Bývalý britský premiér a terajší minister zahraničných vecí David Cameron cestoval do Číny s plánom zabezpečiť peniaze pre britsko-čínsky fond v hodnote jednej miliardy dolárov a posilniť vzťahy medzi Londýnom a Pekingom. Jedným z jeho cieľov pri získavaní finančných prostriedkov počas ciest v rokoch 2017 a 2018 bol čínsky štátny investičný fond China Investment Corporation (CIC). Expremiér chcel, aby CIC investoval stovky miliónov dolárov. Informuje o tom denník Financial Times.
D. Cameron odstúpil z najvyššej vládnej funkcie v roku 2016 v napätej situácii, keď Spojené kráľovstvo hlasovalo o otázke zotrvania v Európskej únii, no rozhodlo sa opustiť ju. Teraz ho premiér Rishi Sunak po siedmich rokoch vymenoval za šéfa britskej diplomacie.
Tajomníčka Labouristickej strany Anneliese Doddsová R. Sunaka v liste vyzvala, aby bol v otázke obchodných a finančných záujmoch D. Camerona absolútne transparentný. „Britská verejnosť bude celkom oprávnene chcieť mať istotu, že minister zahraničných vecí sa venuje výlučne zastupovaniu Británie na svetovej scéne, nie presadzovaniu svojich súkromných záujmov,“ napísala v liste, ktorý má FT k dispozícii. „Navyše to vyvoláva obavy z možného konfliktu záujmov, ak minister zahraničných vecí rokoval so zahraničnou vládou o financovaní projektu, z ktorého by osobne profitoval,“ dodala v liste A. Doddsová.
Hovorca D. Camerona následne potvrdil, že bývalý premiér „sa rozhodol vo fonde nepokračovať“. „David Cameron doma aj v zahraničí neustále dával jasne najavo, že Čína stojí pred kľúčovou voľbou.“ Vo vyhlásení ďalej uviedol, že ako minister zahraničných vecí sa snaží „s Pekingom hovoriť o globálnych výzvach, ako sú klimatické zmeny a AI, ale tam, kde sa čínska komunistická strana pokúša vynútiť alebo vytvoriť závislosť, pôjde proti nej“. CIC neodpovedala na žiadosť o komentár.
Ako predseda vlády v rokoch 2010 až 2016 sa D. Cameron snažil vybudovať užšie vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a Čínou. V roku 2015 počas štátnej návštevy Si Ťin-pchinga v Británii sa obaja lídri stretli na pive v hostinci neďaleko vidieckeho sídla britských premiérov Chequers v grófstve Buckinghamshire.
Pokus o založenie fondu
Po odchode z úradu ministerského predsedu a vzdaní sa mandátu poslanca sa D. Cameron venoval celému radu obchodných a filantropických aktivít vrátane profesúry na Newyorskej univerzite a predsedníctva v dobročinnej organizácii Alzheimer’s Research UK. Mal však aj „Office for David Cameron“, ktorá v roku 2019 dosiahla zisk 836 168 libier (958 908 eur). Jej ďalšie príjmy už zverejnené neboli.
Najambicióznejším počinom expremiéra bol pokus o založenie súkromného investičného fondu v hodnote miliardy dolárov. Tento fond bol pôvodne nápadom konzervatívneho kolegu lorda Petra Gummera. D. Cameron nebol ako jeho podpredseda len figúrkou. Napriek tomu, že nemal dostatočné skúsenosti s investovaním, bol pripravený hrať aktívnu úlohu pri investovaní a správe fondu. Fond sa podľa listu z roku 2017, ktorý zverejnil mimovládny poradný výbor ACOBA, snažil získať peniaze od čínskych a britských investorov na investovanie predovšetkým v týchto dvoch krajinách. Okrem hľadania obchodov bude D. Cameron zodpovedný aj za uľahčenie „dialógu medzi britskou a čínskou vládou“, dodáva sa v liste.
D. Cameron v septembri 2017 na sociálnej sieti X uviedol, že navštívil Peking, aby posilnil „zlatú éru“ medzi týmito dvoma krajinami, „na čo som veľmi hrdý“. Na tejto ceste diskutoval o myšlienke britsko-čínskeho fondu s vtedajším podpredsedom vlády Ma Kchajom. Čoskoro nato v januári 2018 D. Cameron uskutočnil ďalšiu cestu do Číny a na súkromnej večeri sa stretol so samotným prezidentom. Hovorilo sa o britsko-čínskom fonde, uviedol D. Cameron na svojej webovej stránke.
Opäť sa vrátil do Číny toho istého roku v septembri a navštívil Britskú obchodnú komoru v Šanghaji.
Treba dať pozor na ambície Číny
Bývalý vysokopostavený britský diplomat Charles Parton, ktorý sa viac ako dve desaťročia špecializoval na Čínu, uviedol, že Cameronovo zjavné nedostatočné poznatky o ambíciách Číny pri presadzovaní britsko-čínskeho fondu je „znepokojujúce“. „Každý, kto skutočne poznal Čínu – ešte pred rokom 2017, dokonca aj počas zlatej éry – hovoril: ‚Dajte si pozor na jej globálne ambície. Budúcnosť je výzvou, ak nie hrozbou. Naozaj by ste nemali napomáhať týmto ambíciám.“
Na margo Cameronovho vymenovania za ministra zahraničných vecí tento týždeň dodal: „Dúfam, že si vytvoril iné povedomie o Číne.“ Cameronovmu britsko-čínskemu fondu sa napokon nepodarilo rozbehnúť sa napriek počiatočným náznakom podpory oboch vlád, keď sa vzťahy medzi Londýnom a Pekingom ochladzovali. V posledných rokoch Spojené kráľovstvo sprísnilo kontrolu nad prílevom investícií z Číny a zakázalo používanie zariadení čínskej spoločnosti Huawei vo svojej novej telekomunikačnej sieti 5G.
Cameronova bezprostredná nástupkyňa Theresa Mayová mala voči Pekingu menej optimistický postoj ako on – jedným z jej prvých počinov na Downing Street bola revízia čínskych investícií do jadrovej energie v Spojenom kráľovstve. R. Sunak nedávno zaujal k Číne zmierlivejší postoj.
Ďalšie dôležité správy
