Aké veľké divadlo je odchod Richtera, ukazuje Maďarič

Keď po necelých troch mesiacoch odvtedy treba reagovať na „suverénne víťazstvo“ Smeru v nedávnych župných voľbách, ako ich zhodnotil predseda Fico, je J. Richter prvý vysokopostavený člen strany, ktorý sa má zbaliť do krabíc a nechať po sebe v kancelárii otvorené okno. Nič nové. R. Fico už viackrát ukázal, že odvaha zbaviť sa slabších kádrov mu nechýba.

Jeden ťah, tri veci

Myšlienka, že by J. Richter mohol na seba vziať úlohu obetného baránka, ako inak, než dobrovoľne, sa objavila v prostredí Smeru de facto hneď po fiasku v krajských voľbách. V nich Smer stratil štyroch županov a tretinu poslancov.

Ale pozor, zabudnime na sebareflexiu. Otázka nestojí tak, či mali nechať padnúť alebo stiahnuť ministra práce pre kauzu zneužívania maloletých v resocializačnom zariadení Čistý deň skôr. O prešľapy nejde.

V Smere sú presvedčení, že J. Richter ako generálny manažér strany bol už viac ministrom než človekom, ktorý sa stará o fungovanie straníckych štruktúr naprieč všetkými regiónmi, čo sa mohlo do nemalej miery podpísať na výsledku strany v nedávnych voľbách. Ak by sa mal J. Richter rozhodnúť samostatne, vyberie si stoličku ministra, v ktorej sa už cíti doma. Ale keďže predseda nalieha, bude musieť ustúpiť.

R. Fico chce jedným manévrom dosiahnuť niekoľko podľa neho užitočných vecí naraz. Z funkcie stiahnuť druhého najneobľúbenejšieho ministra Smeru,