Štátna politika v oblasti podpory výskumu a vývoja dlhodobo pokrivkávala. A to najmä čo sa týka súkromného sektora. A pritom práve ten je z hľadiska objemu R&D investícií najväčším patrónom vedy a výskumu na Slovensku. Zo 610 miliónov eur, ktoré išli na vedu a výskum v roku 2013 tvorili peniaze súkromného sektora najväčšiu čistku - 245 miliónov, teda asi 40 %.

Reálny vplyv vedy a výskumu na ekonomiku je ťažké spočítať. Isté je iba to, že výsledná suma by bola kladné číslo. Analýza Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj okrem iného uvádza, že návratnosť investícií do vedomostnej ekonomiky na raste produktivite práce je v EÚ zhruba 20 až 34 percent.

Ako dopadne slovenský R&D experiment?

Zdroj: OECD

Slovenský superodpočet

Ministerstvo financií SR sa napriek tomu rozhodlo ísť pri nastavovaní takzvaného superodpočtu konzervatívnou cestou. Firmy si môžu z dane odpočítať iba náklady a výdavky v súvislosti s vývojom a výskumom. V niektorých západných krajinách je nižšia korporátna daň aj na príjmy  plynúce z predaja výsledkov výskumu a vývoja. V porovnaní s okolitými krajinami je nízko nastavená aj percentuálna latka na odpočet výdavkov. V Českej republike si môžu podnikatelia odpočítať 100 % základu dane. Slovenské ministerstvo bolo opatrné najmä kvôli obavám zo zneužitia pomoci a dopadov na štátny rozpočet. Keďže tie nebudú známe skôr ako budúci rok, možno považovať prvý rok účinnosti zákona za akési skúšobné obdobie.

Dovoz hláv zo zahraničia

V praxi sa zatiaľ ukazuje, že nová politika nijak dramaticky neovplyvní štátny rozpočet ani sama o sebe nepritiahne nových investorov. Môže však naštartovať import know-how potrebného na rozvoj R&D centier v tých podnikoch, ktoré už majú nižšie vývojové štádiá za sebou. Reč je teda najmä o automobilkách a strojárskych podnikoch.

Vedecko-výskumné kapacity na Slovensku dlho spali, alebo v niektorých sektoroch úplne absentovali. S prebratím sa z hybernovaného stavu však zákonite prišlo aj zistenie, že biznis sféra potrebuje odborníkov, ktorí často chýbajú aj na, na slovenské pomery špičkových, vedeckých pracoviskách. Na rozbehnutie poriadneho R&D programu sú však potrební skúsení tímlídri. Výskum je sám o sebe vždy trochu lotéria a drahá záležitosť a firmám sa neoplatí riskovať peniaze kvôli ľudským zlyhaniam spôsobených nedostatkom skúseností.

Nadnárodní hráči, ktorí v minulosti spustili kotvy aj na Slovensku preto povolávajú na palubu expertov zo zahraničných pobočiek. Títo seniori majú rozbehnúť na Slovensku pilotné projekty, z ktorých jedného dňa možno vyrastú dospelé vedecko-výskumné bunky.

Kľúčové bude tieto procesy sledovať a priebežne zisťovať, a to priamo s investormi. Takto získané informácie a dáta potom môžu pomôcť pri dizajnovaní štátnej R&D podpory vo verzii 2.0.

Lenka Bartoňová
Manažér pre štátnu pomoc a investície
poradenská spoločnosť PwC

Náklady, ktoré je možné odpočítať

25 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie, 

25 % mzdových nákladov zamestnanca, podieľajúceho sa na realizácii projektu výskumu a vývoja, v zdaňovacom období, v ktorom bol s týmto zamestnancom uzatvorený trvalý pracovný pomer, a je občanom EÚ mladším ako 26 rokov veku a ukončil príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia (SŠ alebo VŠ) pred menej ako dvomi rokmi, 

25 % výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období na výskum a vývoj, ktoré prevyšujú úhrn výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období. 

Ako dopadne slovenský R&D experiment?

ISA reprezentuje skupinu renomovaných spoločností pôsobiacich na území Slovenskej republiky poskytujúcich služby pre zahraničných investorov. Združenie pracuje pre potreby SARIO a jeho marketingové a projektové činnosti doma i v zahraničí. Zduženie priamo a prostredníctvom svojich partnerov poskytuje finančnú a organizačnú podporu pre prezentáciu investícií a ich benefitov pre rozvoj Slovenska a jeho regiónov.