A už je to tu. Štátne organizácie vyhlásili prvé výzvy, respektíve obstarávania zamerané na informatizáciu spoločnosti (tzv. eGovernment), na ktoré budú použité finančné prostriedky z Operačného programu Informatizácia spoločnosti. V prioritných osiach 1 a 2, ktoré sú zamerané na eGovernment, je alokovaná vyše jedna miliarda eur na obdobie rokov 2007 až 2013. Jedna miliarda eur, respektíve viac ako 30 miliárd korún, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou stihnú zakontrahovať v období rokov 2010 – 2013, bude obrovský kúsok pre zúčastnené IT spoločnosti. A aj z tohto dôvodu je zaujímavé sa pozrieť na históriu obstarávania IT vo verejnom sektore a urobiť si obraz toho, čo nás čaká.
Zákon a realita
Zákon o verejnom obstarávaní hovorí, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ musí pri zadávaní zákaziek uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. To bolo znenie zákona. A aká bola realita?
Vo Vestníku verejného obstarávania za rok 2008 sa podarilo identifikovať 271 výberových konaní na dodávku IT. A už pri analýze použitých postupov obstarania môžeme vidieť, že IT je špecifické. Presne 181 obstarávaní bolo uskutočnených prostredníctvom rokovacieho konania bez zverejnenia, čo v preklade znamená, že iba niekto vedel o tom, že sa niečo deje a nikto iný sa nemohol zúčastniť. Alebo inými slovami – 67 percent obstaraní malo už vopred známeho víťaza. Treba však podotknúť, že v tomto bude IT asi vždy špecifické, a to kvôli ochrane autorských práv. No napriek tomu by sme si mali vždy položiť otázku, či tento argument je stále relevantný a či to nie je iba dôvod na doživotné „zabetónovanie“ vybraného dodávateľa.
Verejné súťaže
Avšak keď sa pozrieme aj na najtransparentnejší spôsob obstarania, a to verejnú súťaž, kde sú všetci informovaní, kde každý, kto splní podmienky, sa môže zúčastniť, nájdeme skutočnosti, ktoré nemusia byť v súlade so zákonom deklarovanou hospodárnosťou a efektívnosťou. Prečo? Zo 69 vyhlásených verejných súťaží iba na 41 z nich prišla viac ako jedna ponuka. To znamená, že na 41 percent verejných súťaží nedokázala reagovať viac ako jedna IT spoločnosť. Premenené na slovenské koruny hovoríme o obstarávaniach v celkovej hodnote 1,8 miliardy korún (60,5 milióna eur).
Samozrejme, že predmetom obstarania mohli byť špecifické riešenia, ktoré naozaj mohla nakoniec dodať iba jedna firma (na čo sa, mimochodom, používa rokovacie konanie so zverejnením). No ani túto skutočnosť sa nepodarilo potvrdiť. Viac ako jedna miliarda korún išla na hardvér, ako napríklad pracovné stanice, notebooky, klávesnice, počítačky bankoviek a podobne, ktorý patrí medzi všeobecne dostupné tovary predávané množstvom predajcov. Pri takomto výsledku stojí za zamyslenie (a to hlavne Úradu pre verejné obstarávanie), či súťažné podmienky nie sú príliš špecifické a vyhovujúce práve jednému uchádzačovi.
Hospodárne a efektívne
Či obstarávanie bolo hospodárne a efektívne, nám však najviac napovie úspora v konečnej hodnote zákazky oproti jej začiatočnej predpokladanej hodnote. Až pri 38 percentách obstarávaní spôsobom verejnej súťaže sa dosiahla nulová alebo až negatívna úspora, čo znamená, že štát zaplatil viac, ako plánoval. Iba pri 42 percentách obstaraní sa dosiahla viac ako desaťpercentná úspora.
Nie je otázkou, či vo vybraných obstarávaniach bol alebo nebol porušený zákon. Oveľa viac si však musíme uvedomiť, že každé euro, ktoré štát zaplatí nad rámec toho, čo by pri trhových podmienkach mal zaplatiť, je stratené euro, ktoré bude v budúcnosti chýbať. O to viac by sa nám vrátil neefektívny spôsob obstarávania pri využívaní európskych peňazí, pretože súčasné programové obdobie bude kľúčové a jedinečné v objeme poskytnutých prostriedkov a potenciálu na skutočnú informatizáciu spoločnosti.
Autor pracuje v spoločnosti Corporate Affairs Advisory Services.
Ilustračné foto - Miro Nôta, SITA/AP
