Čudné móresy pri nákupoch medicínskych zariadení v slovenskom zdravotníctve sa neobmedzujú na oblasť oftalmológie. Sú pre rezort symptomatické. Bokom nestojí špecializácia, v ktorej správne umiestnené peniaze môžu rozhodovať o živote, prípadne o jeho kvalite.
Pred vyše rokom ministerstvo zdravotníctva odštartovalo nákup lineárnych urýchľovačov pre onkológie troch štátnych nemocníc. Pre trh pripravili obchod za vyše jedenásť miliónov eur bez DPH.
Komplikované zariadenia vyrábajú tri svetové firmy. Americký Varian, nemecký Siemens a švédska Elekta. Traja dodávatelia, tri nemocnice. A aká náhoda: do každej z nich – do Prešova, Banskej Bystrice i Bratislavy – prišla jediná obálka s ponukou.
Do každej od iného výrobcu. Kto by chcel rozptýliť podozrenia, že sa konkurenti dohodli, narazí na ďalšiu priťažujúcu okolnosť. Všetky tri súťaže organizovala košická spoločnosť Pro-Tender.
Pamiatka na I. Valentoviča
O nákupe lineárnych urýchľovačov rozhodol bývalý minister zdravotníctva Ivan Valentovič v apríli minulého roka. No ďalej sa ministerstvo oficiálne o obstarávanie nestaralo. „Išlo o individuálne nákupy jednotlivých zdravotníckych zariadení, nie o nákupy organizované ministerstvom,“ tvrdí hovorkyňa rezortu Eva Slováková.
Všetky nemocnice sa na spoločnej porade riaditeľov rozhodli, že administráciou výberu poveria firmu Pro-Tender. „Obstarávanie a realizácia takéhoto diela na Slovensku nebola možno posledných osem rokov. Tak sme sa rozhodli prijať ponuku Pro-Tendra na zabezpečenie verejného obstarávania,“ hovorí riaditeľ banskobystrickej fakultnej Ján Šulaj.
Šéf rezortu zdravotníctva Richard Raši bol menej zhovorčivý. Ministerstvo s firmou nespolupracuje, povedal TRENDU. Či Pro-Tender vnímal ako riaditeľ nemocnice? Áno. A prečo jeho služby vtedy sám používal? Na to pri chôdzi nemal čas odpovedať.
Súťaž na lineárne urýchľovače bola v súlade so všetkými zákonmi. Pre každú nemocnicu sa prihlásil iba jeden záujemca, ktorý, samozrejme, vyhral. A nik sa nesťažoval, lebo každý z výrobcov dostal zákazku.
Do Bystrice dodávala piešťanská spoločnosť Amedis výrobok od firmy Varian. V bratislavskom Národnom onkologickom ústave zvíťazila firma Transkontakt s Elektou.
Ten Transkontakt, ktorý vlani využil predkupné práva na rozsiahle pozemky v Rusovciach od spoločnosti R.F. Development, kde bol kedysi rozhodujúci spoluvlastník Robert Fico. A napokon v Prešove bola úspešná spoločnosť Ad Rem z Dunajskej Stredy.
Dodala zariadenia od Siemensu. Nemecký koncern nenašiel silu, aby si sám zasúťažil o zákazku za takmer štyri milióny eur bez DPH.
Smer veterina
Pre eseročku Ad Rem to nebol prvý sprostredkovateľský obchod so Siemensom. Nemci využili jej služby pri predaji zariadení štátnym a niektorým regionálnym nemocniciam.
Napohľad by sa tak mohlo zdať, že Ad Rem patrí k veľkým menám z oblasti medicínskej techniky. Omyl. Majiteľ firmy je zverolekár Jozef Rózsa. Ako sa TREND presvedčil na mieste, stále mu je blízka veterinárna ambulancia, špecializujúca sa na malé zvieratá na okraji Dunajskej Stredy.
Ad Rem sa ako veľký obchodník začal profilovať až po parlamentných voľbách. Jeho tržby sa z roka na rok vyhupli z úrovne necelých päťtisíc eur v roku 2005 na rádovo milióny eur. Recept na úspech?
„Sme obchodníci. Ak sa viem s výrobcom dohodnúť na podmienkach, potom sa spoločnými silami snažíme predávať,“ tvrdí J. Rózsa. Priznáva, že všetko na tomto obchode je previazané so Siemensom. Ten musí zabezpečiť školenia, servis, dodávateľský úver.
