Ako si akademici vylepšujú výsledky? Vďaka predátorským časopisom

Realita môže byť celkom iná. „Tí, čo na to majú, majú výsledky, tí čo na to nemajú, musia vyrobiť pseudovýsledky,“ zhrnul vlani prístup mnohých vysokoškolských pedagógov Dušan Velič v časopise Slovenskej chemickej spoločnosti ChemZi. „Ak nie je možné dosiahnuť kvalitu, tak sa to kompenzuje kvantitou, čo je logické, i keď nesprávne,“ vysvetľuje.

Za najkvalitnejšie publikácie sa považujú zväčša tie v takzvaných karentovaných časopisoch (v databáze Current Contents). V oblasti ekonómie sa medzi nimi zo Slovenska nachádza Ekonomický časopis vydávaný Slovenskou akadémiou vied, v Českej republike majú zastúpenie dva magazíny: Politická ekonomie a Finance a úvěr.

Dobrý vedec Švejk

O niečo menej sú všeobecne cenené práce publikované v takzvaných indexovaných časopisoch združených v databázach Web of Science (WOS), či Scopus. Už tu však začína hmlisté prostredie takzvaných predátorských žurnálov. „Zatiaľ čo databáze Web of Science sa až na pár výnimiek darí udržiavať kvalitu, v Scopuse je zaradených množstvo časopisov, pre ktoré je publikovanie čistý biznis,“ píše na blogu Denníka N vysokoškolský učiteľ Martin Grančay.

Predátorské časopisy sú také, ktoré vydajú prakticky akýkoľvek text – bez nezávislého recenzného konania o kvalite (angl. blind peer-review). Alebo dokonca do svojej redakčnej rady prijmú aj fiktívnych editorov, ako aktuálne upozornili poľskí akademici v časopise Nature. Pred časom sa zasa zviditeľnil prípad Dr. Josepha Albusa Schweyka (vymyslená postava podľa známej českej románovej predlohy), ktorý dodnes „sedí“ v redakčnej rade solídne znejúcej Science Research Association. Má tam aj profilovú fotku – z filmu Dobrý voják Švejk z roku 1956.

„V princípe sa vyprofiloval segment časopisov, ktoré Vám za peniaze opublikujú čokoľvek. V tej chvíli už nejde o mantru [merania vedeckých výsledkov, pozn. TREND], ale o podvod,“ uzatvára D. Velič. Často sa za takéto publikácie aj platí. Ak však docent či profesor za publikáciu získa body, môže sa mu takáto „investícia“ oplatiť.

„Slovenský systém hodnotenia publikácií založený na všeobecnej akceptácii dvoch databáz bez zohľadnenia kvality časopisov (tzv. impakt faktora), ak nie priamo vyvolal súčasný stav, mu minimálne napomáha,“ píše o preferencii akademikov publikovať v menej kvalitných časopisoch M. Grančay. Slovenskí ekonómovia podľa jeho analýzy predvlani najviac publikovali práve v predátorských ukrajinských magazínoch ako Actual Problems of Economics, či netransparentnom Economic Annals-XXI.

Cituj šéfov, alebo zabudni na kariéru

Takéto žurnály rôznymi trikmi nafukujú citačné indexy autorov, či spomínaný impact faktor magazínu. Najčastejšie tým spôsobom, že sa autori citujú navzájom, alebo tak, že časopis pred publikovaním práce autorovi či autorke vopred naznačí, citácie ktorých článkov by mal či mala do svojej práce ešte doplniť. Aby kruh samocitácií nebol úplne zjavný, spolupracujú takéto časopisy s podobnými v zahraničí, napríklad v Litve či na Ukrajine.

Týmto spôsobom si aj o niečo kvalitnejšie magazíny umelo naháňajú svoje renomé. Napríklad český časopis E+M (Ekonomie a management), ktorý vydáva konzorcium českých a slovenských fakúlt. V merítku impakt faktora má E+M vďaka efektívnemu „manažmentu“ citácií dokonca lepšie skóre, ako renomovaný žurnál Labour Economics, upozornil Daniel Münich pôsobiaci na pražskom inštitúte CERGE-EI. Podľa iných, dôkladnejších metrík, už lepším žurnálom nie je.

V slovenskom kontexte je zaujímavé aj pretrvávanie tradície „povinného“ citovania svojich nadriadených. Kto tak nerobí, zarába si na problém. Môžu mu, či jej, brzdiť docentúru, či vedenie doktorandov.
Čo s tým? Podľa M. Grančaya by sa napríklad dal obmedzi počet publikácií z jedného časopisu, ktoré sa fakultám počítajú do akreditačného obdobia, napríklad na dve. Dalo by sa ale aj zvýšiť finančné ohodnotenie za práce v najkvalitnejších časopisoch.

O kvalite slovenských vysokoškolských pedagógov a personálnym zmenám v Akreditačnej komisii sa TREND venuje v aktuálnom čísle 12/2017