There is nothing right on the left and nothing left on the right, znie najúspešnejší audítorský vtip ostatného roka. V preklade to znamená: na strane aktív súvahy niet správnych údajov a v pasívach neostalo vôbec nič. Smutné konštatovanie, ktoré hovorí o dôsledkoch tohtoročnej finančnej krízy. Hodnota majetku firiem prudko poklesla a podnikom došli zdroje na financovanie.
Najväčší vplyv na to mali celosvetovo štruktúrované cenné papiere, ktoré si pre svoj vplyv na finančné zdravie firiem získali priliehavý názov: toxické aktíva. Hoci dlhý čas boli považované za skvelý investičný inštrument. Vznikli ako riešenie nedostatku investičných nástrojov pre bonitných klientov najmä na americkom trhu.
Než ale zapríčinili aktuálnu krízu všetkého možného, vytvorili šialenú štruktúru, v ktorej investori uverili investičným bankám, že ich produkty sú dobré, lebo majú skvelé investičné ratingy. Tými ratingové agentúry kryli prekomplikované finančné štruktúry nad pofidérnymi hypotékami. A audítori v úmyselne nekompletnom účtovníctve potvrdzovali, či skôr ani nemali ako nepotvrdiť, virtuálnu funkčnosť celého systému.
V neprehľadnej konštelácii, v ktorej každý kryl každého a nik nechcel byť ten, kto nahlas upozorní na systémovú chybu, zahrala pochybnú úlohu zastrešenia rizík americká vláda. Tak trochu štátnicky potvrdila, že overovať finančnú bezproblémovosť akéhokoľvek subjektu za jeho peniaze nemusí stačiť.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:
- 152480>Účtovná finta umožní firmám skryť straty
- 152487>Certifikáty nemusia zaručiť kvalitu
Plytko, neskoro a...
Došlo k všeobecnej zhode názorov, že ratingové agentúry výrazne prispeli k nedávnemu rozruchu na trhu, lebo podcenili úverové riziko štruktúrovaných úverových produktov. Táto veta je najsilnejším konštatovaním dôvodovej správy k nedávnemu návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach.
Normy, ktorá má doterajšiu samokontrolu sektora nahradiť reguláciou v tradičnom slova zmysle. Má všetky tradičné znaky, od zavedenia prísnej registrácie kvalifikovaných ratingoviek, nastavenie povinných princípov v ich činnosti, transparentnosti a integrity metodík až po bránenie nekalým praktikám. No aj tak vzbudzuje otázku, či odstráni nedostatky, ktoré sa výrazne podpísali pod vznik globálnej krízy.
Spúšťacím mechanizmom boli zložité štruktúrované finančné projekty, komplikovane nastavané a naderivované nad hypotekárne úvery obyčajných ľudí. Najmä takých, ktorí nemali na ich splácanie, no žili v dobe politiky „každý Američan môže vlastniť dom“.
Základom realitnej bubliny boli dlhopisy hypotekárnych agentúr Fannie Mae a Freddie Mac, ktoré boli nielen baliacim papierom na neisto splácané hypotéky, ale aj základom pre ďalšie komplikovane zostavené produkty. Väčšina prvkov neprehľadného systému dostala najvyššie ratingy, čím ratingové agentúry podcenili riziká inštrumentov, postavených na úveroch klientom s obmedzenou schopnosťou splácať.
Až krachy najväčších investičných bánk sveta odhalili slabiny metód ratingového hodnotenia štruktúrovaných finančných inštrumentov. Napríklad tým, že ich hodnotili na rovnakých princípoch ako štandardné korporátne dlhové nástroje, napríklad dlhopisy. To znamená, že nedokázali do svojich modelov kriticky zhodnotiť aktíva, na ktorých ich riziko naozaj stálo. Teda hypotéky v pozadí.
Výsledkom bolo, že ratingy zložitých derivátov viac odzrkadľovali to, ako boli produkty zostavené, než to, čo majú – aká je pravdepodobnosť ich splatenia. Teda primárne splatenia dlhu z hypoték, z ktorých boli naskladané. Ratingy boli najmä ďalším presviedčacím nástrojom, aby investori zložité nástroje kupovali.