Aký bol vklad Ad Remu do obchodu? „Ťažko odpovedať. Veľa firiem má externých spolupracovníkov. V tomto prípade je to možno o inom prístupe k ľuďom,“ hovorí J. Rózsa a dodáva, že má kapacitu iba na jeden takýto veľký projekt.
Ad Rem robí so Siemensom na spoločných medicínskych projektoch práve od volebného roku 2006. Ďalšia otázka, prirodzene, je, ako sa malá neznáma firma bez referencií dostane k spolupráci so silným koncernom.
J. Rózsa opisuje: „K vestníku verejného obstarávania sa môže dostať každý. Ak nájdem zaujímavú možnosť, opýtam sa výrobcu, či to budeme vedieť spoločne robiť.“
Možno špekulovať, či by sa takto cez vestník dostal k spolupráci s veľkou firmou aj niekto, kto sa nemohol na košickej univerzite veterinárneho lekárstva stretnúť so sivou eminenciou ministerstva zdravotníctva – ďalším zverolekárom Jurajom Šuttom. Práve on, hoci neoficiálne, drží kľúče od mnohých investícií, po ktorých túžia štátne nemocnice.
Mimo verejného sektora nie je nemecká firma na nikoho odkázaná. Má na Slovensku vlastný obchodný tím venujúci sa medicínskej technike. Má vlastný servis, referencie, finančné zázemie.
A navyše, takmer totožný lineárny urýchľovač dodala priamo, bez tretej osoby, do privátneho Onkologického ústavu svätej Alžbety v Bratislave. Ústav zariadenie Siemens Oncor Impression Plus s príslušenstvom kúpil na lízing tento rok.
Tento stroj dodávali i do Prešova. Aby nebolo možné porovnávať, za čo nakupuje štát a za čo súkromná nemocnica, Siemens si vyhradil, aby cena bola obchodné tajomstvo.
Najprv CT
No iný prípad dáva tušiť aspoň to, aké je znamienko cenového diferenciálu medzi nákupom v nemocnici so súkromným a verejným vlastníkom. V roku 2007 sa robilo obstarávanie na dodávku počítačových tomografov do štyroch nemocníc Košického samosprávneho kraja.
Vyhral tandem Ad Rem – Siemens s cétečkom Somatom Emotion 16. Aj túto finančne náročnú diagnostickú techniku pre Košický samosprávny kraj obstarával Pro-Tender. V tomto prípade existujú cenové porovnania, a preto sa dá rovno povedať, že práve najefektívnejšie sa to nepodarilo.
Cenová ponuka na rovnaké zariadenie pre súkromníka, ktorú má TREND k dispozícii, znie na zhruba 430-tisíc eur bez DPH – s pozáručným servisom vrátane náhradných dielcov a obnovovania softvéru. Košická župa vybrala v súťaži s jedným uchádzačom tieto stroje predražené o vyše 65-tisíc eur za kus. Namiesto toho, aby získala množstvovú zľavu.
Do súťaže sa neprihlásila žiadna konkurencia, lebo to nemalo zmysel. Detaily zákazky, napríklad počet efektívnych detektorových kanálov v jednom riadku, boli napísané tak, aby vyhovel iba Siemens.
Za dverami ostali firmy ako General Electric, Philips či Toshiba. Tie bojovali v tendroch, ktoré župa vyhlásila predtým. No po nástupe nového vedenia kraja prišla nová súťaž.
Kto si nenapíše...
„Sťažovať sa na Úrad pre verejné obstarávanie je zbytočné. Treba zložiť preddavok, ktorý prepadne. Úradníci nie sú schopní posudzovať technické detaily komplikovaných diagnostických zariadení.
Na Slovensku to jednoducho funguje tak, že kto si súťaž nevypíše, ten ju nevyhrá,“ dodáva so skepsou v hlase jeden z veľkých dodávateľov medicínskych zariadení, ktorý nechce byť menovaný.
„Predstavte si, že predávate autá a v súťaži niekto predpíše priemer volantu 37 centimetrov a dynamický odpor peľového filtra,“ ilustruje absurdnú detailnosť podmienok. Pripúšťa, že dnes sa firmy, ktoré „nespolupracujú“, musia orientovať na biznis v privátnych medicínskych centrách a u súkromných lekárov. Alebo hľadať cesty, aby si súťaže takpovediac vypisovali sami.
Ad Rem mal sám problémy splniť niektoré podmienky súťaže. Napríklad minimálnu ročnú výšku tržieb či referencie z podobných zákaziek za ostatné tri roky.
