Na mohutnom diaľničnom parkovisku pri severofrancúzskom prístavnom meste Calais funguje sieť kompresných staníc, ktorá si za svoje služby účtuje 500 eur, čo je v porovnaní s inými pomerne nízka cena.

„Tí ľudia presne vedia, ktorý vodič je práve preč alebo spí, a pomôžu vám dostať sa dovnútra,“ hovorí mladý Ghančan, ktorý má približne 30 rokov. Problém je ale v tom, že nevedia, kam má kamión namierené. Snažia sa prednostne vyberať nákladné autá s britskou poznávacou značkou. Aj tak je ale cieľ neistý.

Niektorí utečenci sa tak namiesto v Británii ocitli napríklad v Nemecku alebo v Belgicku. Skupina troch mladých mužov a dvoch žien sa dokonca vrátila do Calais, pretože sa prebudila na francúzskej vojenskej základni.

Rozprávali, že sa dvere otvorili a na oblečenie sa im mihali svetielka z laserových lúčov zo zbraní, s ktorými na nich mierili vojaci. Podľa sudánskeho lekára Muhammada Adama prepadli vysídlenci panike. Polícia ich najprv zatkla a potom ich sama odviezla späť do Calais.

Pobyt v džungli

Siete pašerákov ľudí hojne operujú v blízkosti takzvanej Džungle, čo je obrovský slum pri Calais, kde sa sústredí okolo 4-tisíc utečencov čakajúcich na príležitosť dostať sa cez Lamanšský prieliv. Vlani rozbila polícia 28 takýchto prevádzačských gangov.

Ceny ovplyvňuje riziko či naopak istota úspechu. Najdrahší je zaručený prejazd do Británie, teda bez ohľadu na to, koľko pokusov musí dotyčný urobiť, aby sa mu to podarilo. „Klient“ tak často cestuje s vedomím vodiča.

Podľa tvrdenia jedného humanitárneho pracovníka v Džungli zaplatil minulý týždeň jeden Sýrčan 11 500 eur, dvojnásobok oproti obvyklej cene, aby sa dostal do Londýna. Zostal preto v tábore len jednu noc, zatiaľ čo iní, ktorí sú bez peňazí, trávia čakaním celé mesiace. Snažia sa pritom vyhýbať polícii a skúšajú zdĺhavo zdolávať prekážky.

Británia investovala milióny do posilnenia bezpečnosti v okolí prístavu a tunela pod Lamanšským prielivom, ale aj tak sa niektorým tieto prekážky podarí prekonať. Niekedy ich prejde desať za jedinú noc, ale potom ubehne desať dní, kedy sa to nepodarí nikomu, oznámil humanitárny pracovník.

Musia spáchať trestný čin, aby boli vypočutí

Nízkonákladové prevádzačstvo zaviedli údajne afganskí pašeráci, ktorí ponúkajú prisťahovalcom druhú šancu, ak ich nákladné vozidlo na prvýkrát do Británie nedostane.

Podľa Sudánca Adama sa v korbe vozidla snažia utečenci orientovať, či vozidlo vchádza často do ostrých zákrut, pretože na ceste k terminálom trajektov stojí veľa kruhových objazdov. Tak možno vytušiť, či už sú na palube lode.

Mnohých utečencov zadrží polícia. Niektorí trávia dlhý čas v zadržovacej väzbe. „Strávil som týždeň vo väzbe a oni ma poslali na súd,“ hovorí dvadsaťpäťročný mladík zo Sierra Leone Solomon Vandy. „Bolo to hrozné. Vôbec som nechápal, čo sa deje,“ citovala ho agentúra AFP. Akonáhle bol prepustený, vrátil sa do tábora, aby znovu skúsil šťastie. „Tí ľudia sa nikdy nevzdávajú. Bojujú o svoj život,“ povedal Adam.

Podľa niektorých aktivistov je existencia pašeráckych sietí nevyhnutným dôsledkom politiky Londýna.

„Britská vláda nerobí nič, aby splnila požiadavky Francúzska a utečencov, aby ľudia mohli žiadať o azyl tu (v Džungli). Ľudia môžu požiadať o azyl iba v prípade, keď prekročia nelegálne (hranicu),“ povedal Tom Radcliffe, britský dobrovoľník pracujúci v tábore.

„Sú tu ľudia, ktorí majú absolútne oprávnené dôvody žiadať o azyl, ale sú nútení spáchať nezákonný čin, než môžu byť vypočutí,“ dodal.