V súvislosti s týmto pomerne hrozivým súdom nad ratingovkami sa dokonca v USA objavili názory, podľa ktorých si emitenti zvykli pýtať predbežné ratingové hodnotenie štruktúrovaných nástrojov od viacerých ratingových agentúr. Aby našli tú, ktorá ponúka najlepší rating.
Priamo do špekulatívneho
A potom to prišlo. Na ilustráciu, od polovice minulého roku do druhého štvrťroka tohto roku znižovali agentúry ratingy cenným papierom v hodnote 1,9 bilióna dolárov. Tým prinútili finančné inštitúcie prudko znížiť ich hodnotu. A aby naplnili kapitálové požiadavky, museli aj v čase logicky klesajúcej hodnoty akcií predávať ďalšie.
Napríklad iba v júli tohto roku znížila Standard & Poor’s (S&P) hodnotenie 902 tranží amerických hypotekárnych bondov, dovtedy hodnotených najvyšším investičným ratingom AAA. Vyše polovicu z nich priamo do špekulatívneho pásma. Dovtedy malo najvyššie hodnotenie vyše štyritisíc tranží. Celkovo prehodnotila agentúra viac než polovicu z takmer 32-tisíc sérií hypotekárnych dlhopisov a ďalších odvodených investičných nástrojov.
Podľa všeobecného názoru prišla vlna prehodnocovania ratingov neskoro. Ratingy sa mali preverovať pri všetkých zmenách v bonite aktív v ich pozadí, tvrdia kritici. A označujú to za prejav ďalšej slabiny ratingoviek – komunikácie s používateľmi ratingov.
Lenže neboli pre ratingovky zaujímavejší emitenti než investori? Už z hľadiska toho, kto platil desiatky tisícov hodnotení, určite áno. Práve v tejto jednoduchej pravde má základ názor, podľa ktorého by jedinú funkčnú zmenu systému ratingového hodnotenia mohol priniesť princíp „objednáva a platí ten, kto využíva“. Teda investor.
Zbytočné roky po Enrone
|
Mária Frühwaldová: Kvalita auditu sa odvíja aj od celkového rozhľadu audítora, schopnosti rozumieť biznisu v odvetví auditovaného subjektu. |
Napriek tomu ratingové agentúry nie sú hlavným vinníkom hypotekárnej a následne finančnej krízy, ktorá sužuje svet. Jediný vinník neexistuje, klub „tých, ktorí museli držať formu“ je pomerne široký.
Informačnému deficitu investorov nepomohli ani značné rezervy v účtovnej evidencii, ktoré s hypotekárnymi investičnými nástrojmi súviseli. Problém sa volal kvalifikované entity špeciálneho účelu (qualified special purpose entities – QSPE). Teda účtovné jednotky, ktoré nie je potrebné zahŕňať do firemnej konsolidácie.
Predseda Rady pre štandardy finančného účtovníctva (FASB) Robert Herz a šéf Rady pre medzinárodné účtovné štandardy David Tweedie označili v apríli existenciu QSPE za jeden hlavných faktorov, ktoré môžu za vznik hypotekárnej krízy. Pretože tieto „špeciálne“ investičné trusty, do ktorých banky masovo vkladali celé portfóliá budúcich toxických aktív, mali jednu desivú vlastnosť. Umožňovali bankám držať zložité finančné inštrumenty vrátane hypotekárnych derivátov mimo konsolidovaných súvah.
Znamená to, že kto na burze sledoval výsledky investičných bánk, nemal odkiaľ vedieť, že nie sú výsledkom reálneho fungovania týchto podnikateľských jednotiek. Suchopárnu účtovnícku formuláciu ospravedlňuje len to, že tento do neba volajúci nezmysel nejde inak opísať.