„Na preukázanie finančného a ekonomického postavenia môže uchádzač alebo záujemca využiť finančné zdroje inej osoby, bez ohľadu na ich právny vzťah, ktoré bude mať k dispozícii na plnenie zmluvy,“ vysvetľuje v e-maili šéfka košického župného referátu verejného obstarávania Anna Tarhaničová. A dodáva, že v tomto prípade Ad Rem mal prísľub od Siemensu.
Partizán Siemens
TREND sa pokúsil opýtať priamo Siemensu, prečo si na sprostredkovanie predaja prístrojov do štátnych nemocníc vybral dovtedy bezvýznamnú firmu z Dunajskej Stredy. Navyše, keď pri predaji súkromným zdravotníkom nepotrebuje pomoc od doktora pre zvieratká, ale vystačí si s tímom vlastných vyškolených predajcov.
Odpovede sa hľadali ťažko. Hovorca zdravotníckej divízie Siemensu Frank Sarfeld si nenašiel čas. S odvolaním sa na nedostatok času dostal TREND telefónny kontakt na hovorcu Siemensu v Prahe Petra Sedláčka.
Na otázku, prečo treba pre všeobecné otázky o zdravotníckej technike volať do Prahy, asistentka F. Sarfelda nevedela odpovedať. „Lebo mi ten kontakt teraz dal kolega,“ dodala napokon.
V centrále si pravdepodobne len v rýchlosti poplietli Slovensko a Česko. Siemens neakceptoval ani ponuku zavolať hovorcovi inokedy. S dôvetkom, že kontaktná osoba pre túto tému je teraz P. Sedláček v Prahe.
Podobnú skúsenosť pri pokusoch o rozhovor s F. Sarfeldom mal i nemecký novinár, ktorého TREND poprosil o spoluprácu pri zisťovaní informácií priamo z centrály. O bežnosti postupu predaja techniky cez sprostredkovateľské firmy – v krajinách, kde má Siemens vlastné obchodné zastúpenie – sa chcel najprv poinformovať na firemnej compliance linke. Na tomto bezplatnom telefónnom čísle môžu ľudia z celého sveta informovať o podozrivom konaní Siemensu.
Operátor po zbežnom opísaní prípadu nemeckého kolegu prerušil s tým, že za „toto nie sme zodpovední“. Obrátiť sa mal priamo na zdravotnícku divíziu. No aj on sa k F. Sarfeldovi dostal iba potiaľ, kým mu nevysvetlil, o čo ide. Hovorca po objasnení problému nemal čas.
Zhovorčivejší bol hovorca slovenskej dcéry Siemensu Tomáš Král. No skôr ako uspokojivú odpoveď dal terminologický výklad: „Divízia medicínskej techniky pristupuje ku každému obchodnému prípadu individuálne. Vždy zvažuje pomer technickej komplexnosti riešenia, ceny a možných rizík. Na základe skúsenosti z nedávnej minulosti sa rozhodla výraznejšie znížiť obchodné riziká a spolupracovať so zákazníkmi, ktorí ďalej potenciálne obchodujú s jej produktmi vo vlastnom mene a na vlastnom účte. V tomto prípade nehovoríme o obchodovaní cez sprostredkovateľov.“
Dodal, že Siemens na Slovensku bude postupovať podobne, aj keď koncern ako taký je práve v období sprísneného protikorupčného programu. „Ide o štandardný biznis medzi našou spoločnosťou a externými zákazníkmi, ktorý je plne v súlade s platnou legislatívou na Slovensku, ako aj s internými smernicami koncernu,“ tvrdí T. Král.
Ešte jeden
No Siemens to už zrejme nebude mať na slovenskom trhu také ľahké. Politici sa tejto firmy začínajú báť, tvrdí jeden z medicínskych dodávateľov.
Podľa odhadov TRENDU pri veľkých zákazkách teraz pôjdu do popredia produkty spoločnosti General Electric a Johnson&Johnson. Lenže Siemens má stále šancu dodať ďalší lineárny urýchľovač do Košíc. Platiť by sa mal z peňazí z Európskej únie.
Riaditeľ Východoslovenského onkologického ústavu Alexander Berč priamo hovorí, že urýchľovač od Siemensu im bude vyhovovať. Najmä kvôli prepojeniu s diagnostickými zariadeniami od tej istej firmy vo Fakultnej nemocnici v Košiciach.
A aj preto, že podobný typ je v Prešove. Vedeli by si prepojiť diagnostické zariadenia, vymieňať pre prípad potreby personál, technikov. Či bude lineárny urýchľovač z eurofondov lacnejší, je ťažké odhadnúť. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by dohľad nad celým obstarávaním mal odrazu zabezpečovať niekto iný ako dosiaľ.
Foto - Maňo Štrauch
