Skupina odborníkov z francúzskeho laboratória, ktorá sa zaoberá klímou a životným prostredím, spočítala, že výsadba ihličnatých lesov od roku 1750 prispela k zvýšeniu letných teplôt o 0,12 stupňa Celsia.

V mnohých krajinách sa vysádzajú najčastejšie borovice a smreky, ktorých tmavo sfarbené koruny vstrebávajú slnečné teplo, tvrdia vedci. Naopak, svetlé listy dubov alebo briez svetlo odrážajú späť, tieto listnaté stromy však ustupujú ihličnatým.

V Európe sa pritom zalesnená plocha od roku 1750 rozšírila o desať percent. Pozitívny vplyv, ktorý by to malo mať na ovzdušie, ale kazí nesprávna voľba druhov, píše sa v štúdii. Je známe, že stromy sú schopné pohlcovať oxid uhličitý, teda plyn, ktorý sa podieľa na otepľovaní. „Vec sa ale netýka len uhlíka,“ povedala Kim Naudtsová, ktorá štúdiu viedla.

Od priemyselnej revolúcie stúpla priemerná teplota o 0,9 stupňa Celsia. Zalesnená plocha sa v Európe od roku 1750 rozšírila o takmer 200-tisíc štvorcových kilometrov, čo je napríklad viac ako plocha Grécka.

Ihličnany oceňujú spracovatelia

V roku 2010 lesy zaberali plochu 2,13 milióna štvorcových kilometrov. Zvyšujú sa ale len plochy ihličnatých lesov, listnatých porastov naopak ubúda. Štúdia je zameraná výhradne na Európu, ale podľa autorov je situácia pravdepodobne podobná aj v ďalších krajinách, v Číne, USA alebo Rusku.

„V oblastiach, kde sa darí listnatým aj ihličnatým stromom, dávajú lesníci prednosť ihličnatým, pretože rastú rýchlejšie. Ich drevo je ľahšie, menej vláknité a často rovnejšie, čo oceňujú spracovateľské firmy,“ povedala K. Naudtsová.

Ihličnany vraj taktiež opatrnejšie nakladajú s vodou, takže sa menej odparujú. Dobré nie je ani odstraňovanie biomasy z vyťažených lesov, pretože sa odváža materiál, ktorý by inak zachytával uhlík.

„Dnešný les, v ktorom sa hoci aj dobre hospodári, zachytáva menej uhlíka ako prirodzené lesy v 18. storočí,“ povedala vedúca štúdie. Na nesprávne zvolenú výsadbu lesov pripadá podiel iba šesť percent z celkového otepľovania, najväčší podiel majú fosílne palivá.

Štúdia ale odporúča, aby sa do úvahy o funkcii lesa okrem úžitkovosti, zachytávania vody a bránenia erózii pôdy bral taktiež ohľad na ochranu klímy.