QSPE pritom neboli žiadny nový vynález. Preslávili sa už v roku 2001, pri rozsiahlom vyšetrovaní ukrývania obrovských strát v konsolidovanom účtovníctve. Na svedomí ho mal Andy Fastow, finančný viceprezident firmy, ktorá sa pre svoj krach stala pojmom – Enron.
No sila legendárneho bankrotu ani vlna krachov vrátane jedného z členov bývalej Veľkej audítorskej päťky, ktorú spustil, ešte stále nevyústila do zrušenia tejto „špeciálnej“ právnej formy. Výsledok: účtovné jednotky, v ktorých boli zaparkované hypotekárne deriváty, nefigurovali v oficiálnom firemnom účtovníctve a netýkal sa ich audit, komentuje partnerka slovenskej odnože PricewaterhouseCoopers pre audit Mária Frühwaldová.
Tvorca štandardov finančného účtovníctva R. Hertz označil na jar tohto roku QSPE za tikajúce bomby, ktoré začali explodovať. „Reálny problém je, že aktíva v nich nie sú Q – kvalifikovateľné,“ vyhlásil dôrazne na potvrdenie rýchleho postupu výboru, ktorý vedie. Ten začal so zmenou predmetného štandardu finančného účtovníctva číslo 140 koncom mája 2007. Šesť rokov po Enrone.
Postup výboru ešte v lete tohto roku vyvolával v americkom finančnom svete ostré polemiky. Šéf finančnoporadenskej firmy MFS Robert C. Pozen upozorňoval na prínosy tejto právnej formy ako spôsobu, ako pri fundrisingu „komoditizovať“ riziká finančných nástrojov, a odsudzoval „prirýchly postup“ FASB.
Zaujímavá odpoveď sa mu v diskusii, ktorú citoval U.S. Banker, dostala od generálnej riaditeľky Standard & Poor’s Tanye Azarchs: „Keďže ratingovka vždy posudzovala QSPE, ako keby boli súčasťou súvah, je načase, aby to vyžadovali aj americké účtovné štandardy US GAAP.“
Reakcia? Regulácia
Najvážnejšiu reakciu, v podobe regulácie podnikania ratingových agentúr, natvrdo chystá Európska komisia. Ešte v roku 2006 ratingovkám verila, brala ako dostatočnú samoreguláciu kódex správania Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (IOSCO). Po dvoch rokoch skonštatovala, že najmä udalosti v Amerike ukazujú, že samoregulácia nestačí a v súčasnosti je vo vysokom štádiu legislatívneho procesu regulačné nariadenie.
Nesie všetky tradičné znaky úradnej regulácie. Ratingová agentúra má podľa neho viesť podrobnú evidenciu metodiky ratingov a pravidelne aktualizovať jej zmeny. Ak nariadenie vstúpi do platnosti, ratingovky budú musieť evidovať aj hlavné časti dialógu analytika s hodnoteným subjektom. Pre štruktúrované finančné nástroje budú musieť agentúry buď používať rôzne ratingové kategórie, aby ich odlíšili od tradičných úverových ratingov, alebo k nim poskytovať informácie o rizikových faktoroch.
Dôležitá časť regulácie sa venuje prevencii konfliktu záujmov. Základ je, aby sa venovali len vydávaniu úverových ratingov a nie poradenským službám. Rozhodne by nemali vytvárať návrhy alebo vydávať odporúčania konkrétnych finančných nástrojov. Musia využívať tiež internú politiku, ktorá umožní izolovať zamestnancov zapojených do úverového ratingu priamo od hodnoteného subjektu.
V praxi takáto politika často funguje aj dosiaľ. Napríklad v podobe rozdielnych pracovníkov, ktorí od hodnoteného subjektu zbierajú dáta, analytikov, ktorí ich vyhodnocujú, a ľudí, ktorí prideľujú rating, tvrdí výkonná riaditeľka Slovenskej ratingovej agentúry Alena Šobáňová.
Ako sa na správnu reguláciu patrí, bude jej základom evidencia a registrácia. Akékoľvek úverové inštitúcie, investičné firmy, poisťovne či zaisťovne budú môcť používať len úverové ratingy vydané ratingovými agentúrami, zriadenými na území Európskej únie.
