Ako dlho vydržia firmy s rezervami. Analýza ukázala dva možné scenáre

Finančný vankúš je dôležitý v ekonomicky zlých časoch. A tie práve zažívame. V prípade domácností má podľa výpočtov analytikov Národnej banky Slovenska (NBS) každá piata problém vydržať viac ako jeden mesiac. Desať percent domácností pritom nemá skoro žiadnu finančnú rezervu.

Analytici NBS sa pozreli teraz aj na to, aké majú finančné rezervy slovenské firmy a ako sa môže zvýšiť ich nesolventnosť v prebiehajúcej koronakríze.

Nesolventnosť je stav, keď firma prestáva byť schopná vykryť svoju stratu krátkodobými finančnými aktívami. Ich stav analytici posudzovali na základe údajov o prevádzkovej marži a dostupnosti krátkodobých finančných aktív.

Prevádzkové tržby, teda tržby vypovedajúce o efektívnosti a hospodárnosti činnosti podniku, podľa autorov analýzy „relatívne často ani v dobrých časoch nepokrývajú fixné náklady, vrátane mzdových nákladov“. Fixné náklady sú také, ktoré má firma aj vtedy, keď nevykonáva činnosť; patria sem osobné náklady, nákladové úroky a ostatné náklady vrátane daní a poplatkov.

Komu hrozí nesolventnosť

Pred vypuknutím pandémie bolo na Slovensku približne sedem percent firiem, ktoré boli nesolventné. Mali zápornú prevádzkovú maržu a zároveň neboli schopné pokryť svoje fixné náklady krátkodobými finančnými zdrojmi.

Ekonómovia tvrdia, že podiel takýchto nesolventných a stratových podnikov klesá s veľkosťou podniku. Približne desať percent bezosobovým firmám a mikrofirmám (jeden až deväť zamestnancov) hrozí riziko nesolventnosti.

Podiel nesolventných firiem závisí aj na odvetví. Najviac ich je v ubytovacích a stravovacích službách, kde až každej piatej hrozí, že nebude schopná splácať svoje krátkodobé záväzky. Ďalej sú to odvetvia umenia, zábavy a rekreácie, kde až takmer 15 percentám firiem hrozí riziko nesolventnosti.