepšie ako ktokoľvek iný. A azda nie len na ne. Možno chce na pozadí obrátiť kalamitu na svoj prospech. Dokumentuje to nepredstaviteľnými ekonomickými opatreniami.

Slovenská vláda podľa premiéra vyčlenila dosiaľ. na boj s ekonomickým poklesom 1,5 miliardy eur mesačne. Aká však bude skutočná suma, nevie zatiaľ nikto. Vláda totiž stále nepredstavila detailný plán pomoci. Je možné, že garancia záruk bude taká nízka, že banky nebudú mať záujem o poskytovanie preklenovacích úverov. A je tiež možné, že podmienky slovenského „kurzarbeitu“ nebudú pre slovenské firmy zaujímavé, a sa rozhodnú voliť na istotu, – a prepúšťať.

Nemecko v tom má však jasno – len pre živnostníkov a malé podniky do desiatich zamestnancov vyčlenilo päťdesiat miliárd eur, čo predstavuje 1,5 percenta HDP krajiny. Len pre tento segment plánuje vyššiu pomoc ako slovenská vláda pre celú ekonomiku na mesiac, realisticky však možno až na celú dobu krízy. A vie prečo – malé a stredné podniky sú tie, ktoré tvoria gro zamestnanosti.

Každý podnikateľ s menej ako šiestimi zamestnancami dostane jednorazový príspevok vo výške 9-tisíc eur. Firma s menej ako desiatimi zamestnancami dostane príspevok vo výške 15-tisíc eur. A toto je iba začiatok.

Nemecký gigastimul

Podľa prepočtov think-tanku Bruegel vyčlenilo Nemecko na pomoc ekonomike nepredstaviteľných 51,2 percenta HDP. Ide o sumu takmer 1,7 bilióna eur. Celkový stimul Nemecka môže byť v pomere k HDP dvadsaťnásobne väčší ako ten slovenský.

Kým priame fiškálne stimuly sú v pomere k HDP nízke a smerujú k živnostníkom a mikropodnikom, stredné a veľké firmy dostanú masívne pôžičky v objeme viac ako bilión eur. Existuje viacero programov pôžičiek pre staré firmy, ale aj start-upy. Všetky však majú jedno spoločné – štát garantuje od 70 percent do 90 percent hodnoty týchto úverov.

Komerčné banky sú tak vystavené iba veľmi limitovanému riziku, a preto iba málo z podnikov nechajú padnúť. Nemecká vláda garantuje úvery pre firmy v objeme viac ako 30 percent HDP a stále tvrdí, že to je iba začiatok.

K tomu všetkému sa pridávajú odklady na daniach a sociálnych odvodoch. Tie tvoria ďalších takmer 15 percent HDP. Ak je firma v problémoch, naskočí na kurzarbeit – nechať zamestnanca doma ju nestojí nič. Štát zamestnancovi v súčasnosti preplatí 60 percent čistej mzdy, a po novom firme aj sociálne odvody.

Za zmienku stojí spomenúť, že splátky nájomného sa nemusia platiť až do konca júna. Prenajímateľ nemá možnosť neplatiča vysťahovať. A tak nájomné prestali platiť aj také firmy ako Adidas, za čo si vyslúžili kritiku verejnosti.

Veľká stratégia

Je to veľká špekulácia, no udržanie firiem za takto obrovské náklady má svoje dôvody.

Prvým je možnosť expanzie. Ak ostatné európske krajiny nedokážu alebo nebudú môcť svojim firmám pomôcť, tie zbankrotujú. Uvoľní sa tak veľký priestor na expanziu nemeckých firiem do zahraničia. Nemecké spoločnosti bude čakať nízka konkurencia, lacná pracovná sila a stimuly vlád, ktoré budú bažiť po zahraničných investíciách. Nemecké firmy dobyjú Európu.

Druhým potenciálnym dôvodom je to, že dlh Talianska, Španielska či Francúzska prudko vzrastie. Až nad úrovne, ktoré budú dlhodobo neudržateľné bez pokračujúceho kvantitatívneho uvoľňovania ECB. Načo byť v takejto situácii prehnane šetrný, keď budú ostatné krajiny prežívať na monetárnych stimuloch?

Vtedy je optimálnou stratégiou nasledovať ich a zadlžiť sa. Nie však na sociálne balíčky, ale na investovanie do budúcnosti svojej krajiny - do svojich firiem.

Či hrá Nemecko takto veľkú hru, nie je isté. Isté je, že svoje podniky padnúť nenechá. Nemecká vláda si až príliš dobre uvedomuje, že práve ony tvoria súčasnú a budúcu prosperitu krajiny.