Teda lokálnymi pobočkami medzinárodných ratingových agentúr a miestnymi agentúrami. Do nariadenia sa dostala dokonca aj konkurencia na ratingovom trhu. Ako slabé miesto fungovania ratingov odhalila analýza komisie aj oligopolný trh, ktorému historicky dominuje dvojica tradičných agentúr Standard & Poor’s a Moody’s, každá s podielom okolo 40 percent. V menšom im sekunduje mladší Fitch so zhruba osminou podielu na globálnom trhu.
Menšie medzinárodné a lokálne agentúry majú na trhu takmer zanedbateľné podiely. Ich možnosti rásť obvykle limitovala schopnosť dostať sa do globálnych sietí. To vyšlo českej CRA Rating Agency, ktorá sa predvlani po päťročnom fungovaní v podobe afilácie stala oficiálnou pobočkou Moody’s.
Na slovenskom trhu sa, najmä v oblasti ratingov miest, konkurenčne stretáva s lokálnou Slovenskou ratingovou agentúrou. Tá patrí do vlastnej menšej skupiny ERA s administratívnym centrom v Londýne a odnožami v Prahe a Bratislave. Podporu konkurencie komisiou, aj keď nie je celkom jasné, ako sa bude realizovať, víta. Dôležité pre lokálneho hráča bude najmä preniesť sa ponad vnímanie hodnotených subjektov, no aj bánk, v ktorom sa oplatí žiadať ratingy len od veľkých známych agentúr, mieni A. Šobáňová.
Viac než európska norma
Potreba pridať európsku reguláciu sa už skôr objavila aj v audítorskej brandži. Podľa dva roky starej legislatívy funguje už vyše roka aj na Slovensku Úrad pre dohľad nad výkonom auditu.
Ten ako dozorný orgán v kompetencii Ministerstva financií SR registruje audítorov i audítorské spoločnosti a má za úlohu dohliadať na kvalitu a korektné správanie v ich službách. Najmä zástupcovia veľkých audítorských firiem hľadia na takúto formu regulácie pomerne skepticky.
Predtým vykonávali ako brandžoví metodici jednotný odborný dohľad najmä medzinárodné rady pre účtovné a audítorské štandardy a formou smerníc aj Európska komisia. Po novom sa regulácia rozptýlila na národnú úroveň.
Aj keď ide o nevyhnutný predpoklad lokálneho dohľadu, je otázne, ako dokáže úrad reálne vykonávať kontrolu. Nevyhnutne na to potrebuje značné kapacity odborníkov, ktorí preveria kvalitu slovenských auditov. Situácia mu neuľahčujú ani nároky domácej legislatívy.
Tá v duchu prehnanej iniciatívy úradníkov prekonala medzinárodnú normu, podľa ktorej má národný dohľad každé tri roky preveriť audit špeciálne stanovených „subjektov verejného záujmu“. Teda organizácií, pri ktorých je potrebné obzvlášť dbať na transparentné účtovníctvo. Slovenský úrad má však za úlohu preveriť každých šesť rokov prácu audítorov v každej účtovnej jednotke, ktorá ho podľa zákona dáva overiť auditom.
Ako najdôležitejší prvok kvality auditu vidí M. Frühwaldová neustále zvyšovanie odbornosti audítorov. Tú predpisujú pre účtovnú legislatívu normy ministerstva financií. Vzdelávacie aktivity organizuje, najmä pre samostatných audítorov a menšie firmy, Slovenská komora audítorov.
No iba znalosť predpisov najmä pri audite väčších firiem nemusí stačiť, poznamenáva M. Frühwaldová s tým, že kvalita auditu sa odvíja aj celkového rozhľadu audítora. „Ide aj o znalosť rizík, rozumieť biznisu v odvetví auditovaného subjektu,“ dodáva.
Foto - Profimedia.cz, PriceWaterhouseCoopers
